V prvej sa mu nepodarilo obhájiť titul, ktorý získal jeho predchodca Antonio Conte. Na AC Miláno mu chýbali dva body. Všetko sa pokazilo v nešťastnom februári 2022. Inter získal v štyroch kolách len dva body, prehral aj derby 1:2 a prepustil vedúcu priečku. Rossoneri ju nepustili napriek mohutnému finišu Interu, ktorý v záverečných ôsmich kolách nestratil ani bod.

Inzaghiho triumf

Vlani sa dostihy o titul nekonali. Neapol bol od súperov vzdialený niekoľko konských dĺžok. Súboje s AC Miláno a víťazstvá 2:0 a 1:0 v semifinále Ligy majstrov však prispeli k obnoveniu európskej reputácie Interu. Po trinástich rokoch sa dostal do finále boja o najcennejšiu trofej. V tejto sezóne priniesli obe Derby della Madonnina absolútny Inzaghiho triumf: v polovici septembra 5:1, čo znamenalo vyrovnanie najvyššieho víťazstva nad AC Miláno z jari 1974, a v pondelok večer 2:1 so spečatením ligového titulu päť kôl pred koncom súťaže!

Z obrovského náskoku 17 bodov a aj zo skutočnosti, že Inter ťahal na špici pelotónu od 9. kola vyplýva, že veľký boj o titul sa v Serie A nekonal. Neapolu hrozí, že dopadne ako jeden z najhorších obhajcov majstrovského primátu. Zatiaľ je na 8. mieste, nižšie boli v minulosti len Hellas Verona (10. miesto 1985/86), AC Miláno (11. miesto 1996/97) a Juventus Turín, ktorý pri 13. mieste v sezóne 1961/62 vymenil troch trénerov (medzi nimi aj Slováka Júliusa Korosteleva). Obdivovaný orchester akoby po odchode dirigenta Spallettiho postrácal všetky nástroje a hrozí mu absencia v Európe.

Polovicu sezóny sa zdalo, že vyzývateľom Interu bude Juventus, na ktorého strane bola kvalita kádra i skúsenosti trénera Maxa Allegriho, v minulosti držiteľa šiestich ligových titulov. Ešte začiatkom februára bol medzi Interom a starou dámou pred vzájomným stretnutím iba jednobodový rozdiel. Inter vyhral na San Sire 1:0 a Juve vyfučalo: z ďalších jedenástich zápasov vyhralo len dva, kým nerazzuri ani raz nezaváhali. Navyše od začiatku decembra stratili v dvadsiatich kolách len šesť bodov za tri remízy!

Inter je dominantný vo všetkých dôležitých štatistikách, má najlepšiu obranu i útok a k tomu priemer 2,61 bodu na zápas! V 33 kolách stratil len 13 bodov a ak do konca ligy nezakopne, dostane sa cez 100-bodovú hranicu. Inkasoval len 18 gólov (o 8 menej ako Juventus a Bologna) a nastrieľal 79 (o 15 viac ako AC Miláno). Je to obrovský úspech pre Simone Inzaghiho. Doteraz bol v Taliansku označovaný za „Re dei Cope“ (kráľa pohárov), pretože s Laziom a Interom dobyl trikrát Taliansky pohár a päťkrát Superpohár. Teraz má na konte prvé scudetto.

V tieni brata

Ako hráč ho získal so silným Laziom v sezóne 1999/2000, pravda, so šťastím, po zakopnutí Zidanovho Juventusu v záverečnom kole. Rok predtým s ním dobyl Pohár víťazov pohárov. Hral v silnej generácii s Nestom, Nedvědom či Salasom pod taktovkou Svena Gorana Erikssona. Švédsky tréner po rokoch spomínal, že pri štyroch zverencoch z Lazia nemal pochybnosti o ich budúcom trénerskom úspechu: „Bol to Roberto Mancini, ktorý chcel vždy vedieť všetko, o každom pracovníkovi klubu, o každej činnosti, ktorá sa diala na ihrisku i mimo neho. A popri ňom Diego Simeone, Sergio Conceicao a Simone Inzaghi.“ Dnes má toto kvarteto v úlohe trénerov 39 klubových trofejí, vrátane 10 ligových titulov a Mancini aj titul majstra Európy s Talianskom!

Simone Inzaghi bol výborným útočníkom, ktorého kariéra sa odohrala v tieni staršieho a slávnejšieho brata Filippa. Simone mal väčší talent, bol technickejším hráčom, ale na útočnej línii mu chýbal inštinkt dravca, nebol taký zanietený, odhodlaný a odvážny ako Superpippo, ktorý sa stal majstrom sveta, dvojnásobným víťazom Ligy majstrov a v klubovej a reprezentačnej kariére nastrieľal 313 gólov (kým Simone len 90). Na trénerskej úrovni je o tri roky mladší Simone úspešnejší a rešpektovanejší.

Filippo dostal hneď na začiatku (2014/15) šancu v AC Miláno. Celkovo viedol 7 klubov, s Benátkami vyhral tretiu a s Beneventom druhú ligu, počas tejto sezóny sa ohrial na lavičke Salernitany len 4 mesiace a 18 zápasov.

Simone začal pri mládeži v Laziu. Tesne pred koncom sezóny 2015/16 bol poldruha mesiaca šéfom tímu po rezignácii Stefana Pioliho. V lete mal odísť do Salerna, ale Rimania ho povolali späť do hlavnej úlohy, pretože nepredvídateľný argentínsky velikán Marcelo Bielsa opustil Lazio náhle, len tri dni po podpise zmluvy!

Inzaghi sa nezľakol a vydržal u biancocelesti päť sezón, čo je najdlhšia doba v tomto klube za posledných 100 rokov! Trikrát získal Coppa Italia, trikrát skončil v prvej ligovej päťke. V sezóne 2019/20 začalo Lazio šliapať na päty suverénnemu Juventusu, ale zastavila ho pandemická prestávka, po ktorej stratilo výhodu správnej chvíle. Skončilo však štvrté, čo znamenalo účasť v Lige majstrov a na jar 2021 sa v nej dostalo do osemfinále.

V Laziu vystaval útočnú hru tak, aby exceloval strelecký potenciál Cira Immobileho. Keď bledomodrý capocanonier nasádzal súperom pred piatimi rokmi 36 gólov a vyrovnal ligový rekord Gonzala Higuaína, venoval cenu verným fanúšikom a trénerovi, s ktorým ho dodnes spája blízke priateľstvo.

Inzaghi bol vždy považovaný za rozumného, rozhľadeného a pokojného trénera, ktorý sa nepúšťal do konfliktov so šéfmi, kolegami, hráčmi či protivníkmi. Nerozpráva o svojich prednostiach, nikdy sa nesústreďoval na seba či na zlepšovanie trénerských zručností, vždy sa snaží vyťažiť maximum z kvalít a sily svojich hráčov, chce mužstvo držať v absolútnom sústredení sa na najbližší zápas.

Málo peňazí, veľa muziky

Inter si ho vyhliadol ako nástupcu Antonia Conteho, ktorý odchádzal po dvoch úspešných sezónach. V druhej dobyl scudetto, prvé pre Inter po jedenástich rokoch. Klub sa však kvôli jeho velikášstvu a neustálemu dorážaniu na vedenie s požiadavkami na nákup hráčov dostal do ťažkej ekonomickej situácie.

Po troch rokoch možno konštatovať, že v tomto smere dosiahol Inzaghi ďalší impozantný úspech. Conte urobil za dve sezóny (2019/20 – 2020/21) nákupy za 318,5 milióna eur, ale Inter predal v tom istom čase hráčov len za 149,67 milióna. Rozdiel predstavuje 168,85 milióna! Inzaghi má za sebou tri sezóny s nákupmi v celkovej hodnote 183,48 milióna a s predajom za 357,9 milióna, čo je plusový rozdiel 174,72 milióna eur!

Inak povedané: Conteho a Inzaghiho odlišuje v klubovej pokladnici vyše 343 miliónov eur! Keď hral Inter vlani finále Ligy majstrov, novinári vyrátali, že základná zostava nestála pri príchode do Interu dohromady toľko ako Jack Grealish pri prestupe do Manchestru City.

V čase Inzaghiho príchodu mal Inter zdroje na nákup hráčov len v prípade predaja iných. To všetko sa dialo na pozadí finančných problémov čínskeho holdingu Suning. Šéf Interu Steven Zhang hľadá cestu k refinancovaniu úveru 275 miliónov eur, ktorý potrebuje splatiť do 20. mája. S americkým fondom Pimco preto rokuje o novej trojročnej pôžičke na úrovni 396 miliónov eur. Ak sa to Zhangovi nepodarí, Inter bude mať zrejme nových majiteľov.

Inzaghimu sadla pracovná kultúra vnútri Interu. Má výborný vzťah so šéfom exekutívy Beppem Marottom. Do Interu prišiel v decembri 2018 z Juventusu a Inzaghimu nezasahuje do práce, čo je pre trénera veľká zmena oproti nevyspytateľnému bossovi z Lazia Claudiovi Lotitovi. V spolupráci so športovým riaditeľom Pierom Ausiliom sa snažia prinášať efektívne riešenia ohľadom kádra.

„Vypracovali sme si vlastný model, ako má mužstvo fungovať. Ukázal sa ako úspešný,“ vyhlásil počas sezóny Marotta. Všetko ide ako po drôtiku, veď Inzaghi má po necelých troch sezónach v Interi na konte 102 víťazstiev a 26 remíz zo 153 zápasov, čo znamená úspešnosť 66,67 percenta a takou sa nemôže pochváliť nikto z bývalých trénerov Interu, ani bájny Helenio Herrera či „Special One“ José Mourinho!

Počas pôsobenia v Laziu bol dlhodobo kritizovaný za prílišnú náklonnosť k niektorým hráčom, za malú ochotu riskovať, za slabšiu anticipáciu pri striedaniach, za ľahkú čitateľnosť hry. Vždy však dokázal kritiku absorbovať a každou sezónou zlepšuje všetky trénerské aspekty, najmä taktiku, systém a spôsob hry.

Potenciál hráčov

Pri jeho príchode sa v lete 2021 lúčili s Interom Romelu Lukaku, Ašraf Hakimi a Christian Eriksen. Náhradu za dánskeho tvorcu hry, ktorého postihli na EURE srdcové problémy, našiel nečakane v Hakanovi Calhanogluovi. Turkovi sa skončila v AC Miláno zmluva a Inzaghi neváhal, hoci k dispozícii boli aj iní kreatívni hráči, napr. Paulo Dybala.

Ako sám spomínal, bol akurát na rodinnej dovolenke a „za tri dni som strávil viac času na mobile s Hakanom, ako s manželkou a deťmi. Ale v tej chvíli to bol ideálny hráč pre moje predstavy o našej hre.“ Calhanoglua prerobil v aktuálnej majstrovskej sezóne z tvorivého hráča na pozícii čísla desať na tvorcu hry z akejsi pirlovskej pozície v hĺbke poľa. Bola to nutnosť, pretože v lete 2023 mu odišiel Marcelo Brozovič.

Nový potenciál našiel aj v iných hráčoch: Federico Dimarco bol stopérom, zväčša len do počtu, dnes je z neho skvelý ľavý krajný hráč; Henrich Mchitarjan má už 35 rokov, ale po presune z krídelnej pozície je z neho stále platný stredný záložník; Marcus Thuram nehral nikdy predtým v tímoch s dvoma útočníkmi, ale v Interi vytvoril energické a úspešné duo s Lautarom Martinezom.

Argentínsky kanonier zasa v každej z troch ligových sezón pod Inzaghim nastrieľal viac ako 20 gólov. Pred touto sezónou z neho tréner spravil po odchodoch Brozoviča a brankárskeho veterána Samira Handanoviča kapitána tímu.   

Inzaghi ťahá ďalej obdobie nevyhnutných premien. Z kádra, ktorý sa podieľal na titule v roku 2021 sú v Interi už len stopéri Alessandro Bastoni so Stefanom de Vrijom, Martinez a vplyvný stredopoliar Nicolo Barella.

Vlani po 2. mieste v lige a finálovej účasti v Lige majstrov odišli z Milána viacerí hráči, medzi nimi ostrieľaní útočníci Lukaku s Edinom Džekom. Brankára Andrého Onanu kúpil za vyše 50 miliónov eur Manchester United, Brozovič sa pobral do Saudskej Arábie a Milana Škriniara zlákal na voľný prestup parížsky St. Germain.

Do útoku sa však podarilo na voľný transfer angažovať Thurama, ktorý uprednostnil Inter pred AC Miláno; do obrany prišiel za 30 miliónov z Bayernu Benjamin Pavard; na trvalý prestup sa podarilo získať z Lazia osvedčeného 36-ročného veterána Francesca Acerbiho, z ktorého sa stal skvelý vodca obrany a v bráne sa uchytil skúsený Švajčiar Yann Sommer (získaný za 6 miliónov).

Inak pri relatívne lacných nákupoch (do 12,5 milióna) sa podarilo Interu uloviť v ostatných rokoch Denzela Dumfriesa, Mattea Darmiana či Yanna Bissecka. V lete si Inter uplatní možnosť prestupu u troch hráčov, ktorí na San Sire hosťovali počas úspešnej sezóny: z Monzy príde ľavý obranca Cesar Augusto (13 miliónov) a z Bologne útočník Marko Arnautovič (8 miliónov) s reprezentačným stredopoliarom Davidem Frattesim (29 miliónov).

Frattesi nastúpil v Serie A len trikrát v základnej zostave, 24-krát naskočil z lavičky, napriek tomu dal v lige 5 gólov a je spolu s Dimarcom štvrtým najlepším strelcom Interu (po Martinezovi, Thuramovi a Calhanogluovi)!

Programové striedania

Inter si udržal pod vedením náročného trénera pragmatický prístup. Zveľaďuje rozostavenie 3-5-2, ale nenájdete zápas, v ktorom by Inzaghi nezmenil systém a spôsob hry aspoň tri či štyrikrát. Má rád variabilitu hry. Inter strieda enormné nasadenie pri vysokom napádaní a početnom presingu, ale podobne ako väčšina talianskych mužstiev ovláda bránenie v hlbšom bloku.

Inzaghiho už v minulej sezóne preslávili tzv. programované striedania. Je azda prvým trénerom, ktorý sofistikovane, metodicky využíva možnosť piatich výmen. Po šesťdesiatich minútach sťahuje vždy jedného krajného a jedného ofenzívneho hráča, po sedemdesiatich minútach rovnako, plus ďalšie striedanie sa uplatňuje podľa potreby. Minimálne štyria hráči na lavičke tak vedia vopred, že budú mať vyššiu minutáž v úlohe striedajúcich. Aj preto sa Inter vyhol zdravotným komplikáciám či zraneniam hráčov z preťaženia.

Celú sezónu mohol produkovať plnokrvný, dynamický futbal v pohybe, v ktorom sa takmer všetci hráči podieľajú na útočení. Lavínovité útoky s naučenými a perfektne fungujúcimi schémami už vyniesli Interu v denníku La Repubblica porovnanie s revolučným totálnym futbalom Ajaxu spred polstoročia.

Na rade je úspech v Európe

„Keď som videl hrať Inter na jar minulého roka, jeho ťaženie v tejto sezóne ma vôbec neprekvapilo. Nedosahuje len výsledky, hrá skvelý futbal. Obdivujem Simoneho prácu. Je to seriózny chlapík. A futbal takých potrebuje,“ povedal o bratovi Filippo Inzaghi.

Manželka Gaia si raz posťažovala, že v Ríme a ani v Miláne nemajú rozsiahlejší spoločenský život: „Futbal ho pohlcuje. Ak ide na pohárik, tak len do baru, ktorý je najbližšie k nášmu bydlisku. Pokecá s priateľmi alebo známymi, ale o pol ôsmej je späť.“

Za celú sezónu prehral jeden zápas v lige (23. septembra v Sassuole 2:4), vypadol v osemfinále Talianskeho pohára pred Vianocami po domácej prehre s Bolognou 1:2 po predĺžení (po góloch v 112. a 116. minúte) a nešťastne stroskotal začiatkom marca v osemfinálovej odvete Ligy majstrov v Madride s Atleticom (1:2 po predĺžení). Postup mu unikol po góle Depaya z 87. minúty a po neúspešnom rozstrele.

To zabránilo Inzaghimu v dosiahnutí posledného cieľa na klubovej úrovni. Vyhral na nej pohárové trofeje a už aj ligový titul. Na rade je úspech v Európe!