Posledným bodom, ktorý UNIAN vybrala, bolo právne zakázanie „fašizmu, nacizmu a agresívneho nacionalizmu“ na území Ukrajiny.
K čomu sa zaväzovalo Rusko
Rusko sa v mierovej zmluve zas zaviazalo nevykonávať žiadne ďalšie útoky proti tomuto svojmu susedovi.
V prípade agresie by tiež boli garantujúce krajiny povinné podporiť Ukrajinu do troch dní. Záruky malo poskytnúť päť stálych členov Bezpečnostnej rady OSN: Spojené štáty, Veľká Británia, Francúzsko, Čína a samotné Rusko.
Okupované časti Doneckej a Luhanskej oblasti by boli čiastočne ponechané Rusku. Krym a prístav Sevastopoľ by boli z bezpečnostných záruk vylúčené, čo by fakticky znamenalo odovzdanie kontroly nad polostrovom Rusku.
Rusko chcelo do zmluvy zahrnúť aj Bielorusko, zatiaľ čo Ukrajina chcela zahrnúť Turecko.
Zhoda so skorším článkom WSJ
Welt tvrdí, že má k dispozícii celé znenie mierovej zmluvy a má ísť dokonca o originál. Zverejnil aj prvú stranu dokumentu vo forme fotokópie a zvyšok zrejme môžeme očakávať čoskoro. Znenie jednotlivých bodov sa zhoduje s tým, čo minulý mesiac zverejnil americký denník Wall Street Journal (WSJ). Ten však samotný text neukázal.
Zmluva ale nebola kompletná a niekoľko bodov v nej ostalo otvorených. Tie mali dohodnúť priamo prezidenti Volodymyr Zelenskyj a Vladimir Putin na samite, ktorý sa však nikdy neuskutočnil.
Hoci bol dokument podľa skôr zverejnených správ blízko k podpisu, urovnanie napokon nenastalo z dôvodu návštevy vtedajšieho britského predsedu vlády Borisa Johnsona v Kyjeve.
Existujú však názory, že dokument, na ktorom sa bojujúcej strany dohodli 15. apríla 2022, padol aj pre nesúhlas ukrajinského vedenia na čele s prezidentom Zelenským, ktoré bolo povzbudené prvotnými úspechmi na bojisku a verilo v porážku Ruska.
Spätne sa vraj javí ako výhodná
Podľa nemeckého periodika sa zmluva spätne javí ako výhodná. „Toto bola najlepšia dohoda, akú sme mohli urobiť,“ povedal pre Welt člen ukrajinskej vyjednávacej delegácie.
Pri pohľade na súčasnú situáciu vo vojne jeden z najväčších nemeckých denníkov tvrdí, že v apríli 2022 mala Ukrajina silnejšiu vyjednávaciu pozíciu ako teraz.
„Ak by sa nákladná vojna skončila približne o dva mesiace, zachránilo by to nespočetné množstvo životov a veľa utrpenia,“ argumentuje autor článku, narážajúc na stovky tisíc mŕtvych.
Príliš rozdielne pohľady?
Na druhej strane, priepastné názorové rozdiely v niektorých otvorených otázkach posilňujú skôr vyjadrený naratív brániacej sa krajiny, že podmienky boli miestami až potupné. Reč je najmä o témach súvisiacich s armádou.
Nevyriešená zostala napríklad otázka budúcej veľkosti ukrajinských ozbrojených síl. Podľa Dodatku 1 Moskva požadovala, aby Kyjev zredukoval svoju armádu na 85-tisíc vojakov – v súčasnosti slúži v armáde asi milión ľudí. Ukrajina ale chcela kontingent s veľkosťou 250-tisíc vojakov.
„Názory sa rôznili aj ohľadom množstva vojenskej techniky. Rusko požadovalo zníženie počtu tankov na 342, zatiaľ čo Kyjev chcel ponechať počet na 800. Ukrajina chcela znížiť počet obrnených vozidiel na 2 400, zatiaľ čo Rusko požadovalo, aby ich zostalo len 1 029, Moskva plánovala odísť z Ukrajiny len s 519 delostreleckých systémov, Kyjev chcel 1 900,“ rekapituluje UNIAN.
Kyjev si chcel ponechať 600 viacnásobných odpaľovacích raketových systémov s dosahom do 280 kilometrov, podľa ruského plánu ich malo byť 96 s maximálnym dosahom 40 kilometrov.
Moskva okrem toho žiadala, aby na Ukrajine zostalo 102 stíhačiek a 35 helikoptér, Kyjev trval na 160 lietadlách a 144 vrtuľníkoch. Podľa ruských plánov by mali byť vo vlastníctve Kyjeva dve vojnové lode, podľa ukrajinských osem.
Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov 1. marca 2024 po zverejnení článku WSJ povedal, že návrh dohody už nie je aktuálny, a preto ho Kremeľ nechce zverejniť.
