„Peniaze, ktoré si ľudia ukladajú na dôchodkové zabezpečenie alebo niekde inde, končia v Spojených štátoch amerických. My cez súkromné peniaze podporujeme Spojené štáty a nepodporujeme rozvoj na Slovensku.“ Takýto nápad z času na čas zaznie aj od slovenských ľavicových ekonómov.
Pritom časť infraštruktúry slovenskí sporitelia už dávno financujú. Nie sú to, samozrejme, priame investície. Diaľnica či most nemajú žiaden obchodný model, ktorý by sa mohol s investormi podeliť o výnosy, pretože napríklad výnosy z mýta zďaleka nepokrývajú náklady.
Tieto projekty sa financujú štátnym dlhom a existuje len vágne dúfanie, že diaľnica či nový most zrýchlia rast HDP a následne tým umožnia ľahšie splácanie verejného dlhu. Môže to však pokojne byť aj naopak a takéto „investície“ dokážu splácanie verejného dlhu skomplikovať. Slovenskí sporitelia však majú úspory v slovenských bankách, pričom tie držia aj slovenské štátne dlhopisy ako súčasť svojho portfólia aktív, a teda aj slovenskí sporitelia pomáhajú financovať výstavbu diaľníc či mostov.
Ťažko argumentovať, prečo by mali byť investície do slovenských infraštruktúrnych projektov výhodnejšie ako milión a jeden iných príležitostí. Záujem investorov je ten najlepší lakmusový test pre štáty a tým aj pre ich investičné projekty. Ak cez naše peniaze podporujeme „Američanov“ a nie „rozvoj na Slovensku“, je to zjavný signál, že Američania robia niečo lepšie ako my.
V skutočnosti to, samozrejme, nie je o Američanoch a Slovákoch, ale o tom, že štátny dlhopis je investičné aktívum s obmedzeným potenciálom a väčšina investičných nástrojov sa obchoduje cez americké burzy.
Súkromné úspory našťastie nemá vláda ako nasilu preliať do výstavby diaľnic. Môže len ponúknuť štátne dlhopisy pre drobných investorov, ako to spravili Česi. V prípade súkromných úspor v druhom pilieri je to väčšia otázka. Netrúfam si posúdiť legálnosť nanútených investícií do slovenských dlhopisov z pohľadu európskeho práva, ale v tomto vedia byť politici veľmi vynaliezaví. Prečo by takýto krok bol pre druhý pilier doslova katastrofou?
Pretože by sa tým stratila jeho hlavná výhoda – diverzifikácia dôchodkového zabezpečenia smerom preč od slovenských verejných financií. Prvý pilier závisí čisto od výkonu slovenskej ekonomiky. Ak by bol druhý pilier naplnený slovenskými dlhopismi, závisel by zase tak od toho istého. Budúci dôchodcovia by mali všetky vajíčka v jednom (deravom) košíku.
