Máme tu menší problém. Čím sme tolerantnejší, pokrokovejší a otvorenejší, tým menej sme ochotní povedať o divných, uletených alebo vyslovene úchylných veciach, že sú divné, uletené alebo vyslovene úchylné. Jednoducho, teraz sú iné. Neschopnosť pomenovať, čo je normálne a notabene na tom trvať, má bizarné, ale logické dôsledky.
Študenti istej školy v Utahu minulý týždeň zorganizovali demonštráciu, aby vyjadrili nespokojnosť so svojou bezpečnostnou situáciou. Nepožadovali však inštaláciu účinnejších bezpečnostných zárubní na dvere, izoláciu bielych heterosexuálnych študentov v telocvični ani zvýšenie štvorcových metrov bezpečného priestoru na hlavu, ako by niekto možno očakával a možno by sa za iných okolností aj dočkal. Tento protest bol kurióznejší.
Študenti sa ozvali preto, že ich riaditeľka údajne nedokáže ochrániť pred spolužiakmi, ktorí sa identifikujú ako zvieratá a ktorí ich škriabu a hryzú.