Mazák požaduje vysoké odškodné za stratu funkcie, o ktorej vyhlasoval, že ju nechce

Ján Mazák túto sťažnosť podal krátko po jeho odvolaní, pričom ju Ústavnému súdu označil ako naliehavú. V konaní ho zastupuje známa advokátska kancelária Dentons, konkrétne Peter Kubina, ktorý je mediálne známy ako zástupca skupiny vyšetrovateľov NAKA, známych ako čurillovci.

V sťažnosti namieta, že nemohol uplatňovať svoje základné ústavné právo na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok tým, že odvolaním z funkcie predsedu súdnej rady došlo ku skráteniu jeho funkčného obdobia. Takéto odvolanie považuje za protizákonné, hoci v Ústava SR pozná možnosť odvolania predsedu, podpredsedu a člena súdnej rady pred uplynutím ich funkčného obdobia, a to kedykoľvek.

Mazák neuznáva legitimitu svojho odvolania

Mazák v tomto smere poukazuje na zákon o Súdnej rade SR, ktorý určuje podrobnosti tohto odvolávania. Z funkcie predsedu bol radou odvolaný v zmysle zákonného dôvodu, a to pre opakované porušenie svojich povinností predsedu. Vo svojej sťažnosti však neuznáva legitimitu procesu svojho odvolania, keďže hovorí o svojvôli, ako aj o ničím nepodložených úvahách rady. Svoje tvrdenia opiera o to, že bol odvolaný z funkcie bez toho, aby bolo preukázané, že „opakovane porušuje svoje povinnosti,“ a preto bol odvolaný z funkcie z iných dôvodov, respektíve nad rámec dôvodov uvedených v zákone.

Ide o pomerne zaujímavý výklad zákona zo strany bývalého predsedu súdnej rady, keď na základe vlastného subjektívneho pocitu usúdil, že mu nebolo preukázané previnenie. A keďže previnenie nebolo preukázané, nemohol porušiť svoje povinnosti, a teda nebol naplnený dôvod na jeho odvolanie.

Zákon o Súdnej rade ani rokovací poriadok Súdnej rady však o žiadnom procese dokazovania nehovorí. Súdna rada môže svojho predsedu odvolať v zmysle zákona na návrh minimálne piatich členov, a táto podmienka bola splnená. Rovnako podmienka získania nadpolovičnej väčšiny hlasov pri uznesení, ktorým je predseda odvolaný. Ján Mazák teda svoju ústavnú sťažnosť opiera o chýbajúci proces dokazovania viny, ktorý však zákon nepozná.

Rada ho mohla odvolať aj pre ohrozenie dôveryhodnosti súdnictva či z iného dôvodu bez toho, aby k tomu vykonávala komplikované a objektívnymi dôkazmi nespochybniteľné dokazovanie, či dôveryhodnosť bola daná, či ju predseda ohrozil, ako a kedy a podobne. Zároveň treba poukázať aj na výklad Ústavného súdu SR pri prístupe k voleným a iným verejným funkciám.

Prístupu k voleným a iným verejným funkciám sa možno podľa čl. 30 ods. 4 ústavy domáhať, ak dôjde zároveň k porušeniu ústavnej zásady rovnakého zaobchádzania (nediskriminácie). Vo veci sp. zn. II. ÚS 161/03 Ústavný súd uviedol, že k možnému porušeniu ústavnej zásady rovnakého zaobchádzania (nediskriminácie) môže dôjsť iba v okruhu osôb nachádzajúcich sa v rovnakej právnej a/alebo faktickej situácii, pričom s niektorými z nich sa zaobchádza odlišne bez rozumného a racionálneho dôvodu.

Ústavný súd uviedol, že k možnému porušeniu ústavnej zásady rovnakého zaobchádzania (nediskriminácie) môže dôjsť iba v okruhu osôb nachádzajúcich sa v rovnakej právnej a/alebo faktickej situácii, pričom s niektorými z nich sa zaobchádza odlišne bez rozumného a racionálneho dôvodu.

V prípade Jána Mazáka však nedošlo k žiadnej diskriminácii či znevýhodňovaniu, ale k zákonom predpokladanému postupu, ktorým bol odvolaný. Samotný proces odvolávania prebehol rovnako podľa zákonných noriem. Racionalizáciu alebo dokazovanie akejsi viny pri odvolaní tak, ako si to predstavuje Mazák, nie je potrebné vykonať. Súdna rada sa uzniesla nadpolovičnou väčšinou, a tým bolo jeho odvolanie zavŕšené.

Právomoc si odvodil sám

Skutočnosť, že ako predseda nemohol porušiť svoje povinnosti, opiera o zákonné ustanovenie, podľa ktorého predseda Súdnej rady môže vyžiadať súdny spis vrátane spisov v trestnom konaní a robiť z neho odpisy, výpisy, kópie a žiadať doplňujúce vyjadrenia. Túto svoju právomoc odvodzuje bez ďalšieho, hoci zákonné ustanovenie upravujúce túto právomoc kladie viaceré podmienky pri jej uplatnení, ako napríklad prednosť iných ustanovení či výkon pôsobnosti podávať disciplinárny návrh.

Ján Mazák dokonca tvrdí, že môže takúto právomoc uplatňovať bez ohľadu na iné požiadavky ako podanie, návrh či podnet, a môže teda tak obchádzať celý zložitý proces kolektívneho rozhodovania Súdnej rady ako celku. Podľa jeho výkladu môže sám, ako jedna osoba, autoritatívne rozhodovať a preverovať sudcov bez toho, aby do tohto procesu bola zapojená rada, a dokonca vo svojej sťažnosti tvrdí, že môže riešiť aj anonymné podnety, hoci to zákon vyslovene zakazuje.

Podľa jeho výkladu, ak anonymný podnet obsahuje rozumne uvedené skutky, môže ich ako predseda skúmať. Dokonca ďalej vysvetľuje, že rada ako celok nemá žiadne oprávnenia na to, aby uložila alebo zabránila predsedovi Súdnej rady SR podať alebo nepodať disciplinárny návrh, hoci zákon o Súdnej rade explicitne hovorí, že vo veciach majetkových pomerov sudcov alebo pri preverovaní ich vzťahov s osobami z prostredia zločinu disciplinárny návrh podá predseda Súdnej rady na základe stanoviska Súdnej rady SR.

Na jednej strane teda stoja viaceré zákony, ktoré hovoria o rozhodovaní rady ako celku určitým spôsobom, a na druhej strane je výklad Jána Mazáka, ktorý ho opiera o niekoľko viet vytrhnutých z kontextu, že môže rozhodovať a preverovať sudcov sám, bez podnetov alebo aj na základe zákonom zakázaných, ako autoritatívny rozhodca, ktorý sám dospeje k rozhodnutiu, či sudca pochybil a je potrebné ho stíhať.

Sťažuje sa aj na zaujatosť Šamka

K nemožnosti vyjadriť sa k svojmu odvolávaniu vo svojej ústavnej sťažnosti hovorí o porušení práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, hoci dôkazy ako také neboli pri jeho odvolávaní vykonávané. Podstatná je však skutočnosť, že uvedený článok Ústavy SR, na ktorý Mazák vo svojej sťažnosti odkazuje, si opäť vykladá v tom zmysle, že sa môže vzťahovať aj na konanie o odvolávaní predsedu Súdnej rady, hoci tento článok pojednáva o konaní pred súdom.

V sťažnosti je skutočne pozoruhodná Mazákova námietka zaujatosti voči sudcovi Šamkovi. Ten vraj hlasoval za jeho odvolanie ako zaujatý preto, že ho Mazák neoprávnene lustroval na základe anonymného podnetu. Podstata preverovania Šamka spočívala v tom, že ako dôveryhodná osoba v pozícii sudcu, vraj poskytol záruku ako náhradu za väzbu v prípade iného trestne stíhaného sudcu, ktorý bol jeho priateľom. A keďže túto zákonnú možnosť vtedajší predseda Mazák vyhodnotil ako podozrivé konanie zo strany Šamka, rozhodol sa ho preverovať na špeciálnej prokuratúre.

Šamko je podľa Mazáka zaujatý v jeho neprospech, a preto hlasoval za jeho odvolanie, pričom ak by nehlasoval, Mazák by odvolaný nebol. Takáto formulácia zaujatosti pri hlasovaní opäť nie je prítomná ani v rokovacom poriadku rady, ani v zákone o Súdnej rade. Mazák túto požiadavku vyvodil z Ústavy SR, ktorá hovorí o práve domáhať sa svojich práv na nestranných a nezávislých súdoch, alebo iných orgánoch Slovenskej republiky. Problém je v tom, že Mazák sa pri svojom odvolávaní nedomáhal svojich práv, ale rozhodovalo sa o jeho funkcii. V tomto duchu sa zároveň domáha aj odôvodnenia rozhodnutia o jeho odvolaní, ktoré však opäť zákon nepozná.

Mazák chce vysoké odškodné

Za tieto porušenia zákona, požaduje Ján Mazák odškodné vo výške 50 000 eur. Táto suma má zhojiť ujmu spôsobenú bezdôvodným odvolaním z funkcie predsedu Súdnej rady, ktoré niektorí členovia Súdnej rady „obohatili“ klamstvami, vyhrážkami trestným stíhaním a ohováraním vo verejnom priestore, v dôsledku čoho mal utrpieť nemajetkovú ujmu na jeho dobrej povesti.

Okrem odškodnenia požaduje ako sťažovateľ od Ústavného súdu SR aj vydanie dočasného opatrenia. To spočíva v uložení zákazu voliť nového predsedu Súdnej rady, a to až do právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veci samej. Podľa názoru Mazáka môže dovtedy jeho kompetencie vykonávať jej podpredseda Gandžala.

Ústavný súd SR môže na návrh sťažovateľa rozhodnúť o dočasnom opatrení, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom, a ak by výkon napadnutého rozhodnutia znamenal pre sťažovateľa väčšiu ujmu, než aká môže vzniknúť iným osobám, najmä uloží orgánu verejnej moci, ktorý podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody, aby sa dočasne zdržal vykonávania právoplatného rozhodnutia.

Treba podotknúť, že je minimálne sporné, či nie je v rozpore s verejným záujmom, ak by rada nemala svojho predsedu, ktorý riadi jej činnosť. Nesporné však je, že Mazákovi nespôsobí väčšiu ujmu, ak predsedom nebude. Opakovane a verejne totiž v mediálnych rozhovoroch ako aj na zasadnutiach rady vyhlasoval, že on nepotrebuje byť predsedom rady za každú cenu, a že túto sťažnosť podáva iba pre výklad do budúcna. Zopakoval to aj na zasadnutí Ústavnoprávneho výboru NR SR zo dňa 24. apríla 2024, ktorý ho v tejto veci vypočul, a hlasovaním väčšiny navrhol jeho odvolanie Národnej rade SR.

Stanovisko členov rady

Stanovisko k ústavnej sťažnosti Jána Mazáka poskytli aj desiati členovia Súdnej rady, ktorí hlasovali za jeho odvolanie. Poukazujú na skutočnosť, že predseda Súdnej rady si nemôže atrahovať oprávnenia Súdnej rady ako celku, respektíve osobitných jej orgánov, a teda že konal nad rámec svojej zákonom vymedzenej právomoci. Rovnako poukazujú na skutočnosť, že v bodoch uvádzaných pri jeho odvolaní ani teoreticky nešlo o žiadne podozrenia z disciplinárnych deliktov príslušných sudcov, ako to opisoval Mazák.

Za nesprávny považujú aj jeho názor ohľadom oprávnení predsedu rady, keďže ich neupravuje žiaden zákon, a poukazujú na jeho protirečenie si v sťažnosti. Mazák podľa nich vykonával faktické previerky sudcov, ktoré Ústavný súd vyhlásil za protiústavné, a to bez toho, aby k nim následne vykonával nejakú právomoc predsedu alebo rady ako celku. Teda iba získaval informácie a preveroval, ale nekonal ďalej.

Členovia rady vysvetľujú aj navrhnutú lehotu na prípravu Mazákovej obhajoby v dĺžke 7 kalendárnych dní a zdôrazňujú nevyhnutnosť konania pri podozrení z nezákonného lustrovania sudcov. V prípade hlasovania člena rady Šamka považujú za prirodzené, že ak sa osoba stane predmetom nezákonného postupu zo strany predsedu Súdnej rady SR, má legitímne právo požadovať odvolanie predsedu Súdnej rady z jeho funkcie.

K činnosti Mazáka dodávajú, že je nevyhnutné vykonať hĺbkový audit jeho konaní, pričom nemožno vylúčiť eventualitu jeho marenia zo strany odvolaného predsedu. Mazák sa ako člen Súdnej rady môže o funkciu predsedu Súdnej rady SR uchádzať opäť, ak získa dôveru 3 členov Súdnej rady, ktorí ho do tejto funkcie opätovne navrhnú.

Koncipovanie ústavnej sťažnosti pre odvolanie z funkcie na základe zákonných dôvodov nie je žiadna novinka. Rozhodnutie súdu nemožno nikdy predvídať, hoci by to v rámci právnej istoty malo byť opačne. Ale naformulovať sťažnosť odvolávaním sa na zdanlivo súvisiace články Ústavy SR, a následne komplikovaným vlastnoručným výkladom formovať nové a nepoznané právomoci predsedu Súdnej rady SR ako autonómneho samostatného orgánu previerok sudcov je prístup, ktorý hojne využíval aj Štefan Harabin.

Ústavný súd svojimi rozhodnutiami neraz prekvapil, a preto ostáva dúfať, že tentoraz pri Mazákovej sťažnosti nesformuje výklad, podľa ktorého bude Súdna rada Slovenskej republiky vlastne len jej predseda a 17 štatistov.