Kalifát hamburský? Demonštrácie bradatých mužov v uliciach Nemecka

Práve v Hamburgu sa pekne prejavuje princíp, ktorý súkromne nazývam "ďaleko od Istanbulu". Nedôvera a odpor k islamu v Európe narastá s tým, ako sa blížite k Bosporu, pretože úmerne s touto skracujúcou sa vzdialenosťou narastá historická skúsenosť, ako to vyzerá, keď Alahovi verní nasadnú na kone a ich zahnuté šable začnú svišťať vzduchom, hľadajúc krky neveriacich.

Zaostalosť, otroctvo, negramotnosť a neúprosná brutalita, to bola vláda kalifátu v Európe (pretože v posledných storočiach nosili titul kalifa tureckí sultáni) – a Balkán sa z toho pravdepodobne už nikdy nespamätá. Dokonca aj teraz mapy HDP na obyvateľa celkom presne ukazujú, koľko stoviek rokov Osmani vládli v ktorej časti Balkánskeho polostrova. Čím dlhšie, tým horšie – stáročia moslimskej vlády na Balkáne dokázali prakticky zlikvidovať niekdajšiu vyspelú civilizáciu Východorímskej ríše.

Hamburg je ďaleko od Istanbulu, a miera tunajšej naivity tu teda bola značná. Prístavné mesto, ktoré je na cudzincov zvyknuté od stredoveku, "vítalo" počas migračnej krízy ľudí ostošesť, čo vo volebnej bašte Zelených (24 percent v roku 2020) nie je prekvapivé.

Za "vítaním" sa však skrýval aj tichý predpoklad, že Nemecko je pre cudzincov príťažlivé vďaka svojmu modernému, sekulárno-liberálnemu charakteru. Ó nie, nie nevyhnutne – a Pandorina skrinka, ktorú milovníci kalifátu otvorili, sa len tak ľahko nezavrie.

Oni a ten, čo zvolal demonštráciu, trochu pripomínajú moslimskú verziu Himmlera, či skôr Goebbelsa, a ktovie, či jedného dňa nedosiahne podobnú moc. Dlhé desaťročia sa nemecká "wehrhafte Demokratie" (obranná demokracia) sústreďovala najmä na pravicovú scénu a v menšej miere na anarchistov, ale dovolila, aby sa podhubie islamského fundamentalizmu rozrástlo do takej miery, že sa ho už možno ani nebude dať vykoreniť.

Spolková ministerka vnútra Nancy Faeserová teraz v šoku hovorí o tom, že demonštrácie bradatých mužov v uliciach Nemecka sú len "ťažko znesiteľné". Kde bola, keď na Hauptbahnhof mávali plyšovými medvedíkmi? Veď práve demografické zmeny sú dôvodom, prečo tieto nemecké ulice začali nadobúdať trochu blízkovýchodný charakter.

Títo mladí muži nevznikli len tak, ani sa nezradikalizovali na univerzitách, sú to jednoducho predstavitelia inej civilizácie a do Európy si v hlavách nepriniesli rok 2024, ale rok 1445 hidžru. So všetkým, čo k roku 1445 patrí. Len tie kamery a kalašnikovy, ktoré patria k dnešnému obrazu kalifátu, sú tam akosi navyše.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.