Sedem finančných domov na daniach podľa analýzy britského denníka odviedlo viac ako 800 miliónov eur v porovnaní so zhruba 200 miliónmi eur, ktoré zaplatili do rozpočtu v roku 2021.
Analýza skúmala hospodárenie rakúskej Raiffeisen Bank International, talianskej UniCredit, holandskej ING, nemeckej Commerzbank, nemeckej Deutsche Bank, talianskej Intesa Sanpaolo a maďarskej OTP.
Nárast odvedených daní súvisí s nárastom ziskov ako takých. Spomenuté finančné domy totiž vykázali v roku 2023 kombinovaný zisk na úrovni viac ako tri miliardy eur, čo je zhruba trikrát viac ako v roku 2021.
„Dane zaplatené európskymi bankami, ktoré predstavujú približne 0,4 percenta všetkých očakávaných neenergetických rozpočtových príjmov Ruska na rok 2024, sú príkladom toho, ako zahraničné spoločnosti zostávajúce v krajine pomáhajú Kremľu udržiavať finančnú stabilitu napriek západným sankciám,“ tvrdí Financial Times (FT).
Prečo sa to deje
Zisky čiastočne generovali finančné prostriedky, ktoré banky pre obmedzenia nemôžu vybrať z krajiny. „S ruskými vkladmi nemôžeme robiť nič okrem toho, že ich budeme držať v centrálnej banke. Takže ako stúpali úrokové sadzby, rástli aj naše zisky,“ povedal jeden z vedúcich predstaviteľov európskej banky.
Finančné domy tiež ťažili zo zvýšenia úrokových sadzieb, keďže kľúčová sadzba ruskej centrálnej banky je v súčasnosti na úrovni až 16 percent, čo je takmer dvakrát viac ako pred vojnou.
Peňažným domom rovnako pomohli aj sankcie uvalené na ruský finančný sektor, ktorému zamietli prístup k medzinárodnému medzibankovému platobnému systému SWIFT. „To urobilo z medzinárodných bánk finančné záchranné lano medzi Moskvou a západom,“ píše FT.
Na čele je Raiffeisen Bank
Absolútnym premiantom je rakúska Raiffeisen Bank, ktorá má v Rusku najväčšie zastúpenie spomedzi zahraničných veriteľov. Tej prislúcha viac ako polovica z odvedených 800 miliónov eur.
„Okrem pravidelných daňových odvodov v roku 2023 Raiffeisen zaplatila 47 miliónov eur v dôsledku neočakávanej dane, ktorú Kremeľ minulý rok uvalil na niektoré spoločnosti,“ dodáva denník.
Uvedená suma je pritom v skutočnosti ešte väčšia. V analýze totiž nie sú zahrnuté údaje od amerických bánk, tie však nevykazujú porovnateľná dáta, ktoré na výpočet použili britskí novinári.
FT pripomenul, že od začiatku roku 2022 musia mať finančné inštitúcie osobné povolenie prezidenta Vladimira Putina na predaj svojich ruských operácií a nasledovný odchod z krajiny. Dostalo ho iba sedem západných bánk z celkovo 45, pri ktorých sa súhlas vyžaduje.