Poľské a české sady hlásia obrovské straty na úrode. Priplatíme si tento rok za ovocie?

"Odhadujeme, že v Česku a čiastočne aj na Morave už bolo mrazom zničených približne stotisíc ton ovocia a škoda už v tejto chvíli presahuje jednu miliardu českých korún," uviedol viceprezident Agrárnej komory ČR Martin Ludvík, pričom spomenutá výška škôd na ovocí predstavuje v prepočte 40 miliónov eur.

Českí pestovatelia hovoria o "katastrofálnych škodách" na úrode – na území Česka mráz zničil viac než 90 percent úrody, v niektorých konkrétnych sadoch aj sto percent.

Situácia je podobná aj Poľsku, o ktorom máme zatiaľ len čiastočné informácie. V dôsledku mrazov sú niektoré plantáže malín, egrešov a jabloní na východe krajiny úplne zničené. "Na niektorých miestach dosahoval prízemný mráz aj -11 stupňov Celzia, takže rozsah problému môže byť obrovský," hovorí Pawel Jaruga, majiteľ ovocnej farmy v Lubelskom vojvodstve na juhovýchode Poľska.

"V Opolskom okrese [súčasť Lubelského vojvodstva, pozn. red.] sú niektoré ovocné plodiny ako čerešne, višne, jablone a maliny takmer na 90 percent zamrznuté," dodal.

Na juhu Poľska hlási pestovateľ z mesta Zagórzany straty na jablkách 50 až 70 percent. "Ochladenie prišlo, keď jablone kvitli," upresnil Krzysztof Flipala, pestovateľ zo Zagórian s 25-ročnou praxou. " Žiaľ, kvety čiastočne pomrzli. V dôsledku toho, že včely neopeľujú kvety, dôjde k väčším stratám ako v dôsledku nízkych teplôt," dodal.

Bude ovocie drahšie?

Slabá úroda v Poľsku však môže znamenať, že ovocie budeme tento rok možno nakupovať za pomerne vysoké ceny. Na trhu bude zrejme výrazne menej lacného poľského ovocia, ktoré posledné roky nútilo aj slovenských pestovateľov tlačiť ceny svojich plodín nadol.

"Napadnutím Ukrajiny Ruskom a následným zavedením sankcií proti Rusku došlo k zamedzeniu exportu poľských jabĺk do Ruska. Už aj tak veľká nadprodukcia jabĺk spojená s nemožnosťou ich exportu, spôsobila zaplavenie európskych krajín lacnými jablkami z Poľska," píše v Správe o trhu s ovocím a zeleninou z apríla minulého roka Pôdohospodárska platobná agentúra.

Ako ďalej vysvetľuje, tento fakt vlani vytváral obrovský tlak na domácich pestovateľov, pre ktorých sa mohlo stať pestovanie jabĺk nerentabilným.

Najčastejšie dovážaným ovocím z Poľska na Slovensko sú jablká a hrušky. Podľa údajov Štatistického úradu SR sa v roku 2022 na Slovensko doviezlo z Poľska približne 11-tisíc ton tejto agrokomodity. To predstavovalo približne 27 percent z celkového dovozu jabĺk a hrušiek na Slovensko v danom roku.

Vlani bol import poľského ovocia ešte vyšší, keď dovoz jabĺk a hrušiek z Poľska predstavoval 30 percent z celkového dovozu týchto agrokomodít.

Aj slovenských ovocinárov zasiahli mrazy

Našťastie, na Slovensku neboli mrazy také intenzívne ako v susednom Česku či Poľsku. Ovocinárska únia Slovenska odhaduje aktuálne straty po tohtoročných jarných nočných mrazoch na úrovni okolo 30 percent.

"Tí pestovatelia, ktorí nepoužívajú žiadnu protimrazovú ochranu, sa pravdepodobne môžu s úrodou rozlúčiť, škody budú mať veľké," uviedla hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Jana Holéciová, podľa ktorej naši pestovatelia očakávajú škody na jablkách, a to nielen v rámci zníženého množstva, ale aj kvality.

"Mrazom poškodené jablko má hnedý prstenec a stáva sa pre obchody takmer nepredajným artiklom. Zhodnocuje sa už len spracovaním do štiav alebo kompótov," dodala.

Hlavu v smútku majú podľa jej slov aj niektorí pestovatelia hrozna – najmä v okolí Nitry, Galanty či Vrábeľ. Zásah mrazmi dostali aj jahody, tam budú škody výraznejšie a odrazí sa to najmä na prvej úrode jahôd.

Z najhoršieho sme vonku

Po dlhých prebdených nociach to vyzerá tak, že slovenskí pestovatelia tohtoročnú úrodu pred mrazmi ochránili. Na boj proti zime používajú rôzne metódy, vzduch zohrievali parafínovými sviecami či peletkami.

Používajú tiež účinnú protimrazovú závlahu a dokonca niektorí na boj s mrazmi nasadili aj vrtuľníky, ktoré v niektorých prípadoch zabezpečili české firmy, a to pre ich nedostatok na Slovensku. Menší pestovatelia zakladali pri sadoch vatry, vďaka ktorým zabezpečili pre svoje plodiny takzvanú "dymovú clonu".

"Keď nám klesne teplota na plus jeden stupeň Celzia, začneme zapaľovať, čo vieme spraviť do dvoch hodín. Využívame na to drevo zo zlikvidovaného sadu," uviedol pre Štandard majiteľ ovocinárskej farmy pri obci Cabaj-Čápor Branislav Novosad, ktorému sa podarilo nočnú teplotu v sade takýmto postupom zvýšiť aspoň na bod mrazu.

"Riskovali sme síce poškodenie kvality ovocia, nakoniec k tomu, našťastie, nedošlo," povedal s dôvetkom, že poškodenie, alebo takzvané mrazové jazyky na plodoch nenašli. "Odvtedy prešlo už niekoľko dní a tie plody rastú ďalej," doplnil.

Vatry v cabajčáporskom sade zakladali s odstupmi desiatich metrov okolo celého sadu a tiež v strede. Naukladajú ich v priebehu jedného dňa, pričom sa riadia aktuálnou predpoveďou počasia. V strehu ostávajú ešte do polovice mája, mrazy však zatiaľ u nás neočakávajú.