Moravčík: Zubné benefity nás zaťažovali, ale rodiny môžu mať po ich zrušení problém

Na druhej strane treba brať do úvahy aj pacientsku stránku a tam platí, že tieto benefity mali opodstatnenie.

Áno, vykonalo sa viac preventívnych prehliadok nielen v zubnom lekárstve, ale aj u praktických lekárov, ktorí dokážu podchytiť najzávažnejšie ochorenia vo včasnom štádiu. Nám vyhovovalo, že ľudia mali väčšiu ochotu dať sa následne ošetriť. Nie je dôležité zubný kaz len nájsť, ale aj dať si ho ošetriť. Keďže pacienti vedeli, že poisťovňa im časť doplatku refunduje, ak dodržia pravidlá, dali si zuby ošetriť.

Akí ľudia benefity najčastejšie využívali? Ekonomicky aktívni, alebo dôchodcovia, deti, ženy na materskej?

Bolo to rôzne. Niektorí si dokonca benefity nechceli uplatniť, hoci sme prízvukovali, že na to majú nárok. Veľká časť obyvateľstva s nimi však rátala, lebo trvali už šesť rokov. Najväčší problém je asi ich rýchle zrušenie. Uvidíme, aký to bude mať vplyv. Najmä sociálne slabšie vrstvy obyvateľstva môžu mať po zrušení benefitov problém – tam dnes patria aj viacpočetné rodiny.

VšZP v rámci benefitného produktu Peňaženka zdravia MAXI ponúkala možnosť získať príspevok na detský zubný strojček až vo výške 450 eur.

Pri čeľustnoortopedických výkonoch mohlo ísť o výraznejšie doplatky. Niektorí tvrdia, že benefity by teraz mali poskytovať zubní lekári. Ale ak ja v praxi kalkulujem cenu tak, aby som mal určitý zisk na prevádzkovanie praxe a nakupovanie nových technológií, nemám príliš veľký priestor. Najskôr by som musel zvýšiť ceny, aby som mohol poskytovať benefity.

To už nedáva zmysel, ide len o presúvanie prostriedkov. 

Preto je podľa mňa najpodstatnejšie, aby pacient dopredu vedel, koľko bude platiť a aké má možnosti. Poskytujeme štandardnú zdravotnú starostlivosť, potom nadštandardnú až po veľmi vysoký level, kde pacienti zaplatia veľa peňazí. Nikde vo svete nedostane každý pacient tú najvyššiu zdravotnú starostlivosť a niekedy to nie je ani potrebné. Niektorí pacienti žiadajú nadštandard len preto, že si môžu dovoliť to najlepšie, ale nie vždy ide o taký výrazný prínos oproti bežnému štandardu.

Bude poisťovňa pacientom prispievať aj naďalej? V čom konkrétne?

Výkony sa delia na plne hradené a čiastočne hradené. Poisťovňa pred benefitmi aj po ich zrušení prispieva určitou sumou a pacient platí doplatok, z ktorého mu poisťovňa časť vráti v spätnej platbe. V zákone sa píše, že preventívna prehliadka u zubného lekára je povinná na to, aby mu v nasledujúcom roku boli uhradené výkony súvisiace so zubným kazom v takom rozsahu, ako určuje zákon.

S čím teda môžu pacienti aj naďalej rátať?

Každoročná preventívna prehliadka je plne hradená. Ale ak pacient nebol desať rokov u zubného lekára, nejde o preventívku. Vtedy musím robiť vstupné vyšetrenie, ktoré poisťovňa prepláca len raz za život. V Česku sa buď rozhodnete pre štandardné ošetrenie, alebo si všetko navyše platíte. U nás máme lepšiu dostupnosť, lebo aj keď sa rozhodnete pre nadštandard, poisťovňa vám niečo doplatí.

Platby od poisťovní sú stále také, že pacienti musia doplácať. Závisí to aj od toho, aké podmienky vyrokujeme s poisťovňami. Napríklad určím cenu zubnej výplne, poisťovňa mi niečo zaplatí, odrátam to z ceny a pacient zaplatí ten zvyšok. Po skončení benefitov už poisťovňa z doplatku pacientovi nič nevráti, ale stále ho to vyjde lacnejšie, ak bude chodiť na preventívky.

Keďže máme krízu životných nákladov, stáva sa často, že pacienti si nemôžu ošetrenie dovoliť?

Stáva sa to, máme pre nich plne hradenú výplň, ktorá má nižšiu kvalitu a nevydrží tak dlho, ale aspoň im stabilizuje stav. Pacient nepríde o zub a keď bude v budúcnosti na tom finančne lepšie, môžeme mu spraviť kvalitnejšiu výplň. Je však skupina obyvateľov, ktorá na preventívky nechodí a príde si len dať vytrhnúť zub a máme aj takých, ktorí si povedia, že ich zub nebolí, tak si ho netreba dať spraviť. Ale pri malom kaze výplň dlhšie vydrží a menej stojí.

Čo by mali spraviť zdravotné poisťovne, aby boli zubné ošetrenia pre ľudí cenovo prístupnejšie?

Je dôležité, koľko financií z verejného zdravotného poistenia sa vyčlení na zubné lekárstvo a koľko budú potom zdravotné poisťovne ochotné dať zubným lekárom. Často sa stáva, že ročné zvýšenie nepokrýva ani zvýšené náklady ambulancií.

Viac ako polovicu nákladov tvoria mzdy. Na Slovensku máme fenomén, že materiály sú u nás drahšie ako v iných štátoch, hoci máme nižšiu kúpyschopnosť obyvateľstva. Preto niekedy nakupujeme tovary v susedných štátoch.

Zdravotné poisťovne však nedokážu ovplyvniť ceny materiálov.

Nie. Poisťovne by mali investovať viac do osvety a propagovať prevenciu. Nechcel by som navrhovať nejaký nový zubný benefit, lebo ten má byť výsledkom odborných diskusií.

Ak už dáme určitú sumu z rozpočtu na zubné lekárstvo, štát by mal určiť, čo sa za to bude pacientom preplácať. Niekedy štát určí, čo má byť preplatené, ale neporovnáva to s peniazmi, ktoré na to určil. Náklady nám stúpajú aj pre enormný rozvoj, lebo nakupujeme nové technológie.

Koľko stojí najdrahší stroj vo vašej ambulancii?

Mám tri kreslá, jedno stojí okolo 30-tisíc a druhé okolo 45-tisíc eur. Röntgen stojí okolo 60-tisíc eur a robím na ňom snímky aj pre kolegov z regiónu. Pacient chce dnes komplexné vyšetrenie pod jednou strechou, takže v mojej ambulancii robím všetko okrem implantátov, lebo tie by mali robiť skúsení odborníci – implantológovia. Aj keď mi cena práce stúpne o pätinu, je to podstatná položka.

Podľa analýzy INEKO je zubný lekár štvrtým najlepšie zarábajúcim špecialistom s hrubou mzdou vyše 4 900 eur. Nie je to tak, že by ste sa mohli uskromniť?

Ale aj keby tých necelých päťtisíc eur bolo mojou mzdou, nejde o príliš veľké číslo, lebo naša práca je fyzicky náročná a zodpovedná. Za tisíc eur predsa nebudem osem hodín denne ošetrovať pacientov, lebo to neočakáva ani moja rodina. Dobre ošetriť vás môže len spokojný lekár. Táto analýza bola však nepresná pri všetkých odboroch.

Som síce zubný lekár, ale svoju prax prevádzkujem ako podnikateľ, takže musím znášať aj určité riziká a tvoriť si rezervy pre investície. Ak ochoriem, svojich zamestnancov musím stále platiť. Nie je to tak, že si tých necelých päťtisíc eur vezmem a naraz miniem. Musím myslieť aj na budúcnosť a horšie obdobia. Môže nastať situácia, keď budem v ambulancii potrebovať naraz investovať väčší obnos peňazí a musím ho mať, alebo si vziať úver, ktorý budem splácať.

V nemocnici majú prevádzkové oddelenie, ktoré sa stará o fungovanie daného zariadenia. Ja robím do 15:30 a potom mi nastáva druhá zmena, počas ktorej robím administratívu. Nemám osemhodinovú pracovnú dobu a to treba zohľadniť. Ak na to niekoho zamestnám, opäť to zníži výšku úspor, takže si ťažšie vytvorím investície do budúcnosti. Čo ak sa mi pokazí stroj a nebude sa dať opraviť? Aj kreslá za desiatky tisíc eur pravidelne obmieňame nie preto, že nefungujú, ale že sú morálne zastaralé a chceme ošetrovať pacientov na úrovni 21. storočia. Štát by mal určiť, či chce len bazálnu zubnú starostlivosť, naše ceny budú potom úplne iné. Ale toto podľa mňa nie je účelom.

Poznám viacero ľudí, ktorí si za lacnejšie dávajú robiť zuby v Poľsku.

Dentálna turistika je v každej krajine. Najmä obyvatelia prihraničných regiónov idú niekedy na vyšetrenie do zahraničia, lebo tam buď pracujú, alebo to môže byť lacnejšie.

Ale prečo je to tam lacnejšie? Napríklad Poľsko je dobrým príkladom, tiež je súčasťou strednej Európy.

Majú iný systém poskytovania zubnej starostlivosti a na zubné materiály je tam výrazne nižšia DPH. Niektorí zubní lekári sa v prihraničných regiónoch sústredia na dentálnu turistiku a prispôsobujú tomu spôsob ošetrenia. Myslím si, že zubné výkony sú u nás cenovo porovnateľné ako v okolitých krajinách – niektoré výkony tam môžu byť lacnejšie, ale iné zasa drahšie. Nedá sa paušalizovať. Považujem za nešťastné, ak ľudia idú za ošetrením zubov ďaleko – napríklad do Srbska či Turecka. Nízka cena je tam spôsobená aj nízkymi mzdovými nákladmi. Z pohotovostí nám dnes hlásia takýchto pacientov s problémami a my nevieme, čo s nimi.

Ak majú napríklad okorunkované všetky zuby, mali by mať záruku, ale v bolestiach už nebudú cestovať naspäť. Pacient si teda vyberie len jednu časť starostlivosti, ale lekár v Turecku už nezodpovedá za následky, lebo si to ťažko pôjde niekto reklamovať. Vyšetrenie tam môže byť lacnejšie, lebo lekár už neráta s výslednými nákladmi.

Preventívna prehliadka je základ primárnej prevencie. Tá začína od materskej škôlky, pokračuje na základnej škole a celý život.

U nás dávame deťom sladkosti za odmenu, ale aj ako prejavy pohostenia napríklad už v škôlkach.

Áno, keď boli naše deti malé, s manželkou sme pri takejto príležitosti doniesli do škôlky zdravé veci a všetci na nás začudovane pozerali. Pritom keď je detí v triede veľa, takéto sladkosti dostávajú často. Musíme do systému zapracovať zodpovednosť pacienta, inak to nepôjde. Zo štatistík vyplýva, že u pacientov, ktorí k nám pravidelne chodia, sa výrazne znížila kazivosť. Po revolúcii bola kazivosť 4,7 – čiže v dvanástich rokoch malo dieťa skoro päť zubov buď pokazených, zaplombovaných alebo vytrhnutých. Dnes je to číslo pod dve. Problém je so skupinou obyvateľstva, ktorá na prehliadky nechodí.

Pozitívne je, že aj prístup pacientov sa mení. Zatiaľ čo v minulosti pacienti s bolesťami v strednom alebo vyššom veku žiadali zuby skôr vytrhnúť, dnes sa informujú, či sa s tým dá niečo robiť, lebo chcú mať kompletný chrup.

Čiže klesá počet zubných protéz?

Áno. Viac ľudí vo vyššom veku má vlastné zuby, čo je pozitívne. Vždy je dôležité s pacientom komunikovať a povedať mu možnosti. Treba vedieť, koľko je ochotný investovať a tomu prispôsobiť zdravotnú starostlivosť. Ako odborník som spokojný, keď je pacient ošetrený a potom chodí len na preventívky.

Koľko zubárov dnes ide na priame platby od pacienta a nezazmluvňuje sa? 

Presné čísla nevieme. Orientačne ide zhruba o štvrtinu zubných lekárov, ale závisí to aj od regiónov. Najviac idú na priame platby zubári v okolí Bratislavy a Košíc, ale v oboch mestách pôsobí dokopy štyridsať percent zo všetkých zubných lekárov. Čím menšie mesto a čím odľahlejší región, tým väčší problém je zabezpečiť tam zubára. Viem, že VÚC v tomto smere vyvíjajú aktivity, ale niekedy je to ťažké.

Čo zohráva najväčšiu rolu v tom, že sa zubní lekári rozhodnú pôsobiť radšej vo veľkom meste?

U mladých lekárov je to najmä prístup k životnému štýlu. Často sa však mladí zubní lekári zamestnávajú vo väčších ambulanciách, ktoré sú vo väčších mestách. Tam potom aj ostanú žiť a založia si vlastnú prax. S VÚC už o tom komunikujeme, ale treba celoštátnu diskusiu, aby lekárov stimulovali ísť aj na perifériu.

Takýmto stimulom môže byť napríklad bývanie alebo príspevok na zriadenie ambulancie?

Niečo z toho sa už aj deje. Keď v Česku vidíte inzerát na lekárske miesto, okrem platu lekára ponúkajú väčšinou aj iné benefity. Toto je dôležité. Ak sa niekde lekár usadí, väčšinou tam aj ostane, lebo si vytvorí vzťahy a zvykne si na svojich pacientov. Treba určiť okresy, kde zubní lekári chýbajú a aktívne ich oslovovať ešte predtým, ako si založia vlastnú prax. Do miest, kde je veľká potreba, ale lekári tam nechcú ísť, treba dať kombinované stimuly – možno aj lepšie platby za výkony od zdravotných poisťovní.

Kde nám najväčšmi chýbajú zubní lekári?  

Zhoršuje sa to smerom na perifériu. Najvypuklejší problém je na juhu Slovenska v okresoch ako Lučenec, Rimavská Sobota, Komárno a aj Levice. Ďalšia nedostatková oblasť je na severe Slovenska, konkrétne na Kysuciach a Orave a niektoré odľahlé oblasti východného Slovenska. V dostupnosti zohráva úlohu aj vzdialenosť, lebo je rozdiel prejsť 40 kilometrov za 20 minút a iné prejsť to za vyše hodinu.

Myslím si však, že každý, kto si chce dať ošetriť zuby, si dnes nájde zubného lekára. Problém by nastal, keby chcela ísť k zubnému lekárovi aj tá druhá polovica obyvateľstva, ktorá dnes vyšetrenia nepodstupuje. Ďalší problém by nastal, keby naraz odišli do penzie všetci lekári v dôchodkovom stave, ktorých je zhruba tretina. Títo lekári často pôsobia v regiónoch, kam mladí nemajú potrebu ísť.

Kým by sme sa pri tvorbe novej siete zubárov mohli inšpirovať?

Nemeckom. Tam sa stretnú kraje, zdravotná poisťovňa a komora zubných lekárov a určia, kde by bolo vhodné vytvoriť nové lekárske miesto. V danom mieste musí byť širšie spektrum pacientov, lebo keby dnes zubná ambulancia mala fungovať len na výkonoch plne hradených zdravotnými poisťovňami, neprežije. Potrebujeme aj pacientov, ktorí sú schopní si zaplatiť aj za nadštandardnú zdravotnú starostlivosť, kde doplatky za takúto starostlivosť musia byť primerané. Pravidlá, ktoré si nastavím ako podnikateľ, musím ako lekár dodržiavať, aby prax fungovala. Inak môžeme skĺznuť do systému, v ktorom budeme len trhať zuby.