Blíži sa koniec zdanlivých zliav. Čo prinesie nový zákon na ochranu spotrebiteľov

V apríli odobrený návrh má nadobudnúť účinnosť 1. júla 2024. Dovtedy platí, že problematika je obsiahnutá vo viacerých právnych predpisoch, čo bolo aj dôvodom na zavedenie zmien. "V mnohých prípadoch ide o duplicitnú právnu úpravu jedného inštitútu ochrany spotrebiteľa," konštatuje sa v dôvodovej správe. A práve nový zákon ju má odstrániť.

Štandard preto prináša prehľad najdôležitejších zmien.

Zásadné zmeny sa dotknú všetkých

Nový zákon o ochrane spotrebiteľa sa netýka len zákazníkov. Novinky prináša aj pre obchodníkov či orgány dohľadu. Pozornosti neunikol ani B2C segment, ktorý predstavuje poskytovanie služieb a tovarov od firiem priamo koncovému zákazníkovi a istým opatreniam sa nevyhli ani online platformy či e-shopy.

Cesta k nemu nebola ani krátka a ani nie je jednoduchá. "Schválenie zákona po vyše dvoch rokoch príprav legislatívneho procesu je dobrou správou pre spotrebiteľov. Vzhľadom na transpozíciu viacerých smerníc EÚ bude mať slovenský spotrebiteľ európsku úroveň ochrany v offline aj online priestore," vysvetľuje pre Štandard Filip Kužma, riaditeľ Inštitútu moderného spotrebiteľa.

Asi najlepšou správou je, že smerujeme k ukončeniu fiktívnych zliav. Obchodníci totiž budú musieť podľa nových usmernení pri akciových ponukách uviesť aj najnižšiu cenu tovaru za posledných 30 dní. "Spotrebitelia nakupujúci online budú mať napríklad informácie, ako sa zabezpečuje autenticita recenzií či určuje poradie ponúk, ktoré sa im zobrazujú vo vyhľadávaní," dodáva šéf inštitútu.

Podvodníci sú prefíkaní

Nie je žiadnym tajomstvom, ako mnohé odporúčania vznikajú. Dokonca ani niektorým označeniam online obchodov, ktoré by mali znamenať istú dôveryhodnosť, sa nedá automaticky veriť. Príkladom sú časté upozornenia technologických inštitúcií na podvodné e-shopy, ktoré okrem dizajnu webu, ktorý napodobňujú, použijú aj logo "overeného" obchodu.

To je pre spotrebiteľa skutočne mätúce. Aj napriek upozorneniam z rôznych strán na podvody v online priestore pri nakupovaní oklamaných neubúda, dokazujú štatistiky. Mnohí nakupujúci sa až po dokonaní podvodu dozvedia, že takmer jedinou obranou je prevencia. Samozrejme, môžete sa obrátiť aj na políciu, ale percento, že uspejete a k náhrade škody sa dostanete, je aj podľa mužov zákona mizivé.

Praktiky sú totiž sofistikované. A aj keď policajný zbor dlhodobo na tieto riziká upozorňuje a snaží sa verejnosť informovať, ako sa nestať obeťou podvodu a na čo si dávať pozor, či ako správne postupovať, aby ľudia neprišli o svoje peniaze, prax prekvapí aj skúsených spotrebiteľov. "Mnohí napriek našim neustálym upozorneniam naletia," konštatovala ešte vlani v auguste pre Štandard Denisa Bárdyová z Odboru komunikácie a prevencie Policajného zboru.

A v prípade, že páchatelia získajú úplnú kontrolu nad konkrétnym platobným nástrojom alebo službou, môžu verifikovať transakcie, pričom banka ich vyhodnotí ako reálne uskutočnené klientom, s nulovým rizikovým hodnotením. Transakcie sú tak zúčtované okamžite, banka v takomto prípade reklamáciu klienta zamietne, dodala Bárdyová.

Mimochodom, na podozrivé a podvodné platformy upozorňuje na svojom webe aj Slovenská obchodná inšpekcia. "Je však otázne, či zákon dokáže efektívne zakročiť proti populárnym ázijským online trhoviskám ako Temu, Wish alebo Shein," hovorí Kužma s dôvetkom, že práve tie sú podľa inštitútu zodpovedné za veľkú časť nečistých a zavádzajúcich obchodných praktík, napríklad vo vzťahu k zobrazovaniu zliav či dôveryhodnosti recenzií.

Dodal, že v Česku už tieto praktiky viedli k sťažnostiam podaným na Českú obchodnú inšpekciu. "Preto bude aj pri týchto nových pravidlách kľúčová hlavne osveta spotrebiteľov a akcieschopnosť kontrolných orgánov," myslí si.

Podvodom sa nevyhnú ani tí, ktorí online priestoru neholdujú. "Legislatíva má zároveň potenciál pomôcť pri boji s agresívnym podomovým predajom, ktorý ohrozuje najmä seniorov a iné zraniteľné skupiny," uzatvára šéf inštitútu s dôvetkom, že nový zákon o ochrane spotrebiteľa predstavuje dobrý rámec do budúcna.

Vylákali úspory a obetiam hrozia súdmi. Právnik radí, čo robiť hneď po internetovom podvode

Mohlo by Vás zaujímať Vylákali úspory a obetiam hrozia súdmi. Právnik radí, čo robiť hneď po internetovom podvode

Čo teda čaká spotrebiteľov po 1. júli?

Pre nastolenie rovnováhy medzi právami a povinnosťami spotrebiteľov a obchodníkov, ako sa uvádza v dôvodovej správe, bolo potrebné riešiť práva a povinnosti spotrebiteľov, obchodníkov a iných osôb pri ponuke, predaji a poskytovaní produktov, ale aj pri uzatváraní zmluvy. Nemenej dôležité sú nastavenia pôsobnosti orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa a postavenie spotrebiteľských organizácií pri riešení sporov.

Zmien, ktoré ocení spotrebiteľ, je viacero. Rozmyslieť si kúpu a odstúpiť od zmluvy už nebude musieť do 14 dní. Lehota sa pri predajnej akcii alebo nevyžiadanej návšteve podomového obchodníka predlžuje na 30 dní. Ani známemu "nákupnému sviatku" Black Friday by už nemalo predchádzať zvýšenie cien, aby sa to neskôr javilo ako zľava či výpredaj.

Zaviesť sa majú aj prostriedky nápravy pre poškodených spotrebiteľov, keď boli obeťou nečistých obchodných praktík alebo uverili falošným recenziám. Legislatíva si posvietila aj na rôznorodé praktiky marketingu, "ktorý prezentuje tovar ako identický s tovarom uvádzaným na trh v iných členských štátoch EÚ".

Spotrebitelia by mali mať od júla aj garanciu rýchlejšej nápravy a odškodnenia.

Ilustračné foto: TASR/AP

Predávajúci a dodávateľ sa mení na obchodníka

Zavedením pojmu obchodník sa podľa schváleného materiálu zabezpečuje terminologická jednotnosť na národnej i európskej úrovni. Bude musieť kupujúcemu poskytnúť informácií viac, napríklad o popredajnom servise. Ako spotrebiteľ budete mať nárok aj na jeho kontaktné údaje a telefonický kontakt či e-mail, na ktorom bude pre vás k dispozícii.

Niektoré z povinností, ktoré doteraz firmy vykonávali, ale ich prínos pre ochranu spotrebiteľov bol nepatrný, sa rušia. To, že prevádzku obchodník plánuje dočasne zatvoriť, už nebude musieť oznámiť 24 hodín vopred.

Zákon má zabezpečiť aj zavedenie viacerých inštitútov smerujúcich k upusteniu od uloženia sankcie v prípadoch, ak obchodníci dobrovoľne ukončia porušovanie právnych predpisov a uskutočnia nápravu v prospech poškodených spotrebiteľov.

Obchodníci sa zároveň vyhnú likvidačným pokutám. "Orgán dohľadu môže uložiť obchodníkovi za porušenie zákonnej povinnosti pokutu vo výške od 200 eur do dvoch percent obratu obchodníka za predchádzajúce účtovné obdobie, najviac 200-tisíc eur," figuruje v zákone.

Nová sankcia, ktorá sa dotkne niektorých e-shopov, poteší najmä oklamaných. Bude možné odstrániť alebo zmeniť uverejnený obsah v jeho online rozhraní a dokonca hrozí aj výmaz domény.

Dohľad nad dodržiavaním povinností obchodníka pritom bude vykonávať viacero orgánov, a to napríklad Národná banka Slovenska, Slovenská obchodná inšpekcia, Štátna veterinárna a potravinová správa SR či Úrad verejného zdravotníctva SR.

V ich prípade zákon riešil, aby ich pôsobnosť bola určená jednoznačne a odstránili sa existujúce konflikty.
S tým, samozrejme, súvisí rozšírenie ich právomocí, aby zodpovedali minimálnym štandardom požadovaným EÚ.

Jedna z najväčších zmien sa však týka reklamácií. Za účelom zjednodušenia a zosúladenia tejto problematiky s európskym právom bude po účinnosti novely paralelná úprava reklamačného konania v zákone o ochrane spotrebiteľa vypustená a ponechá sa len úprava v Občianskom zákonníku v novom znení.