Keď mimovládky desí transparentnosť. Prečo Gruzínsko musí brániť vlastnú suverenitu

Západné médiá tvrdia, že v uliciach Tbilisi sa bojuje o budúcnosť gruzínskej demokracie. V tom sa nemýlia, len väčšina z nich si pletie strany. Na strane demokracie nestojí hŕstka demonštrantov, ale vláda a parlamentná väčšina. V Gruzínsku sa dnes rozhoduje o tom, či bude o pomeroch rozhodovať demokratická väčšina, alebo Západom podporované politické mimovládky.

Demokratická väčšina žiada väčšiu transparentnosť

Demonštranti už niekoľko týždňov protestujú proti zákonu, ktorý má čeliť zahraničnému zasahovaniu. Zákon, ktorý má jasnú parlamentnú väčšinu (v druhom čítaní 83 poslancov za, 23 proti), zaväzuje mimovládky, ktoré dostávajú viac ako pätinu svojho rozpočtu zo zahraničia, aby sa registrovali ako zahraniční agenti.

Proti zákonu vyšlo v miliónovom Tbilisi do ulíc dokopy asi 20-tisíc demonštrantov (podľa údajov Aljazeera). Dúfajú, že sa im podarí to isté, čo v marci minulého roka, keď lobovaním a protestmi zákon odvrátili. Táto hlasná menšina zmobilizovaná mimovládkami financovanými zo Západu a podporovaná vládnymi kruhmi v Bruseli a Washingtone zaútočila prvého mája na budovu parlamentu a následne bola rozohnaná políciou. Vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Joseph Borrell sa demonštrantov zastal a zásah polície odsúdil.

Borrellovi a kruhom, ktoré zastupuje, ide o veľa. Gruzínsko je už dvadsať rokov oporným bodom západného vplyvu v oblasti Kaukazu. V roku 2003 v krajine prebieha revolúcia ruží, ktorá ukončuje politickú kariéru prezidenta Ševardnadzeho, svojho času jednej z najvýraznejších tvárí moskovskej prestavby a významného spolupracovníka Michaila Gorbačova.

Ako stúpenec a obdivovateľ Západu otvoril Ševardnadze svoju krajinu západným aktérom, nechal západné nadácie dať dokopy sieť aktivistov, ktorí boli na gruzínske pomery rozprávkovo platení, a dovolil im vytvoriť protirežimovú celoplošnú televíznu stanicu podporovanú západnými nadáciami. Zrejme ho ani neznepokojilo, keď Sorosov Open Society Institute vyslal gruzínskych aktivistov na školenie do Srbska, kde im vysvetľujú, ako v Belehrade zvrhávali Miloševiča. Keď na jeseň títo aktivisti na čele s Michailom Saakašvilim vtrhnú s ružami do gruzínskeho parlamentu, je pre Ševardnadzeho už neskoro.

"Americký" Saakašvili a bilancia jeho ziskov a strát

Saakašvili vychovaný v USA a podporovaný washingtonskými mocenskými štruktúrami (okrem iného senátorom Johnom McCainom, US Agency for International Development, National Democratic Institute) o niekoľko mesiacov neskôr preberá moc. Prezidentské voľby, v ktorých víťazí, sú skutočným sviatkom obrodenej demokracie; víťaz získava skromných 96 % hlasov. V nasledujúcich rokoch je Saakašvili na Západe oslavovaný ako bojovník proti korupcii, demokrat a reformátor, ktorý vedie Gruzínsko do Európy.

Proti korupcii bojuje rozsiahlymi čistkami. Ale väčšinou len nahradí exponentov predchádzajúceho režimu svojimi vlastnými korupčníkmi. K jeho poňatiu demokracie patrí aj fyzická likvidácia politických oponentov. Reformami vydláždi cestu západným investorom, malá časť ich fantastických ziskov presiakne k dobre zasieťovanej vyššej strednej triede, ale krajina sa z postsovietskej chudoby nepozdvihne.

A predovšetkým k spokojnosti Washingtonu zahajuje tvrdý protiruský kurz v zahraničnej politike. Vyslúžil si tým ruské embargo na gruzínsky poľnohospodárske exporty, otvorené dvere do NATO a krátku vojnu s Ruskom, v ktorej stratí Južné Osetsko; dodajme, že samotní Osetínci dávajú prednosť Moskve pred Tbilisi. Aby si získal i podporu Európy, pripomenie vtedajšej francúzskej veľvyslankyni v Tbilisi Salome Zurabišvili jej gruzínsky pôvod a urobí z nej svoju ministerku zahraničných vecí. Neskôr sa s ním ministerka rozháda, ale nakoniec to dotiahne až na gruzínsku prezidentku.

Saakašvili svojimi dobrodružnými krokmi znepokojuje amerických ochrancov a svojimi gangsterskými metódami prichádza o domácich spojencov. V roku 2012 jeho strana prehráva voľby a Saakašvili odchádza za ďalšími dobrodružstvami. Američania ho nasmerujú na postmajdanskú Ukrajinu, kde nakrátko zažiari. Keď sa o osem rokov neskôr tajne vráti do Gruzínska, je zatknutý a odsúdený za likvidáciu politických oponentov. Európski hodnostári opakovane vyzývajú na jeho prepustenie, Tbilisi reaguje na podobné výzvy s krajnou nevôľou.

Ivanišvili a vyvážená zahraničná politika

Vlády, ktoré sú pri moci od roku 2012, sú pod kontrolou alebo aspoň pod silným vplyvom Bidzinu Ivanišviliho, miestneho oligarchu a dolárového miliardára s obchodnými záujmami v Rusku. Jeho vlády nastoľujú v zahraničnej politike realistický kurz. Naďalej podporujú gruzínske smerovanie k EÚ a NATO, súčasne však zlepšujú vzťahy s Ruskom. Na jednej strane sa Ivanišvili dokáže dohodnúť s Putinom. Na druhej strane, keď sa uvoľní post prezidenta, podporí do funkcie bývalú francúzsku diplomatku Zurabišvili.

Gruzínski voliči tento kurz pri volebných urnách opakovane podporia a Západ ho chtiac-nechtiac toleruje. Avšak s vojnou na Ukrajine sa Gruzínsko dostáva pod rastúci tlak Ruska aj Západu. Moskva krajinu využíva na obchádzanie sankcií, Američania a Európania požadujú, aby sa, naopak, samotné Gruzínsko k sankciám pripojilo. Brusel hrozí, že v opačnom prípade môže Gruzínsko zabudnúť na vstup do EÚ, ktorý si želá väčšina obyvateľov.

Ale Západ sa neobmedzuje len na medzinárodný tlak, svoju sieť gruzínskych mimovládok mobilizuje do takej miery, že sa v Tbilisi začínajú obávať ďalšej revolúcie ruží. Najmä sa snaží Soros a National Endowment for Democracy. Sorosova nadácia minula v Gruzínsku za posledných tridsať rokov viac ako sto miliónov dolárov, prioritnými oblasťami sú médiá, ľudské práva, európska integrácia a národná integrácia. Koncom roka sa transformovala na Civil Society Foundation, čím dala najavo, že vo svojich aktivitách mieni pokračovať. Šéfka nadácie Keti Chuciašvili sa začiatkom roka verejne pochválila, že medzi úspechy nadácie patrí aj minuloročné odvrátenie "ruského" zákona o zahraničných agentoch.

Nielen Soros alebo aký scenár Gruzínsku hrozí

Bokom minuloročnej kampane proti zákonu nezostal ani hlavný organizátor amerických vývozov demokracie – National Endowment for Democracy. Gruzínsku sa dlhodobo venuje. Len v rokoch 2017 až 2021 táto nadácia v krajine podľa vlastných údajov minula 8,5 milióna dolárov zameraných na aktivizmus mládeže, pôsobenie na politické elity, občiansky aktivizmus na miestnej úrovni, reformu bezpečnostných štruktúr, podporu "nezávislých" médií, demokratizáciu gruzínskej pravoslávnej cirkvi, výchovu mladých lídrov, vytváranie miestnych politických sietí či ľudskoprávnu výchovu.

Zoznam miestnych klientov je naozaj dlhý. Pre ilustráciu uveďme len niektoré: American-Georgian Initiative for Liberal Education, Caucasus Institute for Peace, Democracy and Development, Center of Independent Journalists, Democracy Research Institute, Georgian Charter of Journalistic Ethics, Georgian Foundation for Strategic and International Studies, Independent Journalists’ House, Journalism Resource Center, Regional Broadcasting for Better Local Governance, Voice of Kakheti Media House, Shame Movement, Union of Journalists Voice of People.

Geopolitický záujem Západu je jasný. Chcel by v Tbilisi niekoho ako Zelenský, zatiaľ tam však vládne niekto ako Orbán. A rovnako ako Orbánov FIDESZ, aj Ivanišviliho strana Gruzínsky sen sa teší opakovane prejavovanej podpore voličov.

Západ sa ho preto snaží zdiskreditovať obvineniami z korupcie, čo sa v kaukazských pomeroch dá povedať takmer o každom politikovi, a z hájenia ruských záujmov, v skutočnosti ide o prelínanie záujmov ruských s gruzínskymi. Západom financovaní aktivisti sú pešiakmi v tomto boji. Ak Ivanišvili nechce dopadnúť ako Janukovyč na Majdane, musí sa brániť.