Patrí medzi základné a zďaleka nie iba feministické dogmy, že sa nahrádzanie prirodzenej hormonálnej činnosti syntetickými hormónmi nesmie kritizovať. V skutočnosti však ani nemusí ísť o samotnú kritiku.
Nespomínam si, ani náznakom, na žiadnu racionálnu diskusiu o tom, čo prinieslo odizolovanie sexu od reprodukcie z dlhodobého hľadiska. Do akej miery – a či vôbec – prevážili nad negatívami pozitíva toho, že ženy môžu prežívať sex rovnako ako muži. Pamätníci predtabletkovej éry vymierajú a príbeh sa podáva jednostranne.
Veľmi dlho sa o vedľajších účinkoch syntetických hormónov nehovorilo, hoci slovo „vedľajšie“ je v prípade liekov vždy trochu problematické. Prirodzene, že farmaceutické spoločnosti nejaké prílišné „snorenie“ v tejto veci nepodporovali, ale ani vďačné klientky sa o to dlho nezaujímali, zrejme podľa múdreho príslovia – Kto sa veľa pýta, veľa sa dozvie.