Z celého Slovenska si „Vták roka” vybral práve Bratislavu

Sokol kobcovitý alebo červenonohý je zákonom chránený. Svoje pomenovanie dostal podľa červených nôh. Pre rok 2024 bol práve on zvolený a ocenený v kategórii Vták roka. 

Na návrat tohto nášho najmenšieho sokola reagoval pre Bratislavský Štandard Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku (RPS). „Je to vták o veľkosti holuba. Zaujímavá je jeho životná stratégia v societách. Hniezdi v kolóniách havranov, často taktiež viac párov pri sebe. V kŕdľoch sa sťahuje a dokonca takto hromadne aj nocuje na migrácii.”

Zo svojho zimoviska v južnej Afrike, kde trávil čas od konca augusta, preletel viac ako 7-tisíc kilometrov, aby nakoniec zahniezdil u nás na území Sysľovských polí, ktoré sa nachádzajú na trojhraničí Slovenska, Rakúska a Maďarska. 

„Zimuje v oblasti Angoly, Namíbie a Botswany. Zimoviská sú vzdialené vzdušnou čiarou približne 7-tisíc kilometrov. Avšak reálne nalieta na tieto miesta oveľa viac. Samec Sokola červenonohého, ktorý mal vysielačku, preletel na zimovisko a späť reálnu trasu o dĺžke 33-tisíc kilometrov, čo je doposiaľ rekord medzi operencami na trase európske hniezdisko – africké zimovisko,” spresnil Roman Slobodník. 

Zostane Chránené vtáčie územie naďalej nedotknuté?

Na Sysľovské polia som sa bola pozrieť aj osobne. Je to Chránené vtáčie územie, do ktorého je obmedzený vstup pre verejnosť. Vstup do okrajovej časti chráneného územia je celoročne možný po červenej turistickej trase v Čunove k trojhraničnému bodu. Počas letných mesiacov júl, august a september je možný aj vstup z Rusoviec po náučnom chodníku začínajúcom na Vývojovej ulici.

Treba sa preto v tejto lokalite, s ohľadom na ochranu vtáctva, správať ohľaduplne. Ešteže sa až priamo na miesto nedá dostať autom. To si musíte zaparkovať pri posledných domoch, ktoré sú v Rusovciach na Vývojovej ulici. 

Keďže na tejto adrese sídli aj Polícia SR (Obvodné oddelenie Bratislava-Rusovce), stretávam tu jedného z príslušníkov polície, ktorý venčí služobných psov. Na trasu náučného Sysľovského chodníka s nimi nepôjde. Psy sú totiž nepriateľmi vtákov a preto nie je možné s nimi vstupovať do chráneného územia ani po turistických trasách.

Magistrát hlavného mesta Bratislavy v spolupráci s mestskou časťou Rusovce vytvára pre obyvateľov na poli, ešte pred hranicou chráneného vtáčieho územia lúku, takzvanú oddychovú zónu s celoročným otvoreným vstupom, v rámci ktorej časom pribudne detské ihrisko a oplotený výbeh pre psov.

Ako to bude celé vyzerať?

K téme oddychovej zóny sa pre Bratislavský Štandard vyjadril aj Magistrát mesta Bratislavy a projektová manažérka RPS Lucia Deutschová. ,,Táto rekreačná plocha má slúžiť pre verejnosť, aby mohla stráviť príjemný čas v prírodnom prostredí bez rušenia chráneného vtáctva. V blízkosti Jaroviec, Rusoviec a Čunova totiž veľmi chýbali prírodné miesta vhodné na oddych a preto ľudí lákal vstup do chráneného územia aj napriek obmedzeniu vstupu.

Magistrát Bratislavy v spolupráci s týmito mestskými časťami a ochranármi postupne vytvárajú v každej mestskej časti oddychové miesta ešte pred hranicou chráneného územia. V Čunove je už vytvorený prírodný amfiteáter pri jazere Cilina, na jar sa revitalizoval aj trojhraničný bod Slovenska-Maďarska-Rakúska. Na tejto turistickej trase je plánovaná aj stavba drevenej pozorovacej veže, ktorá poslúži na
pozorovanie vtáctva z bezpečnej vzdialenosti.

V Rusovciach sa od oddychovej zóny po poľnej ceste smerom k Jarovciam dostaneme aj k novovysádzanému „Jedlému lesu“, rozľahlej ploche s vysadenými jablonkami, hruškami, čerešňami, morušami, orechmi. Na jeseň tohto roka pribudne posledná oddychová zóna aj do Jaroviec. V budúcnosti je plánované prepojenie týchto oddychových bodov cyklotrasami, čo poskytne návštevníkom možnosť nahliadnuť do blízkosti chráneného územia avšak bez rizika rušenia chráneného vtáctva.“

Hmyz či sysle?

Od ochranára vtáctva Romana Slobodníka sa o živote Sokola červenonohého ešte dozvedám ďalšie zaujímavosti. „Významnú zložku potravy tvorí hmyz. Na zimovisku sa živí takmer výlučne touto zložkou. Je tiež zaujímavé, že pri výchove mláďat často pomáhajú aj takzvaní helperi, teda nie biologickí ,rodičia‘, ale jedince, ktoré sa v danom roku nerozmnožujú, napríklad vtáky v druhom roku života.”

Vďaka ochranárom Sokol červenonohý zostal ešte v Bratislave

V minulosti sa ochranári báli, že sa z územia Slovenska tento vták úplne vytratí, a to práve z dôvodu, že tu vtedy nezostal ani jeden hniezdiaci pár. Pre záchranu tohto ohrozeného druhu ochranári teda postavili stovky búdok a tak si tu Sokol červenonohý našiel dobré podmienky na svoje hniezdenie. 

„Na Slovensku v minulosti hniezdil predovšetkým na juhovýchode a juhozápade krajiny. V priebehu posledného desaťročia bol zaznamenaný ako dokázaný hniezdič iba na juhozápade krajiny neďaleko Bratislavy a Trnavy,” povedal pre Bratislavský Štandard Odborný koordinátor ODnS Roman Slobodník. 

Čo všetko ochranári pre tohto dravca pripravili

Ochranár Roman vraví, že Sokol si tu určite nájde dobré podmienky. „Aktuálne je na oboch známych hniezdiskách, ktoré boli vlani obsadené, pripravená pestrá paleta hniezdnych možností. Okrem hniezd krkavcovitých, v ktorých prirodzene druh hniezdil, je to viac ako 300 hniezdnych búdok a podložiek.” 

Môžeme jedinečného sokola bežne zahliadnuť?

Ako som sa dočítala na informačných tabuliach, ktoré sú už od začiatku trasy sezónneho náučného chodníka Sysľovské polia osadené, je až do 30. 6. uzávera tejto edukatívnej cesty pre všetkých peších návštevníkov a tiež pre cyklistov. 

Ak by ste mali záujem v tichosti, akou disponujú ornitológovia, sledovať chránené vtáky, ako už spomínaného Sokola červenonohého alebo najťažšieho lietajúceho vtáka Dropa veľkého, môžete tak urobiť v mesiacoch júl, august a september. 

„Pre laickú verejnosť je to pomerne nenápadný druh. Na migrácii sa môže vyskytnúť takmer kdekoľvek, typické je koncentrovanie do kotlín ako Popradská, Liptovská či Turčianska. Pomerne pravidelne sa objavuje aj na Poiplí či vo Východoslovenskej nížine. Práve tu predpokladáme, že by sa opäť mohol objaviť ako hniezdič a napodobniť tak Krakľu belasú, ktorá rekolonizovala svoje historické hniezdiská,” doplnil pre Bratislavský Štandard Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku.