Milan Krajniak: Ak Brusel nenarazí na odpor, rozklad Európy a centralizácia budú pokračovať

Myslím si, že sa absolútne odlišujeme. V tom, že na kandidátke KDH máte a la carte [jedálny lístok, pozn. red.] postoje, z ktorých si môžete vybrať. Napríklad k suverenite. Sú tam kandidáti, ktorí majú tieto postoje striktne proti, ale aj miernejšie, ako napríklad u Ivana Štefanca. Máte tam striktnejšie postoje k ochrane rodiny, ale aj menej striktné. KDH je v tomto vajatavé. Konzervatívny volič nemá istotu, že ak zvolí KDH, tak sa do europarlamentu dostane kandidát, voči ktorému nemá výhrady.

V tomto sme my v Kresťanskej únii jasní a čitateľní. V ochrane života, podpore rodiny. Odmietame registrované partnerstvá, sme za sprísnenie zákona o interrupciách a za rozšírenie ochrany života pred narodením. Absolútne odmietame diskutovať o suverenite Slovenska a strate práva veta. A sme proti všetkým „greendealovým“ nezmyslom, ktoré Európska únia v poslednom čase prijímala.

A je tu ešte jedna veľmi dôležitá vec: Ursula von der Leyenová, kandidátka Európskej ľudovej strany na predsedníčku Európskej komisie – to znamená aj KDH, Demokratov a OĽaNO [dnes hnutie Slovensko, pozn. red.] – spôsobila všetky najväčšie problémy, s ktorými sa dnes Európa potýka – od nelegálnej migrácie, ekonomického úpadku a škodlivého Green Dealu, ktorý je nedosiahnuteľný a ktorý predražuje slovenským domácnostiam život. A oni si opäť nominovali von der Leyenovú za svoju líderku, ktorú podporujú. 

Vy by ste sa kde videli v rámci frakcií?

U Európskych reformistov a konzervatívcov (ECR). Programovo mi je najbližšie talianska premiérka Georgia Meloniová, ktorá je zároveň aj šéfkou ECR.

Každopádne, dotyčná „kastrácia našej suverenity“, čo je váš citát, je programom Ivana Korčoka, nie je programom KDH.

Ale ja KDH neverím. Neverím tomu, že keď má KDH niečo v programe, tak si za tým stojí. Predseda hnutia Milan Majerský povedal, že „fajka zhasla“, našou červenou čiarou je, že ak niekto presadzuje registrované partnerstvá, nesadneme si s nimi za jeden stôl. Pár mesiacov na to KDH podporilo Ivana Korčoka v kandidatúre na prezidenta. Čo teda znamená, že KDH má niečo v programe? KDH má v programe ochranu života od narodenia až po prirodzenú smrť. Predsedníčka poslaneckého klubu hnutia Martina Holečková povie, že vlastne máme tu taký konsenzus v spoločnosti, že potraty do tretieho mesiaca sú legálne a tak oni s tým nebudú nič robiť. Akú vierohodnosť teda má to, že KDH má niečo v programe?

Tento problém si v KDH zjavne uvedomujú, Ivana Štefanca sa pokúsili odsunúť na nižšie miesta eurokandidátky...

Neviem, či ho naozaj odsunuli. Ivan Štefanec mal v minulých voľbách najvyšší počet preferenčných hlasov a je na kandidátke. Jeho šance na znovuzvolenie sú celkom dobré.

Ak sa vám ale vyčíta, že svojou kandidatúrou pripravíte KDH o druhý mandát, tak ich vlastne možno pripravíte práve o Štefanca...

To je hypotéza, nevieme, ako budú voliči voliť. Ale keďže Kresťanská únia kandiduje samostatne, dávame tak šancu konzervatívne a kresťansky orientovaným voličom na Slovensku voliť nevajatavú a čitateľnú alternatívu, ktorá nechce „miništrovať“ progresívcom a ani Smeru. Slovensko je dnes polarizované, je to duopol Smeru a PS plus ich spojencov. Takto nemôžeme fungovať, je to zničujúce, potrebujeme tretiu nohu, na ktorej bude Slovensko stáť.

Ak to poviem zjednodušene: Tomáš Taraba spolupracuje so Smerom, KDH s PS. Je to ich slobodné rozhodnutie, ale do budúcnosti je dobré, ak budeme ako konzervatívci a kresťania predstavovať samostatný tretí pól našej politiky.

K disciplíne tohto „pólovania“ sa ešte dostaneme, chcem sa ale ešte spýtať na vašu spoluprácu s KÚ. Ponúkli vám s kandidatúrou aj členstvo v strane?

Nie, k tomuto sme sa ešte nedostali. Ponúkli mi prvé miesto na kandidátke k eurovoľbám a k možnosti ďalšej spolupráce sa vrátime po eurovoľbách. Samozrejme, ak by sme dosiahli výsledok, ktorý by bol zmysluplný, chcel by som pomáhať KÚ, aby sa stala plnoformátovou politickou stranou.

To znamená?

Dobudovanie profesného zázemia vo všetkých rezortoch vrátane dobudovania regionálnych štruktúr po celom Slovensku

To platí aj ak by ste získali viac ako päť percent a získali mandát pre seba v Bruseli?

Áno, toto platí aj v prípade, že sa stanem europoslancom. Chcem pomáhať KÚ v tom, aby sa stala plnoformátovou politickou stranou.

Váš apel na voličov KDH, ktorých samotná strana zneistila, bol, pravdaže, legitímny, no zdá sa, že aspoň zatiaľ sa výrazne neprejavil vo váš prospech. Podľa prieskumu agentúry AKO pre televíziu Joj vám namerali 0,8 percenta...

Ľudia ešte ani nevedia, že Kresťanská únia kandiduje samostatne a ani nevedia, že kandidujem za KÚ. V tejto fáze kampane ešte len s ľuďmi diskutujeme a hovoríme im, že takáto alternatíva existuje. Ešte aj v celoslovenských prieskumoch o parlamentných voľbách zaraďujú KÚ do koalície k hnutiu Slovensko, čo ľudí mätie. Naša prvotná úloha je doručiť ľuďom informáciu, že kandidujeme samostatne.

Vravíte, že spojenie s hnutím Slovensko vašich potenciálnych voličov mätie, nie je ale väčší problém, že spojenie s Igorom Matovičom ich skôr demobilizuje?

Tak by som to nepovedal. Jednoducho ich to mätie. Ľudia nevedia, že v eurovoľbách sa dá kandidovať inak, ako v parlamentných, že kandidátky a koalície môžu byť v parlamentných a európskych voľbách rôzne. 

Ničmenej, vaše šance vôbec nie sú zaručené. Je teda namieste otázka, či za vašou kandidatúrou nebola skôr snaha upadajúcej KÚ „oťukať“ si vás ako potenciálneho nového lídra, ktorý hľadal nové angažmá. Nie je pre vás povolebná spolupráca ešte dôležitejšia než eurovoľby?

O našej forme povolebnej spolupráce sa budeme baviť po eurovoľbách. Určite ale budem chcieť pomôcť KÚ, aby sa stala konkurencieschopnou stranou. 

Nemá to byť ale tak, že výsledok volieb napovie vám aj KÚ, či pre nich budete alebo nebudete ich novým lídrom?

O tom sme sa vôbec nebavili.

Spomínali ste, že chcete dosiahnuť „zmysluplný výsledok“. Ako si ho definujete?

15,7 percenta. (Úsmev)

No, povedzme, ak by ste aj dosiahli menej ako 5 percent, a nezískali euromandát, aký výsledok by bol pre vás ešte stále uspokojivýv rámci KÚ?

Nechcem čítať z vešteckej gule. Máme potenciál na jeden mandát, ale neviem odhadnúť, koľko ľudí príde voliť, teda koľko voličov budeme potrebovať na ten jeden mandát, čiže na približne 5 percent. Bude to 50-tisíc, 70-tisíc alebo 100-tisíc hlasov? To teraz nevieme povedať. Naša kampaň je zacielená na konkrétnu skupinu ľudí, ktorá by – ak prídu voliť – mala zabezpečiť jeden mandát. V kampani sme však necelý mesiac. Reálne sa začala po prezidentských voľbách. Konkrétne číslo vám nepoviem.

Kde je ale hranica, pri ktorej by ste si povedali, že vaša kandidatúra a ďalší angažmán je pre stranu prínosom?

Mám o tom istú predstavu, ale tú vám neprezradím. Asi pochopíte, že ju nebudem debatovať verejne.

Neukázal ten prvý prieskum aj to, že ste na jednej strane chceli apelovať vlastne na chýbajúcu autentickosť KDH, ale ponúkli ste sa len pár mesiacov nato, ako ste ukončili dlhoročnú cestu s Borisom Kollárom, čo je v tomto prostredí, jemne povedané, považované za istý „škraloup“?

Áno, každý máme nejakú svoju minulosť a ja tú svoju už zmeniť neviem. Som presvedčený, že ako ministrovi za Sme rodina sa mi aj s podporou Borisa Kollára podarilo presadiť aj veľa dobrých prorodinných vecí. Napríklad rodičovský dôchodok či zdvojnásobenie prídavkov na deti. Na to som hrdý. Vzhľadom na to, ako som v politike vždy hlasoval, idem v rovnakej línii, ako som šiel celý svoj život.

Nedávno ste čiastočne korigovali jeden svoj postoj, ktorý sa týkal vojnovej politiky Západu na Ukrajine v tom zmysle, že kolabujúca Ukrajina by mala začať uvažovať nad mierovým riešením. Inšpiroval vás k tomu aj kontroverzne vnímaný výrok o „bielej vlajke“ pápeža Františka? 

To nie. Rusko považujem za agresora a Ukrajina má právo sa brániť...

To nepopiera ani pápež...

V poriadku. Jedine Ukrajinci sa musia rozhodnúť, akú stratégiu zvolia. Ak by sme na nich tlačili akýmkoľvek spôsobom, správali by sme sa presne tak, ako to nemáme radi, keď na nás tlačia nejaké veľmoci naokolo. Myslím si, že po minuloročnej protiofenzíve, ktorá sa ukázala ako neúspešná, Ukrajina predlžovaním vojny nezískava. Bez toho, že by som chcel Ukrajincov do čohokoľvek nútiť, si myslím, že aktuálne dáva väčší zmysel uvažovať o tom, že pokračovanie vojny pre nich už nedáva zmysel.

Toto ale už platí nejakú dobu...

To platí minimálne pol roka.

Tento názor je dlhodobo považovaný za putinovský trolling.

Myslím, že nie. Osobne som už minimále rok predpokladal, a aj som o tom verejne hovoril, že letná protiofenzíva ukáže, či má vôbec nejaký zmysel predlžovanie vojny. Ak sa vojna zmení na zákopovú, ako sme to videli v prvej svetovej vojne, zmení sa už len na mlynček na mäso z oboch strán.   

Obávam sa však inej veci. Európske elity na čele s Ursulou von der Leyen sa snažia zneužiť ukrajinskú vojnu na ďalšiu centralizáciu EÚ a odobranie suverenity národným štátom. Európska ľudová strana povedala, že má jedinú podmienku pre spoluprácu po eurovoľbách, a to je ten správny postoj k vojne na Ukrajine. Už tam nie je Green Deal, migrácia a podobne. V týchto témach už začali cúvať, pretože pochopili, že vo svojej snahe o centralizáciu, odobratie suverenity národným štátom a prechode k väčšinovým hlasovaniam v tomto narazili na odpor. Odpor farmárov, priemyslu a občanov je príliš veľký. Postupujú presne podľa návodu bývalého šéfa Eurokomisie Jean Claude Junckera, ktorý povedal, že stratégia je jednoduchá: zatlačíme, a ak si občania nič nevšimnú, ideme ďalej. Pokiaľ príde odpor, cúvneme a skúsime to inak.

Je absurdné, že von der Leyenová a ľudovci kandidujú s programom, že zastavme nelegálnu migráciu a zmeňme Green Deal. Veď to boli predsa oni, ktorí to celé vymysleli.

Ide podľa vás teda o ideológiu, že EÚ musí centralizovať akýmkoľvek spôsobom, inak bicykel spadne?

Teraz sa snažia pretlačiť to pod zámienkou ukrajinskej vojny, chcú zrušiť právo veta pre členské štáty EÚ a zmeniť formu hlasovania o zahraničnej politike na väčšinové. To zásadne odmietam.

Hoci ste sa vo vojnovej otázke mierne odlíšili od KDH, no v našom konzervatívnom prostredí chýba politická ponuka, ktorá by priamo pomenovala, že západná stratégia „neexistuje iné ako vojnové riešenie“ načisto zlyhala a ktorá by nabrala odvahu pomenovať aj širšie príčiny vojny, než je len mytológia o Putinovom chlapčenskom sne o dobýjaní. Táto časť konzervatívcov v tejto najdôležitejšej téme doby nemá svojho obhajcu, niektorí sa tak dokonca utiekajú k Robertovi Ficovi, keďže nič iné sa v tomto priestore neponúka...

Chcel by som upozorniť na nesmiernu „predvídavosť“ Roberta Fica v zahraničnej politike.

Naozaj tu ale nejde o Fica a jeho „autentickosť“ v tejto politike...

Ja viem, ale je dôležité si to pripomenúť. Porovnajme si ich postoje, keď sa začala vojna na Ukrajine. Pán Blaha nám tesne pred začiatkom vojny hovoril, že prípadná vojna na Ukrajine je americký hoax, ktorý si vymysleli. Pár dní na to Rusi zaútočili. Ich predvídavosť pre mňa nie je žiadnym argumentom a ich názory na zahraničnú politiku nemajú pre mňa veľkú váhu. Sú to tí istí politici, ktorí schválili Lisabonskú zmluvu, kde sme stratili právo veta v mnohých oblastiach a dnes na to doplácame.

Ak by bolo možné uzavrieť mier tak, ako ho navrhovala iniciatíva Naftaliho Bennetta, bolo by to dobré. Ale ja dnes neviem posúdiť, či rokovania boli tak ďaleko, že by tie navrhované podmienky boli akceptovateľné pre jednu alebo druhú stranu.

Ja sa na tú vojnu nepozerám tak, že či Američania, Briti alebo Rusi urobili chybu, hoci na to mám svoj názor. Hľadím na to skôr cez optiku toho, aká má byť pozícia Slovenskej republiky. Myslím si, že v našom najväčšom záujme je, aby medzi Ruskom a Slovenskom existovala životaschopná a čo najprosperujúcejšia Ukrajina. Kolaps Ukrajiny je v rozpore s našimi záujmami. Paradoxne, presne toto isté povedal na bruselskej konferencii aj Viktor Orbán.

Pravdaže, pretože ide o všeobecne zdieľaný postoj, na ktorom nie je spor. To platí aj pre tých, ktorí nefandia Rusku, ale uvedomujú si, že pokračovaním vojny sa už dlhú dobu tá potenciálne prosperujúca Ukrajina medzi nami a Ruskom zmenšuje a ničí.

Myslím si, že môžem otvorene pomenovať rozdiel medzi mojimi názormi na vojnu na Ukrajine a názormi, povedzme, Vladimíra Palka. Súhlasím s ním v tom, že rozširovanie NATO a EÚ na Východ sa určite Rusku nepáčilo. Určite to nevnímalo s pochopením. Akurát si myslím, že minimálne rovnaký faktor treba hľadať aj v ruskej rozpínavosti a imperializme. Tieto dva faktory pôsobili súčasne a nemyslím si, že je istota, že jediným faktorom bolo rozširovanie Západu smerom na Východ.

Téza Vladimíra Palka – ale aj mnohých západných analytikov – ale siahala hlbšie, išlo o dlhodobé ohrozovanie toho, čo majú Rusi definované ako svoj bezpečnostný záujem. Pritom Rusko bezmála 15 rokov upozorňovalo na to, aby Západ neprekračoval jeho červené čiary, inak budú reagovať.

Za jednu z najväčších chýb v prístupe k hodnoteniu motivácií a správania sa veľmocí je dávanie dôrazu na to, čo veľmoci hovoria. Pre mňa je oveľa podstatnejšie to, čo veľmoci robia. Výroky predstaviteľov veľmocí sú súčasťou ich taktiky, ako dosahovať zahranično-politické ciele. Od bukurešťského samitu NATO [2008, pozn. red.] boli minimálne dva pokusy o reštart vzťahov s Ruskom, bolo to za Obamu a Trumpa. Vôľa bola, ale nepodarilo sa to. Považujem to však za akademickú debatu veľmocí, ktorú my na Slovensku figu borovú vieme ovplyvniť. Vieme povedať len to, že v našom záujme je čo najživotaschopnejšia Ukrajina. 

Posuňme sa z témy Ukrajiny naspäť do Bruselu. Ako ste naznačili, významnou témou bude po eurovoľbách a zložení nového parlamentu otázka prehodnotenia klimatickej politiky a Green Dealu, kvôli ktorej sa rúca konkurencieschopnosť Európy, kedysi priemyselnej veľmoci. Hoci eurohujerské médiá burcujú na poplach z nárastu „extrémistov a populistov“ vo voľbách, nevyzerá to však tak, že by veľmi široko rozkročená „opozícia“ mohla získať prevahu a narušiť mocenský monopol socialistov, liberálov a liberálno-socialistických „konzervatívcov“. Aké očakávania máte v tejto oblasti? Je naozaj šanca, že po korekciách pri novom zložení parlamentu Európa v poslednej chvíli zabrzdí alebo aspoň uberie plyn?

Mám vieru v to, že v europarlamente môže reálne nastať situácia, že nebude môcť pokračovať dúhová koalícia od ľudovcov, kresťanských demokratov, liberálov, zelených a progresívcov. Akonáhle sa táto koalícia rozpadne – nebude mať väčšinu – karty sa budú rozdávať nanovo. Môže sa to podariť, nevzdával by som to, myslím si, že to môže byť reálne.

Týka sa to aj paktu o prerozdeľovaní migrantov? Zdá sa, že problém v nepriamej spolupráci najbohatších štátov s migračnými mafiami, keď ich klientov stále pozývajú do Európy, stále pretrváva. Je možnosť, že by nový europarlament zatlačil na hľadanie skutočných riešení a neplával len po povrchu?

Na konferencii národného konzervativizmu v Bruseli vystúpil bývalý šéf nemeckej kontrarozviedky Hans-Georg Maassen. Mal veľmi pôsobivý prejav na tému, že ak sa Európa naozaj rozhodne zastaviť nelegálnu migráciu, tak to vie urobiť takto (Milan Krajniak luskol prstom). Ak by to mysleli vážne, vedia to urobiť veľmi rýchlo.

Tak, ako to urobilo Dánsko?

Tak, ako to môže urobiť ktokoľvek. Tajné služby európskych štátov presne vedia, ktoré mimovládky a ktoré prevádzačské skupiny na tom participujú a všetky tieto informácie sú k dispozícii. Ak by bola vôľa, vieme to zastaviť prakticky zo dňa na deň. O tom sa v eurovoľbách hrá. Viac ako 80-percent právnych noriem, ktoré u nás a v ktoromkoľvek štáte EÚ platia, sa tvorí v Bruseli. Hráme o to, či na to budeme mať nejaký vplyv. Preto sú eurovoľby také dôležité. Preto si myslím, že je dôležité, keď tam pošleme odolných ľudí, ktorí sa nenechajú učičíkať cukríkmi o tom, že pri Green Deale a migrácii trošičku ustúpime. Táto európska hra sa hrá na viacerých frontoch a vždy skúšajú zatlačiť na nejakom inom fronte a my musíme jasne povedať, že ďakujeme, toto si neprosíme. Ak si to chcete urobiť vy, urobte si to, ale bez nás. Na to máme právo a mali by sme to využívať.

Dánsko ako bývalá škandinávska willkommenskultur krajina nelegálnu migráciu de facto zastavila schválením pravidiel, po ktorých migrantov ani nenapadne k nim migrovať. Mohli by ich totiž napríklad odtransportovať do Konga. Súhlasíte s českým europoslancom Alexandrom Vondrom, že našu solidaritu si však nezaslúžia tí, ktorí si neurobili domácu úlohu?

Alexandra Vondru mám rád a jeho názory rešpektujem. Myslím si však, že najpodstatnejšie je to, aby sme sa začali správať racionálne, zavrieť hranice a prestať púšťať nelegálnych migrantov. Každý štát má právo debatovať o tom, či na svoj pracovný trh niekoho pustí alebo nie. Ale nemôžeme predsa robiť pozvánky pre prevádzačské gangy, ktoré si z toho urobili biznis. Ako prvé musíme dať najavo, že budeme chrániť hranice. No riešiť problémy, ktoré už v Európe s migrantami sú, a pritom nezavrieť hranice pre ilegálnych migrantov je absurdné.

Pre každý štát sú dôležité tri veci kľúčové na to, aby sa tam občanom mohlo dobre žiť. Ide o to, akú mieru trojkombinácie slobody, bezpečnosti a dôstojnej úrovne ste schopní ponúknuť. Paradoxne, v otázke slobody a bezpečnosti je dnes Slovensko mimoriadne atraktívna krajina v porovnaní so západnou Európou. My sa v tomto nemáme čo opičiť po krajinách na Západ od nás. Máme si chrániť to, čo máme.

Posledná otázka, ako som ju už skôr avizoval. Už ste spomenuli ten zverák medzi dvoma pólmi, v ktorom sa nachádzajú slovenskí konzervatívci: na jednej strane časť priľnula k opozičným progresívcom, ktorí majú nad nimi veľkú prevahu, na strane druhej je tu občasná ad hoc spolupráca s vládnymi stranami, ktorá sa však v progresívnom prostredí okamžite označuje ako zrada a „spriahanie sa s mafiou“. Váš recept?

Byť sebavedomým a nerobiť nič z toho, čo nám kážu tí druhí. Presadzovať náš program, ale najmä vedieť, ktoré veci sú kľúčové a ktoré nesmieme nikdy opustiť. Pre mňa sú to aktuálne štyri veci: ochrana rodiny, ochrana života – ozajstná, teda od počatia po prirodzený koniec a nezmierenie sa so stavom, ktorý umožňuje bezdôvodné zabíjanie nenarodených detí do tretieho mesiaca – suverenita Slovenska s právom veta v EÚ a odstránenie Green Dealu a ďalších ideologicky motivovaných nezmyselných politík. V kampani sa mi ukazuje, že ľudí nesmierne zaujíma právo veta a praktické dopady Green Dealu a to, čo to bude znamenať pre ich praktický život. V tomto máme veľký informačný dlh, naši občania nemajú často ani šajnu o tom, čo na nich európske elity v týchto otázkach chystajú.  

Ešte jedna otázka k praktickej politike: Ak by ste boli po najbližších parlamentných voľbách jazýčkom na váhach medzi koalíciou so Smerom, Hlasom a SNS na jednej strane a vládou s progresívcami na strane druhej, ako by ste sa rozhodli?

Nie, ja chcem prispieť k tomu, aby kresťanský konzervatívny tretí protipól bol natoľko silný, že si bude vyberať partnerov, medzi ktorými bude môcť presadzovať vlastný program. Aby sme sa nemuseli rozhodovať iba o tom, komu budeme asistovať. Na toto sa musíme teraz odhodlať a pracovať na tom.

Ak by vám jedna z týchto dvoch potenciálnych koalícií ponúkla väčší priestor na presadzovaniu vášho programu?

O tomto sa môžeme rozprávať mesiac pred budúcimi parlamentnými voľbami a dám vám presnú odpoveď. Teraz sú eurovoľby a ja vám viem presne odpovedať, že nepodporíme takú eurokomisiu, ktorá by chcela nabúrať právo veta, ochranu života a ochranu rodiny.

Foto: Martin Baumann/TASR