Témou v opozičnom prostredí je potenciálny vstup neúspešného prezidentského kandidáta Ivana Korčoka do straníckej politiky.
Špekuluje sa o oboch možných variantoch. O tom, že bývalý minister zahraničných vecí za SaS vstúpi do už existujúcej strany alebo o tom, že vytvorí úplne nový subjekt. Viac by sme sa od neho mali dozvedieť po júnových eurovoľbách.
Podľa nedávneho prieskumu si jeho účinkovanie v straníckej politike želá 35 percent respondentov, pričom 15 percent opýtaných preferuje založenie vlastnej strany a 20 percent presadzuje posilnenie už existujúcej.
Najväčšiu podporu tejto myšlienke vyjadrili voliči strán SaS, PS a Slovensko, teda tých strán, ktorých lídri Korčoka otvorene podporovali v súboji o post hlavy štátu.
Iróniou osudu však môžu presne títo politici a ich voliči vzísť z prípadného Korčokovho angažovania ako porazení.
Hoci gravitačné pole tohto neprezidenta je v realite pomerne slabé a rozhodne sa nerovná výtlaku z nedávnych volieb, potenciál pritiahnuť k sebe jednotky percent voličov sa mu dozaista uprieť nedá.
A keďže sa bude pohybovať najmä v teritóriu, v ktorom práve takéto počty rozhodujú o parlamentnom bytí a nebytí, jeho prípadné rozhodnutie môže mať v budúcnosti enormný vplyv na podobu politickej mapy na Slovensku.
Či už Korčok zvolí prvý alebo druhý variant zapojenia sa, vyradiť z hry môže hneď niekoľko opozičných konkurentov (a priateľov zároveň) naraz. V pásme neistoty sú najmä strany Slovensko, KDH, SaS a Demokrati, ktoré viac či menej oscilujú okolo 5-percentného kvóra.
Z hnutia Slovensko sa stal najviac izolovaný subjekt v parlamente a nič nenasvedčuje tomu, že by sa to malo v nasledujúcich mesiacoch až rokoch výraznejšie zmeniť.
SaS si zase po zmene predsedu z politického matadora Richarda Sulíka na priemerného ministra Branislava Gröhlinga naivne zamieňa mŕtvolné stony s chytením druhého dychu.
KDH zápasí s vnútornou rozpoltenosťou, ktorej stelesnením sa stala šéfka poslaneckého klubu Martina Holečková, a šliape po ťažko vydretej dôvere konzervatívnych voličov, ktorí mu po osemročnej prestávke dovolili pozrieť sa do parlamentu.
A pokiaľ ide o Demokratov, tí stále nevyrovnali státisícovú volebnú sekeru, a ak sa im to aj podarí, budú musieť prejsť veľmi dlhú cestu na to, aby mohli vôbec pomýšľať na parlamentnú ligu.
A teraz späť k jadru témy. Ak Korčok do tohto nestabilného prostredia vstúpi, nie je vylúčené, že v ňom spôsobí malú kataklizmu.
Po usadení prachu môže rozloženie síl vyzerať tak, že popri silnom Progresívnom Slovensku sa do parlamentu dostane jedna, možno dve zo spomenutých strán. A aj to s odretými ušami.
V prostredí „demokratických strán“ s „demokratickými voličmi“ – ako si liberáli a progresívci povýšenecky sami vravia – je na získanie miestenky pre všetkých jednoducho pritesno.
A keďže zo zhruba 25 percent hlasov novú vládu nik neposkladá, z tejto situácie môže ťažiť súčasná koalícia a predovšetkým vedúci Smer.
Samozrejme, také jednoduché to byť nemusí. Do riadnych volieb má Slovensko extrémne ďaleko, SNS a Hlas ako hlavní partneri Smeru budú musieť vyriešiť otázku vlastného dlhodobého fungovania a rovnako nie je vylúčené, že do hry na strane opozície vstúpi úplne niekto iný, prípadne, že nastane vznik širokej koalície.
No aj tak platí, že opoziční politici a voliči by si mali dávať veľký pozor na to, čo si pri Korčokovi želajú. Mohlo by sa im to splniť.