Stávka na zdravý rozum a kompetentnosť. Čo prinesie Le Penovej stratégia
Vo Francúzsku sa všeobecne očakáva, že v nadchádzajúcich európskych voľbách zvíťazí Národné združenie (NZ) Marine Le Penovej. Ich očakávaný úspech nie je daný len neustále narastajúcou nepopularitou prezidenta Macrona, ale tiež osobnosťami, ktoré rozbíjajú zažitý obraz lepenistov ako nekompetentných rasistov. Na popredných miestach kandidátky nájdeme popri známych straníckych tvárach aj bývalého vysokého funkcionára z Bruselu a intelektuálku alžírskeho pôvodu.
Stratégia oddémonizovania strany
Na čele kandidátky stojí dvadsaťosemročný Jordan Bardella. Napriek svojmu veku patrí k významným osobnostiam francúzskej politiky. Z takmer neznámeho mladíka, ktorý pred piatimi rokmi ako chránenec Marine Le Penovej úspešne viedol kandidátku do Európskeho parlamentu, sa medzitým stal predseda strany. Tento mediálne zdatný politik, ktorý pochádza z nižšej strednej vrstvy z problémovej imigrantskej štvrte Saint Denis, dokonale zapadá do stratégie oddémonizovania, ktorú Le Penová pred viac ako desiatimi rokmi zahájila.
Bardella hovorí o tradičných témach NZ, zastavení migrácie, národnej zvrchovanosti, sociálnej spravodlivosti, a to bez akéhokoľvek odtieňa rasizmu alebo fašizmu. Politicko-mediálnym elitám sa potom na lepenovcov oveľa ťažšie útočí. Navyše ani v úlohe predsedu by mu nenapadlo zapochybovať o tom, že stranu v skutočnosti vedie jeho ochrankyňa.
Zatiaľ čo Bardellovo miesto na čele kandidátky nikoho neprekvapilo, na nasledujúcich dvoch miestach sa objavujú neočakávané osobnosti. Oslovia stredových voličov, ktorí si v dôsledku oficiálneho antilepenizmu doteraz len ťažko dokázali predstaviť, že by takto démonizovanej strane mohli dať svoj hlas.
Obrana republikánskych hodnôt s alžírskym nádychom
Hneď za Bardellom je Malika Sorelová. Narodila sa v alžírskej rodine v Marseille, do maturity študovala vo Francúzsku, potom v Alžírsku. Vo svojich publikáciách kriticky reflektuje neschopnosť Francúzska integrovať moslimskú imigráciu a háji tradičné republikánske odmietanie náboženstva vo verejnom živote.
Svojimi názormi oslovuje predovšetkým napravo, za prezidenta Sarkozyho sa stáva členkou vládnej Vysokej rady pre integráciu. Avšak s tým, ako republikáni pod vplyvom extrémizmu liberálneho stredu opúšťajú politiku zdravého rozumu, vzďaľujú sa aj od Sorelovej pozícií. Tá sa, naopak, zbližuje s NZ. Jej profil je natoľko príťažlivý, že jej ponúknu dvojku na kandidátke. Alžírčanka na tak prominentnom mieste nutne otupí obvyklé obviňovanie z rasizmu a xenofóbie.
Ďalšou mediálnou slabinou lepenovskej strany je údajná nekompetentnosť jej predstaviteľov v štátnych záležitostiach. Ostrakizovaná strana sa k moci tradične dostáva len na komunálnej alebo krajskej úrovni, čo, samozrejme, obmedzuje prítomnosť politicky a administratívne kompetentných kádrov v jej radoch. Kvalifikovaných ľudí väčšinou nepriťahuje a pokiaľ sa aj tak pripoja, nedostanú možnosť rozvinúť svoje schopnosti.
Keď je ochrana hraníc braná vážne
Ale aj to sa začína meniť. Príkladom je trojka kandidátky Fabrice Leggeri: absolvent dvoch najprestížnejších liahní politicko-administratívnych špičiek École Normale Supérieure (ENS) a École Nationale d'Administration (ENA), následne prefekt a predovšetkým bývalý šéf Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž (FRONTEX).
Z FRONTEX-u odišiel po sedemročnom pôsobení po tvrdom konflikte s bruselským establišmentom. Dopustil sa niečoho neslýchaného: na čele agentúry na ochranu európskych hraníc sa pokúsil... chrániť európske hranice. Brusel, kde mier znamená ukrajinskú vojnu alebo prosperita znamená zelenú biedu, chápe ochranu hraníc ako pomoc masovej migrácii.
To Leggeri nerobil. Bránil agentúru pred najímaním ľudskoprávnikov a na mori nechal vytláčať lode s migrantmi späť tam, odkiaľ vyplávali. Bruselské inštitúcie ho začali vyšetrovať pre porušovanie ľudských práv migrantov.
Jeho predminuloročná rezignácia vyvolala nadšenie nielen európskych progresivistov a novodobých otrokárov z migrantského biznisu, ale aj tureckých predstaviteľov, ktorým Leggeri skomplikoval vydieranie Európy prostredníctvom migrantov. Keď v apríli tohto roku francúzska mimovládka Liga za ľudské práva dala polícii podnet na stíhanie Leggeriho za zločiny proti ľudskosti, vystavila mu v očiach potenciálnych voličov absolutórium prebíjajúce aj diplomy z ENS a ENA.
V prostredí progresivistického extrémizmu v Paríži a Bruseli sa Le Penovej darí meniť stranu, ktorú jej otec zakladá ako silu odporu a hnevu, na stranu zdravého rozumu a kompetentného vládnutia. Vďaka ľuďom ako Sorelová či Leggeri dokáže osloviť stredového voliča znechuteného siedmimi rokmi Macronovej vlády. V júni ju podľa všetkého čaká úspešný test jej mnohoročnej práce, konečná skúška príde o tri roky v súboji o Elyzejský palác.