Čínskej spravodajskej službe Interna mal tiež odovzdávať obchodné informácie z Európskeho parlamentu. Krah svojho asistenta prepustil a zatiaľ neexistujú dôkazy, že by mal byť do špionáže zapletený aj on.
Aféra prepukla na začiatku kampane pred voľbami do Európskeho parlamentu, v čase, keď už AfD nemôže zmeniť kandidátnu listinu – podobne ako aj v prípade ďalšieho politika AfD Petra Bystroňa, ktorý je podozrivý z brania peňazí od Rusov.
AfD je pod tlakom médií, ale na spomínaných politikoch to nevidieť. Bystroň vinu odmieta, českú BIS podozrieva z účelovosti. Krah v reakcii na aféru vyhlásil: „Ak si teraz myslíte, že toto je koniec mojej kandidatúry do EP, musím vás sklamať. Som a zostávam číslom jedna.“
Nie je však všetko také jednoznačné. Krah nemá až taký problém s verejnosťou a svojimi voličmi, ale skôr so straníckymi kolegami, ktorí by sa ho radi zbavili. Bulvárne noviny Bild citovali nemenovaného člena predsedníctva strany, ktorý sa vyjadril: „Pán Krah sa stáva problémom pre AfD.“
Pozrime sa preto bližšie na osobu Maximiliana Kraha a na načasovanie aféry, vyšetrovanie – čitateľ dovolí – prenecháme polícii.
Muž nenaplnených ambícií
Maximilian Krah začal svoju politickú kariéru v saskej CDU. Pred vyše desiatimi rokmi sa usiloval o kandidatúru na priamy poslanecký mandát v drážďanskom volebnom obvode. Vo vnútrostraníckom boji však opakovane neuspel a prehral s viac-menej no-name kandidátom CDU.
Keď do Nemecka začala v roku 2015 prichádzať prvá masívna vlna utečencov, Krah začal čoraz viac kritizovať Merkelovej kurz a v roku 2016 z CDU vystúpil. V novembri toho istého roku vstúpil do AfD s imidžom politicky nesmierne talentovaného mladého muža – nemal vtedy ešte ani 40 rokov a vo svojom životopise mal uvedené prestížne školy – právo na nemeckej univerzite a MBA titul z New Yorku a Londýna. K tomu pridajme vždy perfektne padnúci oblek s vreckovkou a manžetovými gombíkmi, u mnohých tento elegán preto vzbudzoval dôveru.
Už o dva roky neskôr, teda v novembri 2018, získal nomináciu na kandidátke AfD do Európskeho parlamentu z tretieho miesta. Hovorilo sa o raketovej kariére v rámci strany, najmä keď nepatril k jej spoluzakladateľom.
Na rozdiel od iných bývalých členov CDU však v AfD Krah nepatrí k umiernenému občianskemu krídlu, ale naopak, postupne sa posunul až k radikálnemu krídlu, takzvanému Flügel. Spojenectvo s radikálmi v strane mu nepochybne pomohlo k postupu v partaji. Či tento názorový posun urobil z presvedčenia alebo pragmatizmu sa posudzuje ťažko.
Faktom je, že pragmatický prístup mu nie je cudzí, aj preto sa obdivne vyjadroval na adresu Číny alebo aj o hospodárskej politike tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, údajne, aby získal hlasy konzervatívnych nemeckých Turkov.
Nie je tímový hráč
Od roku 2019 je Krah členom Európskeho parlamentu a frakcie Identita a demokracia. Idú na neho ponosy, že je všetko možné len nie tímový hráč. V rámci frakcie bol opakovane suspendovaný, kolegom vraj rád robil na truc. Zamestnal napríklad bývalého člena a zamestnanca Rassemblement National, ktorý bol už aj pre stranu Marine Le Penovej príliš radikálny.
Vo francúzskych prezidentských voľbách tiež odmietol podporiť Marine Le Penovú a nedôveru u kolegov spôsobilo tiež, keď mal zmanipulovať zákazku od frakcie pre konkrétnu PR agentúru. Kvôli Krahovi sa tiež dostali na bod mrazu kontakty medzi AfD a stranou Giorgie Meloniovej Fratelli d’Italia.
Poslanci AfD sú v EP rozhádaní, bývalý hovorca strany a poslanec v EP Jörg Meuthen stranu s veľkým sklamaním opustil. S ďalším parlamentným kolegom Nikolausom Festom si Krah nemôže prísť ani na meno, v čase prevalenia aféry s Krahovým asistentom Fest zverejnil video, v ktorom popisuje personálny „hnus“ v AfD.
Neúspešný kandidát na drážďanského primátora
Z Bruselu sa Krah ešte pokúšal kandidovať na primátora v Drážďanoch, obsadil však len štvrté miesto (a to aj za kandidátmi z SPD a od Zelených). Ako je možné, že napriek všetkým aféram a podozreniam, ktoré sa s jeho osobou spájajú, získal vlani opäť nomináciu svojej strany do EP a to dokonca ako stranícka jednotka?
Krah vie nepochybne strhnúť poslucháča, dokáže presvedčivo hovoriť bez papiera, a to aj napriek tomu, že sa rád a často pozrie na dno pohárika. Pre fajnšmekrov – na popolcovú stredu mávajú nemecké politické strany tradične svoje regionálne snemy, kde sa politici, takpovediac, predvádzajú v rétorických schopnostiach. Prejav Kraha si možno vypočuť tu.
Na začiatku pôsobí dojmom, že si dal niečo na posilnenie, avšak udrží fazónu až do konca. Jeho prejav je zmesou výstižných analýz, ale aj krčmových vtipov typu „skutoční muži sú pravičiari [...] skutoční muži chcú skutočné ženy [...] feministky sú odporné a hnusné“. Vkus a zákon sú dve odlišné veci.
Naproti tomu, keď si pustíte prejav Hansa-Georga Maassena z Únie hodnôt, pôsobí až príliš intelektuálsky a skôr by uspal hady než strhol davy. Aj tak sa zdá byť nepredstaviteľné, že by Krah mohol svoje ambície, ktoré siahajú nepochybne nad úroveň EP, ešte naplniť.
Načasovanie
O tom, že Krah pestuje nadštandardné kontakty s Čínou, si čvirikali vrabce na streche v Berlíne aj v Bruseli už dlhšiu dobu. Už v decembri 2022 sa objavil článok konzervatívneho novinára Marca Gallinu, ktorý uvádza, že Krahove cesty do Číny financoval Huawei a Petroleum China. Upozornil tiež na čudesné video, ktoré Krah natočil ako gratuláciu k 72. výročiu Čínskej ľudovej republiky – rozumej výročiu uchopenia moci Maom – v ktorom tvrdí, že pred Čínou netreba mať obavy.
Presne pred rokom vyšiel článok v European Conservative, v ktorom sa objavujú značné pochybnosti o Krahovom asistentovi čínskeho pôvodu. Pozorný čitateľ sa medzi riadkami čo to dovtípil: „Vysokopostavení úradníci Európskeho parlamentu vyjadrili svoje obavy vo vzťahu k osobe dlhoročného spolupracovníka europoslanca Kraha, ako aj o jeho osobnej integrite.“
Magazín kritizoval politika kvôli jeho „rozsiahlym obchodným vzťahom s vládnucou komunistickou stranou Číny“. Krah vtedy na sieti X článok označil za ohováranie a lož. European Conservative uvádza ako zdroj informácií spomínaného poslaneckého kolegu Nikolausa Festa. S časovým odstupom jedného roku sa však zdajú byť vtedajšie informácie blízke pravde.
Núka sa ale typicky nemecká otázka, prečo polícia nezakročila už skôr, prečo až krátko pred voľbami?
Jeden by možno dodal, či by nemali byť tajné služby o krok napred pred novinármi... Nuž, mali a zrejme aj boli, keďže podľa posledných informácií mala tajná služba o špionáži Jian Gua vedieť už od roku 2019. Ďalej vyšlo najavo, že Guo bol dvojitým agentom a do roku 2018 poskytoval informácie aj pre nemeckú tajnú službu. Naozaj sú Nemci takí amatéri alebo v tom bol úmysel? Bulvárny Bild sa v súvislosti s týmito zisteniami pýta, prečo tajná služba štyri roky Kraha pred jeho asistentom nevarovala?
Ako sa aféra dotkne preferencií AfD
Od začiatku tohto roka v Nemecku prebieha zúrivý „boj proti pravici“. V reakcii na novembrové stretnutie niekoľko málo a nie príliš významných osôb (členov CDU tam bolo viac než AfD), sa zvolávali masívne demonštrácie po celej krajine. Istá speváčka nahrala pesničku proti AfD, berlínske divadlo predstavilo bezprostredne po „odhalení tajného stretnutia“ scénické čítanie s týmto motívom, dalo by sa pokračovať.
Skrátka, celé to pôsobí tak trochu ako divadlo, ktoré už mnohí neberú vážne. Niečo podobné poznáme aj z predvolebného Slovenska či súčasnej Ameriky.
Zelený politik Konstantin von Notz v reakcii na zatknutie Gua povedal: „Tieto udalosti sú závažné, ďalšie budú v blízkom čase nasledovať.“ Von Notz je predseda parlamentného grémia pre kontrolu tajných služieb, núka sa preto otázka, čo presne mal na mysli...
A tu sa dostávame k tomu, ako na aféru zareaguje volič AfD. Je dosť možné, že mnohých voličov tejto strany aféra nechá chladných a vysvetlia si ju len ako ďalšie sprisahanie mocných proti AfD a utvrdí sa v nich „sektárska“ mentalita. Zosilní sa ich nedôvera voči štátnym orgánom a štátu ako takému.
Ale je tu aj možnosť, že pár percent AfD stratí. Títo možní sklamaní voliči AfD sa však s istotou nerozhodnú pre takzvané systémové strany ako CDU, FDP, tobôž nie ľavicu v jej červeno-zelených odtieňoch. SPD má v prieskumoch okolo 15 percent, Zelení sú na 12 percentách, FDP je na hranici zvoliteľnosti. CDU sa síce pohybuje okolo 30 percent, ale jej zisk ide na úkor liberálov.
Ak by AfD opustila významnejšia časť voličov, bude to test Maassenovej Únie hodnôt, či dokáže využiť príležitosť.