Zase sme bližšie k vojne. Čo ukazuje debata o francúzskych vojakoch na Ukrajine

Je neuveriteľné, ako rýchlo sme od debaty o peniazoch pre Ukrajinu, po schválení americkej vojenskej pomoci, prešli k téme vyslania vojakov. Posledné dni tým pohrozili, že veľká vojna v Európe môže byť podstatne bližšie, ako je tých 79 rokov od konca druhej svetovej.

Posúďte sami, tu je niekoľko správ a sporov z posledných dní.

Tému otvoril opäť Macron, v rozhovore pre Economist z konca minulého týždňa. Citát bude dlhší, ale má to význam.

„Stojíte si za tým, čo ste povedali o možnosti vyslaní pozemných jednotiek na Ukrajinu?“ pýta sa Economist.

Macron odpovedá: „Absolútne. Ako som povedal, nevylučujem nič, pretože čelíme niekomu, kto tiež nič nevylučuje. Nepochybne sme príliš váhali, keď sme definovali hranice nášho konania niekomu, kto už žiadne hranice nemá a kto je agresor! Našou úlohou je byť dôveryhodný, pokračovať v pomoci a poskytnúť Ukrajine prostriedky na odpor. Naša dôveryhodnosť však závisí aj od schopnosti odstrašiť tým, že plne neodhalíme, čo budeme alebo nebudeme robiť. [...] Mám jasný strategický cieľ: Rusko nemôže na Ukrajine vyhrať. Ak vyhrá, Európa nebude bezpečná. [...] Preto hovorím áno, nesmieme vylúčiť nič, pretože naším cieľom je, že Rusko nesmie byť schopné vyhrať na Ukrajine.“

Economist sa potom francúzskeho prezidenta spýtal, či si myslí, že aj iní politici v Európe dospejú k názoru, ako má on.

Macron naznačí realizmus, v prvej vete povie, že sa nechce zaoberať politickou fikciou, ale opäť sa vráti k svojej téme: „Ak by sa Rusko rozhodlo ísť ďalej, v každom prípade si túto otázku budeme musieť položiť všetci. Preto som sa rozhodol pre tento strategický budíček, kvôli mojim kolegom, ale aj pre naše národy. Francúzsko je krajina, ktorá uskutočnila vojenské intervencie, a to aj v poslednom období. [...] Ak by Rusi prelomili frontovú líniu a ak by prišla ukrajinská požiadavka – čo dnes ešte nie je ten prípad –, museli by sme si zákonite položiť túto otázku. Takže si myslím, že vylúčiť to by a priori znamenalo, že sme sa nepoučili z posledných dvoch rokov.“

Toľko Macron.

O dva dni neskôr publikoval na stránke Asia Times text Stephen Bryen s názvom: Francúzsko posiela na Ukrajinu vojakov: Ruská správa.

Bryen je Američan, pôsobil ako riaditeľ jedného z odborov v senátnej komisii pre zahraničné vzťahy, bol poradcom námestníka Pentagónu, má kontakty v americkej bezpečnostnej komunite, ale ako hovorí už názov textu, v tomto prípade sa odvoláva na ruské zdroje. Správu o tom, že Francúzi poslali do mesta Slavjansk stovku vojakov francúzskej cudzineckej légie s tým, že ich počet sa má navýšiť na 1 500, tvrdia ruskí vojenskí blogeri, bol o tom článok na Sputniku, a keď ho Newsweek spochybnil, že tieto zdroje sú nedôveryhodné, doplnil odkaz na text v ruskej Pravde.

Bryenov článok rozpútal veľkú diskusiu. Jeho tvrdenia odmietol francúzsky prezident a Elyzejský palác, Newsweek spochybnil jeho zdroje aj závery, ale vedenie Asia Times sa vrátilo k článku a za svojho autora sa postavilo. V editoriáli tvrdia, že nedôveryhodné sú, naopak, snahy vyvrátiť Bryenove tvrdenia.

O ďalšie dva dni si ruské ministerstvo zahraničných vecí predvolalo francúzskeho veľvyslanca v Moskve Pierre Levyho, aby mu tlmočili výhrady voči „informáciám o rastúcom zapojení Francúzska do vojnového konfliktu okolo Ukrajiny“, Rusi to nazvali provokatívnym a deštruktívnym správaním, ktoré vedie k eskalácii konfliktu.

Následne si zase Francúzi predvolali ruského veľvyslanca v Paríži, ktorému tlmočili výhrady za dezinformácie a hybridné hrozby. Macron sa k téme vyjadril aj počas stretnutia s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom, keď trochu velikášsky povedal, že Francúzsko nepodporuje zmenu režimu v Rusku.

Nuž a napokon, francúzsky veľvyslanec v Moskve sa zúčastnil inaugurácie prezidenta Putina, pričom prítomných bolo iba päť zástupcov štátov EÚ (Francúzsko, Slovensko, Maďarsko, Grécko, Cyprus), od Francúzov zjavne snaha o zmiernenie napätia.

Vráťme sa k téme: sú francúzski vojaci už na Ukrajine, ako to tvrdí Bryen?

Odpoveď znie, že nevieme.

Rusi to tvrdia, Francúzi to popreli. Bývalý poradca námestníka šéfa Pentagónu Bryen to považuje za rovnako dôveryhodné ako nebezpečné. Sám pripomenul, že v cudzineckej légii bolo pred začiatkom vojny aj viacero Ukrajincov, ktorí boli už z légie prepustení. Zlomom by ale bolo, ak by tam boli francúzski vojaci oficiálne.

Dve veci sú ale zrejmé. Američania účasť svojich vojakov vo vojne na Ukrajine stála odmietajú, Francúzi to nevylučujú a pripúšťajú. Po druhé, Rusi hovoria, že by to bol vstup Francúzska do vojny, a teda jej rozšírenie.

Nuž a nech už francúzsky kruh uzavrieme, podpredseda talianskej vlády Matteo Salvini na adresu Macrona povedal, že je pre tieto úvahy „nebezpečný" a "potrebuje psychiatrickú starostlivosť“. Z Talianska sme tiež počuli, že sankcie proti Rusku treba považovať za neúspešné.

Správa číslo dva

Deň potom, ako vyšiel rozhovor s Macronom v Economiste, navštívil britský minister zahraničných vecí David Cameron Kyjev. Zelenskému povedal, že Ukrajina má právo („absolutely has the right“) zaútočiť britskými zbraňami na ciele v ruskom vnútrozemí.

Pripomeňme, že súčasťou najnovšieho balíčka pomoci vo výške pol miliardy dolárov sú aj rakety Storm Shadows, ktoré sú toho schopné. Američania nedávno Ukrajincov vystríhali, aby neútočili na ruské rafinérie či ciele vo vnútrozemí Ruska, Briti už hovoria niečo iné.

A opäť to malo dohru. Rusi si následne predvolali britského veľvyslanca v Moskve a oznámili mu, že ak by k takému útoku došlo, vyhradzujú si právo reagovať a zaútočiť na britské vojenské ciele alebo základne na Ukrajine či inde vo svete. Útok britskými zbraňami by mal podľa Rusov „katastrofické“ konzekvencie.

Rusi tiež v reakcii oznámili, že reakciou na výroky Macrona a Camerona bude cvičenie ruskej armády s taktickými jadrovými zbraňami.

Správa číslo tri

Litva je pripravená vyslať svojich vojakov na Ukrajinu. Premiérka Ingrida Šimonyteová pre Financial Times povedala, že na to získala mandát v parlamente. Malo by ísť o vojakov určených na výcvik, zatiaľ vyslaní neboli, Ukrajina o to nepožiadala. Litva a Poľsko tiež oznámili, že pomôžu Ukrajincom s návratom ich mužov späť do krajiny, aby mohli narukovať.

Netreba asi pripomínať, že Litva má priamu hranicu s Ruskom, pri Kaliningrade.

Opäť zopakujme, že vyslanie vojakov odmietajú Američania. Naopak, aktívne sú európske štáty vrátane takých malých krajín ako Litva. A osobitnou črtou debaty je, akú aktívnu rolu zohrávajú v týchto diskusiách ženy - političky. Podporujú politiku, ktorá veľmi ľahko môže prejsť do širšej vojny. Varujú pred hrozbou vojny s Ruskom a sami ju privolávajú.

Naposledy Šimonyteová, pred ňou Kaja Kallasová, Sanna Marinová, nás zastupovala Zuzana Čaputová, dlhodobo aktívna je Ursula von der Leyenová. O tomto rozmere žien v politike nám kedysi feministky nehovorili.

A ešte jedna poznámka k téme. Všetci vyššie citovaní spravidla hovoria, že táto debata je len cvičná, keďže Ukrajinci zatiaľ Západ o vojakov nepožiadali.

Nie je to celkom pravda, Ukrajinci napríklad od začiatku žiadali od Západu vytvorenie bezletovej zóny, čo by znamenalo okamžitý vstup Ameriky do vojny, aj nedávno bolo z Kyjeva cítiť frustráciu za to, že Američania a Briti priamo zostrelovali iránske rakety pri útoku na Izrael, čo sa v prípade Ukrajiny (z pochopiteľného dôvodu) nedeje.

Ale aj tu sa niečo v posledných dňoch zmenilo.

Na stránke ukrajinského prezidenta bola tento týždeň spustená petícia s výzvou, aby všetky členské štáty EÚ, Británia a USA v čo najkratšom čase rozhodli o vyslaní vojakov na Ukrajinu, aby tí pomohli obnoviť územnú integritu Ukrajiny v pôvodných hraniciach.

Petícia má občiansky charakter, ale zverejnil ju na svojej stránke prezident Zelenskyj. Nie je to zatiaľ oficiálny krok ukrajinskej vlády, ale sme k nemu na dotyk blízko.

Je to neuveriteľný paradox.

Potom, ako sa Západ správal nezodpovedne k téme rozširovania NATO o Ukrajinu od roku 2008, čo viedlo najskôr k občianskej vojne na Ukrajine, neskôr k proxy vojne s ruskými mužíkmi a napokon regulárnej vojne medzi Ruskom a Ukrajinou, potom, ako sme sa dozvedeli, ako prebiehali mierové rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou v roku 2022, ako sme si nedávno mohli prečítať návrh mierovej zmluvy a cítiť cynizmus a hlboké nepochopenie závažnosti vojny zo strany Západu, sa blížime k tretiemu ťažkému zlyhaniu.

Ako ľahkovážne sa dá zapojiť do vojny, ktorá nikdy nemusela byť.

Štáty NATO, ktoré mali oprávnené obavy prijať Ukrajinu do Aliancie, aby nemuseli ísť kvôli Krymu či Donbasu do priamej vojny s Ruskom, sa do tejto vojny môžu dostať bez toho, aby Ukrajina vôbec vstúpila do NATO.

Súvisí to zrejme s tým, že Ukrajina sa už nedokáže ubrániť ruskej prevahe, signály prichádzajú priamo z Kyjeva, viď rozhovor s generálom Skibitským z ukrajinskej rozviedky. Ak niektorí politici na Západe naozaj veria tomu, že reakciou na to, že Ukrajina prehráva vojnu s Ruskom, má byť vstup západných štátov do tejto vojny, tak niekoľko rokov nedávajú pozor na to, čo sa deje a čo sú dôsledky aj ich činov a politiky. A z jednej tragédie prechádzajú do ešte väčšej tragédie.

Sú to neznesiteľné správy. Hrozí, že veľká vojna môže byť naozaj blízko.