Viktor Orbán na vrchole. Alebo tesne pod ním

Návšteva čínskeho prezidenta Si Ťin-pching v Budapešti u nás nevyvoláva veľkú pozornosť. Je to veľká chyba. A zďaleka pri tom nejde iba o Čínu.

Čínsky prezident v Maďarsku oznámil, že zvyšujú úroveň bilaterálnych vzťahov na „komplexné strategické partnerstvo pre novú éru a do každého počasia“. Čínsky prezident to povedal vybraným novinárom v Orbánovej kancelárii na Budínskom hrade. "Náš bilaterálny vzťah je najlepší, aký kedy v našej histórii bol," pričom to najlepšie má ešte len prísť.

Londýnske noviny citovali analytika Yu Jie z Chatham House, podľa ktorého Peking podobným jazykom hovorí iba o vzťahoch s Ruskom, Čína tým podľa neho urobila z Maďarska svojho kľúčového partnera v EÚ.

Minister Szijjártó oznámil, že štáty podpísali 18 ekonomických dohôd, spolupráca má zahŕňať jadrové technológie, dráhu pre rýchlovlak medzi letiskom a hlavným mestom, nové spojenie s Belehradom, ropovod s Belehradom, spoluprácu v informačných technológiách.

Ako píše maďarský Mandiner, veľké očakávania vyvoláva výroba čínskych áut v Maďarsku. „CATL v Debrecíne, BYD v Segedíne a – ak sa uniknuté správy ukážu ako pravdivé – GWM v Pécsi prinesie úroveň prosperity severozápadného Zadunajska aj do východného a južného Maďarska,“ píše. Na severe majú svoje fabriky BMW, Mercedes, Audi, Opel či Suzuki. Už minulý rok vraj z 13 miliárd eur priamych zahraničných investícií do Maďarska bola viac ako polovica z Číny, pričom čínsky kapitál so sebou ťahá aj nemecké peniaze.

Zdá sa, že vyvrcholením cesty Si Ťin-pchinga v Európe bolo práve Maďarsko. V Paríži si vypočul čínsky prezident kritiku za to, že sa cez Čínu obchádzajú sankcie proti Rusku, v Belehrade si okrem pomoci pripomenul 20. výročie zbombardovania čínskej ambasády Američanmi (čo bola v Číne vraj takmer zabudnutá udalosť) a v Budapešti ocenil Orbána za schopnosť, akou dokáže čeliť veľmocenskej politike USA. A to sa ešte v Poľsku vedie diskusia, či sa podarí dostavať infraštruktúrny hub pri Varšave, ktorý by odklonil časť čínskeho exportu z Berlína do poľského hlavného mesta. Nový zmenený svet začína naberať kontúry...

Ak ale máte pocit, že tento článok chce ukázať, že antiamerikanizmus sa v dnešnom svete začína ekonomicky oplácať a Orbán vie ako na to, tak ešte chvíľku zadržte dych. O to totiž celkom nejde.

Viktor Orbán je totiž dôležitý aj pre Ameriku.

Už niekoľko rokov sa v Budapešti organizujú pravidelné a veľké medzinárodné konferencie, do ktorých sú aktívne zapojené konzervatívne anglosaské elity. Viacerí Američania či Briti už vďaka tejto spolupráci získali v Maďarsku aj druhé občianstvo. Vrcholným podujatím týchto konferencií býva už tri roky CPAC Budapest, čo je konzervatívna konferencia, kde majú veľký priestor trumpovskí republikáni, ale aj non-konformné elity zo západnej Európy (tento rok Wilders, Maassen, Abascal zo španielskeho Voxu, zástupcovia Ligy z Talianska, Kaczynského strany z Poľska, rakúskej FPO a iní), skrátka veľké podujatie s veľkými menami.

Tento rok sa niekoľko týždňov pred CPAC Orbán v Amerike stretol s Trumpom, rozprávali sa spolu o Trumpovom pláne pre Ukrajinu, ak vyhrá voľby, no a Orbán túto pozornosť vrátil iným gestom: v konzervatívnej nadácii Heritage rečnil presne v tom istom čase, keď mal prezident Biden prejav o stave únie pred oboma komorami Kongresu. Niekto na to nezabudne (tušíte správne).

Ako si všimol jeden český kolega, tak ako je americký establišment pevne a trvalo prítomný vo Varšave, tak začína trumpovská Amerika pevnou nohou stáť v Budapešti. Znamená to jediné, že Maďarsko pre Američanov nestráca, ale získava význam.

Je tu ešte niekoľko zaujímavých vecí. Nielen to, kto v Budapešti nevystupuje (určite by o to stála napríklad Marine Le Penová), ale aj to, kto tu vystupuje vždy. Jeden konkrétny príklad za všetky: gruzínsky premiér. Tento rok Irakli Kobakhidze, minulý rok jeho predchodca Irakli Garibašvili. Nie sú to v Európe známe mená, aj keď obidve vystúpenia stáli za pozornosť (najmä kvôli vojne na Ukrajine), ale účasť Gruzíncov má zjavne väčší význam. Orbán im dá vždy najsledovanejší čas – tesne pred jeho vystúpením v úvode konferencie.

A napokon tretia poznámka. Viktor Orbán má od začiatku vojny najlepšie vzťahy v Moskve zo všetkých európskych politikov, a to napriek tomu, že Maďarsko zaviedlo všetky sankcie proti Rusku ako ostatné štáty EÚ (ale už nie Turecko, člen NATO). Orbán sa s Putinom stretol aj v Pekingu. V Európe a ešte viac v mainstreamových médiách je to dnes na príťaž, ale vojna sa raz bude musieť skončiť a s Moskvou bude treba rokovať. Maďarsko môže v istom zmysle zohrať pozitívnu rolu, z čoho môže benefitovať aj Ukrajina.

Keď to zhrnieme, nikto z Európy dnes nemá lepšie meno u Si Ťin-pchinga, nikto u bývalého a zrejme aj budúceho prezidenta Trumpa. A nikto zo štátov EÚ nemá lepšie vzťahy v Moskve. Na premiéra 10-miliónového štátu to nie je málo.

Iste, treba doplniť aj opačnú stranu mince. Orbán je persona non grata u Bidena, majú ho problém tolerovať v Bruseli, Tusk by ho rád vyštípal z V4.

Pre Slovensko pôsobí predsa len ako istá výstraha, že náš južný sused si s dvomi (čoskoro možno tromi) najvplyvnejšími politikmi sveta rozumie lepšie ako ktokoľvek z našej vlády či opozície.