Pesničky o lesoch na Horehroní sa skončili. Budú tam holiny. Takáč podáva trestné oznámenie

Minister pôdohospodárstva Richard Takáč uviedol, že podáva trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu v súvislosti s neriešením lykožrútovej kalamity v predchádzajúcich rokoch.

Zdôraznil, že mimoriadna situácia sa z okresu Čierny Balog rozšírila aj na lokality Revúca a Detva.

Kritizoval, že ochranári a ekológovia lesa uprednostňovali, aby sa s parazitom vysporiadal les sám. "My vieme, že všetko sa dá do poriadku, ale o tristo rokov," povedal nahnevaný Takáč.

Kalamita sa podľa neho rozšírila z Hluchej doliny, kde bola bezzásahová zóna a stromy sa tam nerúbali. "Vzniklo semenište na šírenie lykožrúta," tvrdí minister.

Jedinou cestou je výrub

Na Horehroní sú podľa jeho slov stovky tisíc kubíkov napadnutého dreva, ktoré treba vyrúbať. "Už sa nebude spievať v pesničkách o tých krásnych horách na Čiernom Balogu. Realita bude iná. Budú to holiny, lebo iným spôsobom to neviete vyťažiť," poznamenal.

Chce preskúmať, kto nesie za to zodpovednosť. "Treba voči nim vyvodiť trestnoprávnu aj inú zodpovednosť. Určite si nikto nemyslí, že tá kalamita vznikla kvôli príchodu novej vlády. Už v roku 2021 a 2022 sa mala kalamita riešiť jedinou cestou – výrubom smerom zvonku dovnútra, aby sme zamedzili šíreniu lykožrúta do iných oblastí," povedal Takáč.

"Ministrom pôdohospodárstva bol lesník, ktorý asi najlepšie vie, čo sa patrí," povedal Takáč, ktorý tým narážal na nečinnosť exministra Jána Mičovského.

Trestné oznámenie podáva aj Rudolf Huliak (nom. SNS), predseda parlamentného agrovýboru a podľa ministrových informácií sa k nemu čoskoro pridajú aj lesníci a niektoré fyzické osoby, takže sa to spojí do jedného oznámenia.

Podávajú ho na neznámeho páchateľa.

"Toto je až povedal by som zosnovanie zločineckej skupiny. Toto nespôsobil jeden človek. Toto spôsobil chorý systém, ktorý tu začal niekto presadzovať a aj tento systém sa bude musieť v prvom rade sanovať," domnieva sa Huliak.

Na otázku, čo by odkázali kritikom, ktorí to vnímajú ako zámienku na masívnu ťažbu, Takáč odpovedal: "Nech navštívia psychiatrickú ambulanciu."

Na holinách medveď žiť nebude, varuje Huliak

Predseda agrovýboru tvrdí, že od konca druhej svetovej vojny vzrástla lesnatosť Slovenska o 60 percent a každým rokom stúpa o štyri percentá.

"Z veľkej miery za to môžu ochranári s ich nezmyselnou agendou, ktorú tu začali šíriť, že príroda má byť prírodou sama," vyhlásil s dôvetkom, že lesy na našom území sú hospodárskeho rázu, a teda ich vysádzali ľudia, čo si žiada aj ich zásahy.

Poslanec skonštatoval, že dnes vieme teto zásahy robiť aj výberkovým výrubom, keď z porastu odstránime len jednotlivé stromy. Situácia na Horehroní je však natoľko zlá, že sa nevyhneme holinám. "Skončíme sa predpokladaným až osemmiliónovým kubíkom kalamitiska, kde je dnes odhad jeden milión kubíkov kalamitiska. Slovensko môže razom prísť o všetky smrečiny," domnieva sa starosta Očovej.

Takémuto scenáru sa podľa jeho slov dalo predísť, lebo máme dôkazy, že výsledkom bezzásahového režimu vo Vysokých Tatrách je oteplenie Slovenska o 1,5 stupňa Celzia. Tamojší les je podľa Huliaka "mŕtvy" a obsahuje len torzá stromov, náletové dreviny či jarabinu, ktoré neposkytujú také ekosystémové služby, z čoho sme sa mohli poučiť.

Na území troch napadnutých okresov Banskobystrického kraja sa vraj nevyhneme ani postrekom, lebo haluze vyrúbaných stromov nevedia lesníci zabezpečiť pred výletom kôrovca, čo negatívne zasiahne životné prostredie. "Tristo chrobákov stačí na zničenie stromu," argumentuje Huliak.

Varoval aj predtým, že na holinách medveď hnedý nebude žiť, a preto sa bude tlačiť smerom do dedín. "Byť pánom Wiezikom, Hojsíkom a spol., ani sa neukážem na obrazovke," skonštatoval Huliak.

Drevo sami neodpraceme

Výška škody bude podľa agrorezortu v stámiliónoch, ale určiť ju bude možné až na konci ťažby. Keďže ide o napadnuté stromy, odpratávať ho budeme za nižšie ceny.

Obaja politici uviedli, že s kalamitou nám budú musieť prísť pomôcť aj subdodávatelia zo zahraničia. "Prídu si drevo zobrať zadarmo," načrtol Huliak. Na odvoz sa bude používať okrem kamiónovej dopravy aj tá železničná, keďže obca sa obávajú, že tisícky ťažko naložených nákladiakov rozbijú tamojšie cesty.

Momentálne sa ťaží od zelených stromov smerom do epicentra vyschnutého lesa. Z kôry zelených stromov sa odoberajú vzorky 10x10 centrimetrov, či sa tam nachádza škodca. "Musíte sanovať, aby kôrovec nepreletel opäť do zdravých stromov, lebo torzá stromov už neobsahujú lykožrúta. Tam sa nenáchadza, lebo tam nemá čo žrať," vysvetlil Huliak stratégiu agrorezortu.

O čo ide

Lykožrútová kalamita pred pár týždňami naplno zasiahla Čierny Balog (okr. Brezno) a jeho okolie. Nabrala enormné rozmery a v lokalite museli vyhlásiť mimoriadnu situáciu. Tú museli neskôr rozšíriť aj na lokality Revúca a Detva.

Lesy SR aktuálne vykonávajú na Horehroní masívnu ťažbu. Argumentujú tým, že počas leta sa bude škodca šíriť rýchlejšie.

Obce sa boja, že keď kalamitné drevo vyrúbu, vzniknú zosuvy pôdy a povodne.

Takáč na utorňajšej tlačovej konferencii povedal, že Lesy SR sú pred podpisom projektu na výstavbu vodozádržných opatrení v obci Čierny Balog, ktoré sa zrealizujú z finančných zdrojov štátneho podniku. Opravia podľa jeho slov aj poškodené časti vozovky.

Dodal, že úlohou štátnych lesov bude neskôr na holinách vysadiť zmiešané lesy.