Čo sa týka cenovej inflácie, tá je tiež bližšie cieľu centrálnej banky než v prípade Fedu. Jej medziročné tempo bolo v apríli 2,4 percenta.
Cenová inflácia vyjadrená harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien (červená krivka) a jadrovou cenovou infláciou (modrá) Graf: @fwred
ECB zvyčajne nerobí samostatné kroky, ale nasleduje USA. V prípadoch, keď sa od Fedu v minulosti odklonila, bola z toho skôr blamáž.
Napríklad na jar roku 2011, keď začala sama, bez Fedu, zvyšovať úrok. Bola z toho recesia a o pol roka neskôr už museli základný úrok opäť znižovať. Alebo naposledy začiatkom roka 2022 už pod vedením Christine Lagardeovej.
Šéfka ECB neposlúchala svojho partnera z Fedu Jerome Powella a pol roka predstierala, že cenová inflácia je výsledkom ponukových šokov, a nie jej zodpovednosť. Vďaka jej dlhému váhaniu sme tu mali 15-percentnú cenovú infláciu.
Nájde dnes Lagardeová odvahu robiť samostatnú monetárnu politiku? Predsa len chyba v spoločnosti iných sa na rozdiel od samostatnej chyby zvykne odpúšťať. Dozvieme sa to zrejme už na júnovom zasadaní ECB.
