Dohoda v koalícii ešte nie je definitívna, ale o niektorých veciach podľa informácii Štandardu už rozhodnuté je. Z novely v druhom čítaní vypadne označenie, že ide o organizáciu so zahraničnou podporou. To sa malo pridať ku každej neziskovej organizácii, ktorá získa viac ako 5-tisíc eur ročne zo zahraničia. Téma vyvolala veľkú kritiku, koalícia ustúpi a označenie bude z návrhu vypustené.
Išlo od predloženia návrhu o najspornejšiu časť zákona, keďže mäkším jazykom kopírovala maďarský vzor, ktorý bol napadnutý Európskym súdnym dvorom. Návrh kritizovali mimovládky, európska komisárka Jourová aj celá opozícia. Napriek tomu, že zákon prešiel do druhého čítania, táto formulácia sa nepozdávala ani časti koalície.
Podľa správ z prostredia vládnej koalície sa už strany dohodli, že toto označenie bude v druhom čítaní zrušené. Parlament by mal o zákone definitívne rozhodnúť na schôdzi, ktorej začiatok je plánovaný na 11. júna, a teda až po voľbách do Európskeho parlamentu.
Napriek tomu, že sa chystajú ústupky, vládni politici sa nechcú vzdať väčšej kontroly a najmä väčšej transparentnosti pri fungovaní a financovaní neziskových organizácií.
Upraviť sa majú výročné správy a bude povinnosť zverejňovať údaje o darcoch či veriteľoch. Koalícia momentálne diskutuje o tom, ako to spraviť, aby boli najmä politické neziskovky pod väčším verejným tlakom, aby bolo ich finančné pozadie dostatočne transparentné. Na niečo podobné Slovensko vyzýva aj hodnotiaca správa OECD z roku 2022, potrebu priznáva aj časť zástupcov mimovládneho sektora.
Poslanci SNS, ktorí zákon predložili, argumentujú, že verejnosť má právo byť informovaná, odkiaľ pochádzajú finančné prostriedky mimovládnych neziskových organizácií pôsobiacich vo verejnom priestore.
Poslanec Rudolf Huliak (klub SNS) pre Štandard povedal, že sa prihliadne na organizácie, ktoré nahrádzajú štát: „Nie raz som sa vyjadril, že organizácie, ktoré robia záslužnú činnosť pre spoločnosť, robia ju legitímnym spôsobom a tak, že naozaj suplujú štát v niektorých činnostiach, kde zlyháva, tak tieto organizácie budú z našej strany podporené. Na to chceme ten výkaz, aby sme videli, kde finančné prostriedky idú. Práve organizáciám, ktoré majú nedostatočné financie na tieto činnosti, sa budeme snažiť všemožne pomôcť.“
Podľa predkladateľov, „verejnosť a zainteresované strany budú mať možnosť lepšie porozumieť misii a činnosti mimovládnych organizácií prostredníctvom transparentného zverejňovania informácií o ich financovaní,“ uviedli to v dôvodovej správe k návrhu novely zákona. „Myslím si, že vmiešavanie sa prostredníctvom mimovládnych organizácií do politiky Slovenska, že už toho bolo dosť,“ dodal Huliak.
Novela predpokladá, že každé združenie bude musieť uložiť výročnú správu do verejnej časti registra účtovných závierok najneskôr do 15. júla. Ak tak neurobí, ministerstvo vnútra mu môže dať pokutu do 1 000 eur. Pokutu môže uložiť najneskôr do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti.
Ak ministerstvo zistí nedostatky vo výročnej správe, organizáciu vyzve v určenej lehote na ich odstránenie. V prípade, že organizácia neurobí nápravu, rezort vnútra by mohol pozastaviť činnosť, alebo jej odoberie povolenie na činnosť.
Mimovládky hovoria o diskriminácii a opozícia o ich „stigmatizácii“. Vládna koalícia aj tu odkazuje, že návrh poslaneckej novely sa ešte upraví. Očakáva sa, že rozhodnutie sa sťaží, bude sa možné proti nemu odvolať, malo by podliehať opravnému prostriedku a viac by sa mohli využívať prípadné pokuty za porušenie zákona.
Vláda sa, skrátka, na viacerých miestach chystá vyhnúť konfliktu s EÚ a zároveň donútiť mimovládky, aby boli ich financie transparentnejšie. V koalícii sa rodí návrh, o ktorom však poslanci nechceli bližšie hovoriť, aby boli takéto informácie dostupné skôr, ako je výročná správa raz ročne.
Kontaktovali sme predstaviteľov niektorých mimovládiek, aby sa vyjadrili, čo sú presne ich obavy.
Generálny sekretár Slovenskej katolíckej charity Miroslav Dzurech pre Štandard povedal, že novela v podobe, ako bola schválená v prvom čítaní, by mala pre charitu jednoznačne negatívne dôsledky. „Zákon by mohol priniesť reputačné riziká pre organizácie označované ako „so zahraničnou podporou“ a praktické problémy, ako napríklad povinnosť zisťovať občianstvo darcu, ktoré by boli ťažko realizovateľné,“ dodal.
To prvé by malo byť odstránené, na riešení druhej témy sa v koalícii pracuje. Dzurech volá po väčšom dialógu a vypočutí pripomienok, nebráni sa pritom väčšej transparentnosti.
Roland Kyška, riaditeľ neziskovky Ľudia ľuďom, hovorí, že ich sa tento problém netýka, keďže zdroje zo zahraničia nemajú. Lukáš Osvald z Človeka v ohrození sa obáva dopadu novej legislatívy na darcov. "Pre našu organizáciu by to znamenalo venovať ešte viac času a finančných prostriedkov administratíve a menej pomoci ľudom na Slovensku a v zahraničí." Hlavná výhrada smeruje k tomu, aby nové pravidlá neobmedzili "činnosť a rozsah poskytovaných služieb". Aby ich nové pravidlá neobmedzovali napríklad v prípade náhlej humanitárnej katastrofy, aby v dôsledku toho neboli tlačení k tomu, že "pomôžu v menšej miere“.
Téme novely zákona o mimovládkach sa bude v stredu večer o 21.55 venovať aj diskusia Do kríža na Dvojke. Diskutovať budú Pavol Demeš, Dag Daniš a Martin Giertl.
