Koncom apríla pochodovalo Hamburgom viac ako tisíc islamistov zo skupiny Muslim interactive, ktorí vyzývali na vytvorenie kalifátu. Toto divadlo sa zopakovalo minulú sobotu, keď sa v Hamburgu zišlo viac ako dvetisíc islamistov. V novembri 2023 pochodovalo mestom Essen viac ako tritisíc ľudí zo sesterskej organizácie Generation Islam, prísne oddelených podľa pohlavia, ktorí za skandovania Allahu Akbar bubnovali za islamský spoločenský poriadok.

Kalifát znamená koniec demokracie, rovných práv žien a všetkých výdobytkov modernosti. Je to krok späť do 7. storočia. Vládne v ňom právo šaría, súbor pravidiel, ktoré poznáme z Afganistanu alebo Iránu. Ale tým sa to nekončí. Národné štáty majú byť zrušené a moslimovia na celom svete majú byť zjednotení pod jedným vodcom, kalifom – aj preto, aby sa podporilo ďalšie šírenie islamu.

Muslim interactive a Generation Islam sú mimoriadne aktívne na sociálnych sieťach a svojím posolstvom oslovujú tisíce mladých ľudí. Hlásajú, že Nemecko je diktatúrou hodnôt. Nikdy sa nebudú integrovať, ale zjednotia sa v boji za právo šaría.

Pre moslimských žiakov je Korán dôležitejší než ústava

Nedávny prieskum Kriminologického výskumného ústavu Dolného Saska medzi moslimskými žiakmi 9. ročníka v tejto spolkovej krajine odhalil vplyv takýchto prejavov. Polovica z nich považovala islam za najlepšiu formu vlády alebo verila, že len islam je schopný vyriešiť súčasné problémy. Viac ako tretina podporovala násilie v mene islamu a takmer 70 percent považovalo zákony Koránu za dôležitejšie ako zákony Nemecka. Tieto výsledky štúdie však nie sú reprezentatívne.

Napriek tomu boli pre mnohých ľudí šokujúce, ale nie neočakávané. Od veľkej štúdie Moslimovia v Nemecku, ktorá bola vypracovaná na objednávku nemeckej vlády a zverejnená v roku 2007, všetky prieskumy uskutočnené medzi moslimami podľa vedeckých kritérií dospeli k podobným záverom.

Veľká časť sa pravidelne hlási k islamskému fundamentalizmu založenému na práve šaría. Dištancujú sa od spoločnosti, ktorú vnímajú ako neveriacu, a teda menejcennú, a vytvárajú paralelné spoločnosti s vlastnými normami a hodnotami. Nenávisť voči väčšinovej spoločnosti tu prekvitá a násilie sa legalizuje v mene islamu.

Politici problém bagatelizujú

Politická reakcia na túto hrozbu však vždy spočívala v bagatelizovaní, vytesňovaní a zľahčovaní tohto problému. Niektorí sa dokonca domnievali, že moslimom stačí podať ruku dostatočne dlho na to, aby sa z islamistických zástancov tvrdej línie stali presvedčení demokrati.

Príkladom takéhoto postoja je veľkohubé vyhlásenie bývalého nemeckého prezidenta Christiana Wulffa, že islam patrí k Nemecku. Štrnásť rokov po Wulffovom vyhlásení teraz CDU mení svoj postoj k druhému najväčšiemu náboženstvu na svete. „Islam, ktorý nezdieľa naše hodnoty a odmieta našu liberálnu spoločnosť, nepatrí do Nemecka,“ píše sa v novoprijatom politickom programe strany. To je –  prinajmenšom na úrovni normatívnej proklamácie – jasná hranica.

Nie je prekvapením, že nasledovali sťažnosti verejnosti na odklon CDU od kurzu, ktorý charakterizoval celé funkčné obdobie dlhoročnej kancelárky Angely Merkelovej. Islamský funkcionár Aiman Mazyek hovoril o stigmatizácii moslimov a chcel obviniť CDU z „lovu v kalných vodách“.

Politička Strany zelených Lamya Kaddorová zaujala rovnaké stanovisko a na sieti X naznačila, že táto veta vychádza z protimoslimského naratívu. Ak je v základnom programe CDU spomenutý islam, malo by sa podobne pristupovať aj k iným náboženstvám. Zásadná kritika zaznela aj z radov SPD, čo nie je prekvapujúce vzhľadom na to, že jej berlínsky predák Raed Saleh sa ešte v januári vyslovil za zahrnutie boja proti islamofóbii do ústavy.

Moslimovia zohrávajú osobitnú úlohu

Všetkým tým, ktorí teraz podobne ako Mazyek a Kaddor vyzývajú CDU, aby rovnaký záväzok k ústave požadovala aj od ostatných náboženstiev, treba povedať, že moslimovia zohrávajú osobitnú úlohu, pokiaľ ide o násilie alebo vytváranie nepriateľských paralelných spoločností.

V Nemecku neexistujú kresťania, budhisti, hinduisti ani židia, ktorí by v mene svojho náboženstva plánovali alebo uskutočňovali atentáty. Modlitebne, v ktorých náboženský personál financovaný cudzími vládami agituje proti integrácii, možno nájsť tiež len v islame. V mestských aglomeráciách sa v podhubí islamistických ideológií vytvorili paralelné sociálne štruktúry, ktoré vedú ku klanovej kriminalite, pravidelným výtržnostiam a masovým problémom v školách.

Islamizmus je tiež vždy spojený s patriarchálnymi vzormi. V praxi to vedie k značným represiám voči moslimským dievčatám a ženám vrátane povinnosti zahaľovať si telo a vlasy, ale aj k ospravedlňovaniu sexuálnych útokov na ženy, ktoré vizuálne nespĺňajú kritériá islamskej patriarchálnej počestnosti.

Moslimovia, ktorí sa odlišujú, sa stretávajú s nepriateľstvom

Samozrejme, neplatí to pre všetkých moslimov. Svetové náboženstvo islamu je rôznorodé a mnohí veriaci sú demokratickí, mierumilovní alebo ostro kritizujú uvedené excesy. Preto je potrebné rozlišovať medzi islamizmom a inými formami islamu.

Carsten Linnemann, nový generálny tajomník CDU, sa už usiluje o túto diferenciáciu. Spolu s právnikom Winfriedom Bausbackom vydal v roku 2019 antológiu Politický islam nepatrí do Nemecka, v ktorej dostali priestor aj kritickí moslimovia ako Bassam Tibi, Necla Kelek, Ahmad Mansour a Marwan Abou-Taam. Ide o moslimov, ktorým sa v diskusiách o islame, prebiehajúcim už desaťročia, venuje príliš málo pozornosti. Niektorí z nich sú pod policajnou ochranou a politici ľavicových strán ich marginalizujú.

Namiesto vypracovania realistickej politiky voči islamu sa vedúci predstavitelia Ľavicovej strany, Zelených a SPD úspešne snažili presunúť problémy s islamom do zóny tabu. V júni 2023 sme mohli žasnúť nad výsledkami tohto chybného vývoja, ktorý nebol spochybnený žiadnymi námietkami občianskych strán. V tom čase, po troch rokoch práce, „nezávislá odborná komisia pre moslimofóbiu“ vymenovaná Spolkovým ministerstvom vnútra predložila správu, v ktorej polovicu nemeckého obyvateľstva obvinila z islamofóbie.

„Protimoslimský rasizmus“ ako heslo tých, čo odmietajú integráciu

Každý, kto poukázal na islamom legitimizované násilie, prisudzoval moslimom menšiu ochotu sa integrovať ako ľudia iného vierovyznania, pomenoval islamistický extrémizmus alebo násilie v mene cti alebo pomenoval paralelné spoločnosti a klanovú kriminalitu ako problém, bol obvinený z „protimoslimského rasizmu“ a zaradený do kúta k pravicovým extrémistom. V odporúčaniach na prijatie opatrení potom autori správy konzekventne rozvinuli balík prevýchovných a represívnych opatrení, ktorým by sa mali podrobiť médiá a zamestnanci štátnych inštitúcií.

Správa je logickým pokračovaním prístupu laissez-faire, ktorý islamistom, ako je Muslim interactive, vôbec umožnil získať vplyv. Patrí sem aj dvorenie moslimským funkcionárom vrátane Aimana Mazyeka. Ten stojí na čele Ústrednej rady moslimov v Nemecku, ktorej členské organizácie vyvolávajú množstvo otázok, pretože viaceré z nich monitoruje nemecký Úrad na ochranu ústavy pre podozrenie z islamistických aktivít.

Najväčšia členská organizácia Únia turecko-islamských kultúrnych združení v Európe je spojená s krajne pravicovými Sivými vlkmi. Napriek svojmu pochybnému zväzu je Mazyek v politickom Berlíne obľúbený a v diskusných reláciách sa vždy dokázal prezentovať ako tvár váženého nemeckého islamu.

CDU musí zachovať kurz napriek ľavicovému kriku

Jasný pohľad na mnohé problémy islamizmu dokazuje, že CDU má pravdu, keď žiada, aby bol islam v súlade s nemeckou ústavou. Táto pasáž v základnom programe kresťanských demokratov je nielen oprávnená, ale tiež oneskorená. Strane treba odporučiť, aby si zachovala svoj kurz aj napriek kriku ľavicových politikov a predstaviteľov islamských združení.

Len tak bude možné prekonať mnohé výzvy, ktoré islamizmus predstavuje pre našu demokraciu. Namiesto bezpodmienečného uznávania akejkoľvek formy islamu by sa mala položiť otázka, ktorý islam patrí do Nemecka. Po dobre mienených rečiach by mali nasledovať činy. Demonštrácie sily islamistických organizácií, ako boli tie v Hamburgu alebo Essene, sa musia v budúcnosti zastaviť, rovnako ako štvanie proti kritikom islamizmu, ktorých Muslim interaktiv a iné skupiny v sociálnych médiách predstavujú ako nepriateľov islamu.

Jedným z ukazovateľov úspešnosti politických opatrení by mohla byť bezpečnosť kritikov islamizmu. Pokiaľ je liberálna mešita berlínskej imámky Seyrany Atesovej pod policajnou ochranou a moslimský psychológ Ahmad Mansour sa musí obávať o svoj život, je potrebné ešte veľa urobiť.

Tento článok pôvodne vyšiel na stránke Focus Online.