Poslanci v úvode rokovania odsúhlasili, že diskusia k vládnemu návrhu zákona v prvom čítaní bude trvať 24 hodín a odhlasovali skrátenie diskusie. Čas sa tak prerozdelí medzi jednotlivé poslanecké kluby. Zároveň si zákonodarcovia o hodinu predĺžili rokovací deň, nebudú rokovať do 19.00, ale do 20.00. Skrátili si aj obedovú prestávku.
Hlasovať o návrhu by mali vo štvrtok o 17.00.
Návrh nového zákona o STVR koncom apríla schválila vláda. Formálne nerozdeľuje súčasnú RTVS, mení však pravidlá kreovania orgánov telerozhlasu.
Predstavitelia koalície argumentovali potrebu zmien neobjektívnosťou verejnoprávnej televízie a rozhlasu či neudržateľnosťou súčasného modelu fungovania. Opozícia, viacero mimovládnych organizácií i vedenie RTVS návrh kritizovali. Hovoria o účelových zmenách.
"Obeťou poľovačky na generálneho riaditeľa a vedenie RTVS sa stane fungujúca, vo verejnosti dôveryhodná značka," podotkol Jozef Hajko z KDH.
Šimkovičová: Zákon o STVR umožní lepšie hospodárenie i modernizáciu
Ministerka kultúry Martina Šimkovičová v úvode diskusie uviedla, že vytvorenie legislatívneho prostredia je prvým krokom na úspešné pôsobenie slovenskej televízie a slovenského rozhlasu v novom digitálnom mediálnom prostredí. Nový zákon podľa nej predpokladá aj možnosť lepšieho hospodárenia, modernizácie a zdrojov na ocenenie tvorcov zo zvýšeného podielu na reklamnom balíku. Vytvára takisto platformu na prehodnotenie súčasných podmienok duálneho systému.
"Myslíme si, že verejnoprávna inštitúcia by mala postupne odísť od extrémnej politickej zaujatosti, neobjektívnosti spravodajstva a manažovania publicistiky bez plurality, a hlavne prejsť k objektivite a spravodlivosti," vyhlásila ministerka.
Zdôraznila, že úloha zabezpečiť nové fungovanie RTVS vyplýva z programového vyhlásenia vlády.
Šimkovičová argumentovala, že ani po takmer 14 rokoch od prijatia súčasného zákona sa nepodarilo naplniť jeho základné ciele, ako je napríklad zabrzdiť zadlžovanie verejnoprávneho vysielania a zabezpečiť jeho finančnú konsolidáciu. Vysielanie verejnoprávnych médií podľa nej postupne strácalo atribúty vyváženosti, verejnoprávnosti, nezávislosti, objektívnosti, pravdivosti či transparentnosti.
"Problematická je aj efektivita vynaloženia zverených verejných financií a miera spoločenskej dôveryhodnosti týchto médií," poznamenala.
Tvorba a vysielanie oboch zložiek RTVS sa podľa nej len minimálne líšia od iných médií hlavného prúdu. "Spravodajstvo a publicistika v slovenskej televízii a slovenskom rozhlase sa postupne stali príveskom ideologického a politického ťaženia súkromných médií," zhodnotila.
Ministerke chýba seriózny, kritický, širokospektrálny pohľad na javy v spoločnosti. V RTVS podľa nej vzniklo názorovo unifikované prostredie s veľkým zúžením oponentúry a tvorivej diskusie. Hovorí o strate identity verejnoprávnych médií. Poukázala na to, že finančné prostriedky z reklamy pripadajú kompletne súkromným médiám, ale predpokladaná duálna vyváženosť sa stratila.
Matovičovi poslanci sa zhromaždili okolo ministerky
Počas Šimkovičovej úvodného prejavu stáli poslanci hnutia Slovensko a strany Za ľudí s prelepenými ústami pri rečníckom pultíku. Držali pritom plagát s nápisom „Koniec slobody slova v RTVS“.
„Chcem sa len spýtať, sú tu materiály nejaké. Je to v poriadku? Mám pokračovať ďalej?“ opýtala sa Šimkovičová povereného predsedu parlamentu Petra Žigu, pričom „materiálmi“ myslela protestujúcich poslancov.
Na znak podpory sa za ministerku postavili niekoľkí poslanci z klubu SNS, napríklad Peter Kotlár či Roman Michelko.
Zákon je zlý vo svojej podstate, tvrdí Jaurová
"Zákon je zlý vo svojej podstate a nijaké pozmeňujúce či doplňujúce návrhy ani iné vylepšenia nemôžu zakryť holú podstatu problému, ktorou je bezdôvodné rušenie existujúcej verejnoprávnej inštitúcie a zakladanie novej, identickej, ibaže úplne podriadenej vláde, s cieľom odstrániť generálneho riaditeľa a manažment a ovládnuť spravodajstvo," uviedla v pléne parlamentu Zora Jaurová (PS).
Skonštatovala, že jedna z mála vecí pri verejnoprávnych médiách, na ktorej by sa zhodli s časťou koalície, je absencia ich dostatočného, predvídateľného a od politikov čo najmenej závislého financovania. Kritizovala zmeny z dielne predošlých vlád a pýta sa, prečo toto predložený návrh nerieši.
V legislatíve vidí Jaurová zámer odstrániť súčasné vedenie RTVS. Zmeny sú podľa nej problematické aj z ústavného hľadiska. Poukázala na právo občanov na prístup k verejným funkciám. Zákon by podľa nej toto právo mohol obmedziť pri generálnom riaditeľovi aj pri súčasných členoch Rady RTVS. Negatívne vníma zmeny kompetencií a kreovania rady inštitúcie v návrhu.
"Koncentruje v nej úplne všetku exekutívnu moc a navyše je rada volená radikálne viac politicky, ako to bolo doteraz," podotkla.
Jaurová sa obáva politickej kontroly a obmedzenia nezávislosti a objektivity inštitúcie. Negatívne vníma napríklad právomoc rady rozhodovať o generálnom riaditeľovi vzhľadom na "politický" spôsob jej kreovania.
Problém vidí opozícia aj v reklame, Michelko to odmieta
Jaurová kritizovala aj zvýšenie podielu reklamy, hovorí o výraznom zásahu do mediálneho prostredia z pohľadu súkromných vysielateľov. Domnieva sa, že zvýšenie reklamného priestoru dostane STVR do obchodnej súťaže so súkromnými médiami a oslabí napĺňanie funkcie verejnoprávneho média.
Obáva sa, že reklama pôjde na úkor vzdelávacích programov, vysielania pre menšiny a znevýhodnených a podobne. Nerieši to podľa nej ani problémy financovania inštitúcie.
Kriticky sa k navýšeniu reklamného priestoru stavia aj Hajko. Vidí v tom odklon od verejnoprávnosti inštitúcie.
"V podstate budeme mať ďalšiu komerčnú inštitúciu, ktorá navyše bude počúvať politickú moc," poznamenal.
Upozornil, že zmena vyvolala aj odpor Asociácie televíznych vysielateľov Slovenska. Ozrejmil, že podmienkou ich platenia dvoch percent príjmov do Audiovizuálneho fondu bolo, že príjmy z reklamy pre RTVS sa budú pohybovať na súčasnej úrovni. Je zvedavý, čo zmena vyvolá a ako sa to odrazí na podpore fondu.
Zároveň podotkol, že objednávatelia reklamy chcú prilákať k obrazovkám čo najviac ľudí, a to sa sotva dokáže verejnoprávnym typom programov.
Poslanec Roman Michelko (SNS) odmieta, že zvýšenie podielu reklamy v STVR ovplyvní charakter média. Upozorňuje, že stále pôjde len o štvrtinu z objemu, ktoré môžu vysielať komerčné televízie.
"Päť percent je šanca, aby diverzifikácia zdrojov pre verejnoprávne médiá bola podstatne väčšia," obhajoval Michelko navýšenie objemu inzercie. Odmieta, že by mali reklamy prerušovať filmy. Televízia by sa mohla podľa neho stať novou šťukou na reklamnom trhu. Uvedomuje si súčasné poddimenzované financovanie.
Jarjabek pripúšťa pozmeňujúce návrhy v druhom čítaní
Dušan Jarjabek (Smer) poznamenal, že niektoré otázky sa ešte budú riešiť v druhom čítaní, avizoval pozmeňujúce návrhy. Kritizoval však vyjadrenia Jaurovej o možnej protiústavnosti. To podľa neho môže posúdiť len ústavný súd. Podotkol, že súčasná situácia RTVS nie je riešiteľná, a kritizoval aj súčasné vedenie inštitúcie.
Karol Farkašovský (SNS) nesúhlasí s vyjadrením Jaurovej o politickom ovládnutí RTVS a o tom, že kto platí, aj určuje, aké správy sa vysielajú.
"To je holý nezmysel. Za program RTVS zodpovedá manažment RTVS a nie politici a politické strany. Zmysel nového zákona je práve odpolitizovať RTVS," poznamenal.
Vláda podľa neho chce, aby inštitúcia prinášala objektívne informácie a vrátila sa v mediálnom prostredí na piedestál verejnoprávneho formátu.
Hlinovi sa nepáči zástupca cirkví v etickej komisii
Poslanec za SaS Alojz Hlina sa v rozprave sťažoval na to, že jeden z členov etickej komisie môže byť nominovaný cirkvami. Bývalý predseda KDH tvrdí, že koalícia „vchádza do vôd, ktoré môžu byť nebezpečné“.
„Doteraz sme žili v akom-takom náboženskom zmieri – dokiaľ tu nevznikol nejaký politický zápas, že kto je väčší kresťan, kto je väčší katolík, konzervatívec, kto je viac za tradičnú rodinu“, povedal Hlina.
Vyjadril obavu z faktu, že predstaviteľ cirkví bude môcť byť len jeden: „Teraz bude tá RTVS židovská, evanjelická, katolícka?“
Čo sa zmení
Pre verejnosť bude najviditeľnejšou zmena názvu. Z pôvodného Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) sa stane Slovenská televízia a rozhlas (STVR). Zmenu názvu zdôvodnil rezort kultúry v dôvodovej správe tým, že súčasný názov inštitúcie „degraduje štátotvorný (slovenský) národ na región Slovensko, pretože namiesto prívlastku ‚slovenský‘, ‚slovenská‘ (aký) označujúci štátotvorný národ je v názve použité územné označenie verejnoprávnych médií Slovenska (koho, čoho)“.
Predkladateľovi zákona prekáža aj to, že „v súčasnosti používané logo tejto inštitúcie navyše z názvu úplne anulovalo Slovensko nahradením písmena S (označujúceho Slovensko) dvojbodkou“.
Kompetencia voliť generálneho riaditeľa sa z parlamentu presunie na radu verejnoprávneho média. Pôvodný návrh zákona o STVR počítal s tým, že generálneho riaditeľa bude môcť rada odvolať aj bez uvedenia dôvodu. Návrh, o ktorom v súčasnosti rokuje parlament, však už s touto možnosťou nepočíta.
V prípade schválenia parlamentom skončí súčasný šéf RTVS Ľuboš Machaj vo svojej funkcii ku dňu účinnosti nového zákona. Mohlo by sa tak stať do letných prázdnin.
Pokiaľ ide o samotnú kontrolnú radu, prerokúvaný návrh nezmení počet jej členov v porovnaní so súčasnosťou. Štyroch členov rady bude vymenúvať a odvolávať minister kultúry, piatich členov bude voliť a odvolávať Národná rada nadpolovičnou väčšinou. Všetci členovia rady musia byť experti v oblasti médií a audiovízie, ekonómie, práva alebo informačných technológií.
Sporným bodom v pôvodnom návrhu bol vznik programovej rady, ktorú opozičné strany považovali za „cenzorský orgán“. Tento orgán napokon nevznikne.
Šimkovičovej rezort sa však zaviazal vytvoriť takzvanú etickú komisiu. Pôjde o poradný orgán rady. Jej úlohou bude „zaujímať stanoviská k dodržiavaniu štatútu programových pracovníkov, ďalších tvorivých pracovníkov a spolupracovníkov“ STVR. Etická komisia bude mať deväť členov, ktorých vymenuje predseda rady.
Zákon z dielne ministerstva kultúry zároveň mieni navýšiť podiel televíznej reklamy z 0,5 na päť percent vysielacieho času.
Článok budeme aktualizovať.
(luc, dv, tasr)