V Austrálii odsúdili na takmer šesť rokov odňatia slobody whistleblowera Davida McBridea, ktorý odhalil podrobnosti o neľudskom správaní tamojších špeciálnych jednotiek počas vojny v Afganistane.
McBride, niekdajší armádny právnik, ukradol tajné dokumenty so sporným obsahom v rokoch 2014 až 2015 a materiály odovzdal tamojšej televíznej spoločnosti Australian Broadcasting Corporation (ABC).
V nadväznosti na to ABC v roku 2017 zverejnila sedemdielnu sériu s názvom Afghan Files, ktorá podrobne opisuje sériu vojnových zločinov vrátane zabíjania neozbrojených Afgancov austrálskymi vojakmi v tejto ázijskej krajine. Civilných obetí bolo minimálne 39 vrátane detí.
Správu ABC neskôr potvrdili zistenia Austrálskych obranných síl (ADF), ktoré našli dôveryhodné dôkazy o tom, že príslušníci austrálskej špeciálnej leteckej služby (SAS) v rokoch 2005 až 2013 vojnové zločiny v Afganistane skutočne spáchali.
Výstup z vyšetrovaní, známy ako Breretonova správa, potvrdil, že členovia SAS v niektorých prípadoch nastražili zbrane a iný materiál blízko tiel mŕtvych civilistov, aby vytvorili dojem, že ich zabili legálne.
V samostatnom prípade minulý rok austrálsky sudca rozhodol, že najviac vyznamenaný austrálsky vojak Ben Roberts-Smith bol „spoluzodpovedný za vraždu“ troch afganských mužov.
McBride bol odsúdený štyri mesiace po tom, čo bol Dan Oakes, jeden z dvoch novinárov ABC, ktorí Afghan Files spracovali, vyznamenaný medailou Rádu Austrálie.
McBride je vraj v úplnom šoku
Po utorkovom vynesení rozsudku v austrálskom hlavnom meste Canberra sa na adresu sudcu Davida Mossopa ozvali pokriky ako „hanba“ a na adresu odsúdeného zasa "si hrdina, David".
„Každému, kto si všimol, čo sa stalo McBrideovi, odporúčam, aby zmĺkol, sklonil hlavu a vrátil sa na pracovisko. Takýto bol v podstate tón dnešného rozsudku,“ povedal právnik Mark Davies a dodal, že jeho klient je z rozsudku „v úplnom šoku“ a proti verdiktu sa odvolá.
Kieran Pender, úradujúci riaditeľ v Právnom centre pre ľudské práva, to nazval „temným dňom pre demokraciu“, ktorý vyslal „mrazivý“ odkaz potenciálnym whistleblowerom. Podľa Penderovej mienky bolo zverejnenie dokumentov vo verejnom záujme.
Pender a ďalší McBrideovi zástancovia poukázali tiež na to, že za austrálske vojnové zločiny v Afganistane ešte nikto nebol odsúdený – okrem muža, ktorý na to krajinu upozornil.
„Je súčasťou demokratického systému, že zdroje, ktoré majú dôkazy o pochybeniach vo vládach, sa môžu v prípade zlyhania vnútorných mechanizmov obrátiť na novinárov a poskytnúť im informácie potrebné na odhalenie týchto príbehov, pričom ich identita je stále chránená,“ povedal zasa novinár Peter Greste.
Prokuratúra: Ohrozil našu zahraničnú politiku
Sudca Mossop vo svojom rozsudku uznal, že McBride nekonal s cieľom získať finančný zisk alebo pomôcť protivníkom Austrálie, ale napísal, že „páchateľ nemá výčitky svedomia a stále sa domnieva, že konal správne“.
„Sebavedomých ľudí so silnými názormi, na ktorých sa vzťahuje zákonná povinnosť nezverejňovať informácie, treba odradiť od publikovania informácií s cieľom presadzovať vlastné postoje,“ napísal Mossop.
„Musia vedieť, že porušenie ich zákonných povinností zachovávať mlčanlivosť, ktorú sa zaviazali dodržiavať, sa stretne s výrazným trestom. To platí najmä vtedy, keď sú tieto informácie tajné a ich zverejnenie môže poškodiť národnú bezpečnosť Austrálie,“ dodal sudca.
Prokurátori v podobnom duchu tvrdili, že McBride bol motivovaný „osobnou pomstou“ a že spôsob, akým zhromažďoval, uchovával a následne zverejnil dokumenty, ohrozoval národnú bezpečnosť a zahraničnú politiku Austrálie.
Austrálsky premiér Anthony Albanese odmietol trest komentovať pre vyhliadku na odvolanie. „Nepoviem tu nič, čo by zasahovalo do veci, ktorá bude celkom jasne pokračovať na súdoch,“ povedal v utorok v parlamente.
Štyri vane tajných dokumentov
McBride v pozícii právnika absolvoval dva turnusy v Afganistane v rokoch 2011 a 2013, pričom ten druhý prežil po boku špeciálnych jednotiek. Vtedy začal nadobúdať dojem, že zodpovední velitelia „prekročili istú hranicu“.
Neskôr v časoch, keď pracoval dlho do noci na armádnej základni neďaleko Canberry, počas 18 mesiacov tajne kopíroval stovky citlivých dokumentov a pašoval ich domov v batohu.
Keď prišlo k odhaleniu úniku dokumentov, na McBridea ukázali prstom veľmi rýchlo. Whistleblower následne utiekol do Španielska krátko predtým, ako austrálska federálna polícia (AFP) prišla do jeho bytu. V ňom policajti našli v skrini štyri plastové vane naplnené utajovanými dokumentmi.
Po roku skrývania sa McBride vrátil do domovskej Austrálie, kde ho obvinili z krádeže majetku Commonwealthu, porušenia zákona o obrane a zverejnenia dôverných informácií.
Na slobodu sa možno dostane skôr
McBride bude mať podľa medializovaných informácií nárok na podmienečné prepustenie po 27 mesiacoch odpykania si trestu. Podľa katarskej televízie Al-Džazíra zostane za mrežami minimálne do 13. augusta 2026.
Vláda Austrálie v reakcii na kauzu zriadila Úrad špeciálneho vyšetrovateľa, ktorý má začať vyšetrovanie voči podozrivým vojakom. Obvinená je však zatiaľ len jedna osoba.
Pripomeňme, že McBride je len jedným z viacerých Austrálčanov, ktorým hrozí postih za prezradenie utajovaných skutočností. Najznámejším miestnym whistleblowerom je Julian Assange, ktorý bude koncom tohto mesiaca vypočutý v súvislosti s jeho možným vydaním zo Spojeného kráľovstva do Spojených štátov.