„Cítime, že víťazstvo je blízko.“ Vzťah Rusov k Putinovi v čase vojny

Slovo „víťazstvo“ je v týchto dňoch v Moskve všade.

Je premietané na obrovských LED obrazovkách pozdĺž hlavných križovatiek a diaľnic a napísané na červených vlajkách, ktoré vejú vo vetre. Je viditeľné na výstave západných zbraní zničených na ukrajinských bojiskách a privezených späť do Moskvy ako vojnové trofeje, ktoré sú vystavené – ako inak – v Parku víťazstva.

Víťazstvo je presne to posolstvo, ktoré sa 71-ročný prezident Vladimír Putin snažil vyslať, keď bol s pompou a slávnostným sprievodom oslavovaný po ďalšom volebnom úspechu, zatiaľ čo jeho armáda prechádzala ukrajinskými dedinami v novej ohromujúcej ofenzíve na severovýchode krajiny.

„Spoločne zvíťazíme!" povedal Putin na svojej inaugurácii minulý týždeň po tom, ako získal piate prezidentské obdobie. O dva dni neskôr krajina oslávila Deň víťazstva, najvýznamnejší ruský štátny sviatok, ktorý pripomína sovietsky príspevok k porážke nacistického Nemecka v druhej svetovej vojne.

Počas prvého roka invázie bolo mnoho Rusov šokovaných a zahanbených vojnou; státisíce opustili krajinu. Počas druhého roka sa obávali potenciálnej druhej vlny mobilizácie.

Zdá sa však, že mnohí Rusi si na vojnu, ktorá trvá už tretí rok, privykli, ako ukazujú rozhovory z minulého týždňa a nedávne prieskumy verejnej mienky. A „víťazstvo" sa v Putinovom Rusku ľahko predáva.

Západné sankcie spôsobili len málo hospodárskych ťažkostí. Vojenské správy z Ukrajiny sú čoraz pozitívnejšie. Áno, vojaci sa stále vracajú v rakvách, ale väčšinou do rodín vo vnútrozemí, nie medzi moskovskú elitu. A pre mnohých úmrtia len posilňujú myšlienku, ktorú presadzujú štátne spravodajské médiá a ktorú neúnavne presadzuje Putin, že Rusko čelí existenčnej hrozbe zo strany Západu.

„Cítime, že víťazstvo je blízko," povedal 43-ročný Andrej, ktorý podľa vlastných slov pricestoval do Moskvy na oslavy sviatku 9. mája z Čitskej oblasti, vzdialenej od hlavného mesta takmer 4 828 kilometrov.

Podobne ako ostatní, s ktorými sme sa rozprávali, odmietol uviesť svoje priezvisko, čo svedčí o zjavnej nedôvere voči západným spravodajským médiám.

Bol medzi tými, ktorí sa odvážili v mraze a dokonca aj v snehu navštíviť zbierku nedávno ukoristenej západnej vojenskej techniky (Ukrajina tiež vystavuje zničené ruské tanky v centre Kyjeva). Ale opovážlivá výstava v Moskve s vlajkami na technike, ktoré ukazujú, ktoré krajiny ju darovali Ukrajine, zapadá do ruského naratívu, že bojuje proti celému vyspelému svetu – a vyhráva.

„Keď vidíte toto všetko a všetky tie vlajky, je jasné, že celý svet dodáva zbrane a vy viete, že prebieha svetová vojna," povedal Andrej. „Je to Rusko proti celému svetu, ako zvyčajne."

Ivan, ďalší návštevník Parku víťazstva, čakal, kým naňho príde rad, aby zapózoval pred hrdzavým a ohoreným trupom nemeckého tanku Leopard, usmieval sa a ukazoval palec hore, keď ho jeho priateľ fotografoval. Ľudia sa tlačili o miesto vedľa podobne zničeného amerického tanku M1 Abrams.

„Toľko sa hovorilo o týchto Abramsoch, o týchto Leopardoch, a aký je výsledok?" povedal 26-ročný Ivan.

„Všetky tu stoja, pozeráme sa na ne, vidíme, v akom sú stave. Je to skvelé!" Usmial sa.

Chvastúnstvo, ktoré tento mesiac predviedli Rusi ako Andrej a Ivan, odráža sebavedomý postoj Putina, ktorý vedie Rusko k prekonaniu ekonomických problémov a k väčšej výhode na bojisku na Ukrajine.

Súčasťou jeho inaugurácie bola aj bohoslužba, počas ktorej ho požehnal vodca ruskej pravoslávnej cirkvi, patriarcha Kirill I., ktorý vyjadril nádej, že prezident zostane pri moci „do konca storočia".

Podľa nezávislého prieskumu verejnej mienky spoločnosti Levada Center podporuje akcie svojej armády na Ukrajine približne 75 percent Rusov (podľa prieskumu a ďalších výskumov je proti vojne asi štvrtina obyvateľstva, ale protesty sú fakticky zakázané a represie sú také intenzívne, že mnohí ľudia sa boja priznať alebo zdieľať protivojnový alebo protivládny obsah na internete).

Tisíce ľudí, ktorí utiekli z Ruska, sa vrátili. Ich životy sa prispôsobili novému normálu a v skutočnosti sa zmenili menej, ako by ľudia na Západe očakávali.

„Je to už trinásty balík sankcií, ktorý pripravujú?" Ivan sa zasmial. „Zatiaľ nič necítime."

Po moskovských chodníkoch sa pohybujú roboti spoločnosti Yandex, ruskej verzie Googlu, ktorí doručujú zásielky. Inflácia je pod kontrolou, aspoň zatiaľ. Podľa správy časopisu Forbes z minulého mesiaca sa počet miliardárov v Moskve – meraný v amerických dolároch – zvýšil natoľko, že mesto sa v celosvetovom rebríčku posunulo o štyri miesta vyššie, Moskvu predbehol len New York.

„Väčšina značiek, ktoré údajne opustili Rusko, nikam nezmizla," povedal Andrej a dodal, že s dcérou plánujú obedovať v Rostic‘s, prerobenom K.F.C. Podľa neho sa zmenilo to, že „došlo ku konsolidácii spoločnosti", pokiaľ ide o dôvody vojny, ako aj konzervatívne spoločenské hodnoty, ktoré presadzuje Putin.

Putin a ďalší sa touto zjavnou súdržnosťou chválili, keď boli v marci vyhlásené oficiálne výsledky jeho vopred predurčeného volebného víťazstva, v ktorom získal rekordných 88 percent hlasov, čo západné demokracie odsúdili ako podvod.

„Rusko je taká komplikovaná, multietnická krajina, že na jej pochopenie a riadenie potrebujete viac ako jedno funkčné obdobie," povedal 32-ročný veterán vojny na Ukrajine Oleg V. Pančurin.

„Ak to má byť prezident Putin, tak by som bol rád, keby slúžil 10 funkčných období," povedal Pančurin, ktorého podľa jeho slov nedávno zranil pri Záporoží ukrajinský dron.

Niektorí občania, s ktorými sme sa rozprávali, vyjadrili potešenie nad tým, že prezident zaujal tvrdý konzervatívny postoj presadzujúci tradičné rodinné hodnoty.

36-ročný Žeňa a jeho priateľka Máša vyjadrili vďačnosť za to, že vláda „konečne vyriešila otázku LGBTQ" – zakázala takzvané „hnutie LGBTQ". Dvojica sa zúčastnila na oslavách Dňa víťazstva v parku v centre Moskvy v štýle 40. rokov minulého storočia, na ktorých účastníci tancovali foxtrot a valčík, pričom hrala naživo vojenská kapela.

Keďže neexistuje nikto, kto by ho mohol dôveryhodne nahradiť, vyhliadka, že Putin zostane pri moci, kým bude nažive, sa bežným Rusom zdá čoraz pravdepodobnejšia, povedal Andrej Kolesnikov, vedúci pracovník moskovského centra Carnegie Russia Eurasia Center.

„Každý si uvedomuje, že je to na dlhý čas," povedal. „Čím dlhšie je pri moci, tým väčšie sú obavy, kto bude ďalší, kto bude horší."

„Blížime sa k scenáru, v ktorom by sme mohli vidieť účinok Stalina, keď po jeho smrti ľudia plakali, pretože nevedeli, ako žiť," dodal Kolesnikov.

Rusi, ktorí sú proti vláde, sa čoraz viac obávajú, že budú musieť čakať na Putinovu smrť, aby sa niečo zmenilo.

„Mám veľmi silný pocit beznádeje," povedala 48-ročná Julia, učiteľka, ktorá navštívila hrob opozičného politika Alexeja A. Navaľného na juhovýchode Moskvy. Navaľný, ktorý vo februári zomrel vo väzení v arktickej trestaneckej kolónii, bol dlho považovaný za jediného možného vyzývateľa Putina. Julia odmietla použiť svoje priezvisko z obavy pred možnými následkami.

„Nevidím z toho východisko," povedala.

Juliin syn Pavel povedal: „Sme si istí, že všetko závisí od smrti človeka na určitom mieste." Matka ho okríkla a všimla si uniformované jednotky Ruskej národnej gardy, ktoré stáli neďaleko; dokonca aj po smrti je Navaľný stále pozorne monitorovaný vládou. Napriek tomu k hrobu neustále prúdili návštevníci.

Na opačnej strane Moskvy stále prichádzali smútiaci, aby vzdali úctu 145 obetiam teroristického útoku z 22. marca v Crocus City Hall, ktorý bol jedným z najsmrteľnejších v Európe za posledné desaťročie. Pri zničenej koncertnej sále boli položené kvetinové vence, plyšové hračky a fotografie obetí.

K zodpovednosti za útok sa prihlásil Islamský štát a americkí predstavitelia obvinili provinciu Islamského štátu Chorasán alebo ISIS-K, odnož tejto skupiny. Aj napriek tomu sa Kremeľ snažil zvaliť vinu na Ukrajinu a Západ.

Jedna žena, ktorá odmietla uviesť svoje meno, povedala, že si je istá, že za tým stojí Západ – napriek tomu, že Spojené štáty varovali Moskvu pred hroziacim útokom. Podľa Levada Center polovica opýtaných verí, že za útokom stojí Ukrajina, pričom takmer 40 percent respondentov tvrdí, že doň boli zapojené západné spravodajské služby.

26-ročný Vladimír, ktorý bol na návšteve improvizovaného pamätníka prvýkrát, povedal, že neobviňuje Kremeľ z toho, že nedbal na varovania.

„Chcem, aby boli teroristi zničení," povedal Vladimír, zamestnanec supermarketu. Ale prezident podľa neho odvádza skvelú prácu. „Pracuje tak tvrdo."

„Nech ho Boh zachová pri živote a zdraví," povedal. „Ak, nedajbože, Putin zomrie, čo sa stane s našou krajinou?"

Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Všetky práva vyhradené.