Ako sa dostať do hlavy Ľuboša Blahu. Krátka úvaha o budíčku pre všetkých

Untitled_Artwork 261 Ilustrácia Vlado Palša/Štandard.

Každá časť spoločnosti už má svoju vraždu. Otázne je, či si uvedomíme, že doterajšie prístupy zlyhali a, že za Smer by mal hovoriť Kaliňák, a nie Blaha.

Bezprostredne po pokuse o atentát na premiéra Roberta Fica sme mohli sledovať pozoruhodnú zmes protichodných politických reakcií na tento čin.

Ako prví mali tlačovku poslanci koalície, ktorej hlavnou tvárou sa stal Ľuboš Blaha. Jeho vystúpenie bolo zmesou hnevu a vyhrážok. Blaha na prvý pohľad prskal, v skutočnosti však z neho viac hovoril strach.

Blaha totiž vie, že obeťou strelca mohol byť pokojne aj on. Nenávisť tej časti spoločnosti, ktorá neľutuje útok na premiéra, je voči nemu rovnaká, možno ešte väčšia ako v prípade Fica. Ak ste v posledných hodinách videli na sociálnych sieťach poďakovania strelcovi, tak viete, že to isté by títo ľudia napísali, keby bol obeťou Blaha.

Blaha rád bičoval verejnú debatu ostrými vyjadreniami, politicky to fungovalo, krúžkov bolo viac. Stal sa vďaka tomu symbolom. Od 15. mája vie, že aj možným terčom. To, čo predviedol v emotívnom vystúpení v stredu, treba chápať ako spojenie týchto dvoch vecí.

V kontraste s tým bol večerný brífing z nemocnice v Banskej Bystrici, kde vystupoval evidentne zdrvený Robert Kaliňák po boku s Matúšom Šutajom Eštokom. V prípade Kaliňáka hral určite rolu aj jeho vzťah s premiérom, veď sám hovoril o tom, že s ním prežil celý politický život.

V jeho vystúpení bolo však aj niečo iné.

Pre Kaliňáka to totiž nebola prvá takáto tlačovka. Na podobnej už raz stál, akurát, že vtedy bol na opačnej strane. Bol to predsa on, kto bol označený ako politicky zodpovedný minister za vraždu Jána Kuciaka a jeho snúbenice. Aj vtedy sa písalo, že je to politická vražda. Dnes už vieme, že s vraždou Kuciaka to bolo trochu zložitejšie.

Možno práve s vedomím toho a vidinou, kde sme sa odvtedy dostali, volil Kaliňák iný slovník. Volal po deeskalácii, hovoril pomaly a ticho, pôsobil unavene. Akoby vedel, že nenávisť sa nedá zastaviť ďalšou nenávisťou. Že výsledkom môže byť len špirála zla a ďalšie násilie.

Bez Fica by nebolo ani Blahu ani Kaliňáka. A predsa sú to dva odlišné svety.


Dočítajte tento článok zadarmo vytvorením účtu alebo sa prihláste.

Pokračovaním súhlasíte s aktualizovanými  Podmienkami k ochrane súkromia a Všeobecnými obchodnými podmienkami