Jediným úspechom je uhájenie pozície okrsku Harlow. To je dôležité, pretože toto mesto sa považuje za veterník naznačujúci, akým smerom fúkajú politické vetry. Jeho dobytie bolo verejne deklarovaným labouristickým cieľom. Avšak lastovička jedného londýnskeho predmestia ešte jar nerobí.
Strana Reform je evolúciou posledného počinu Nigela Faragea. Tento euroskeptik a dlhoročný líder Strany nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP) sa stiahol z aktívnej politiky po tom, čo Británia hlasovala za opustenie Európskej únie. Keď sa ale vyjednávanie o brexite začalo komplikovať a mnohí začali spochybňovať, či k nemu vôbec dôjde, Farage založil novú partaj s jednoznačným názvom Brexit Party a drvivo zvíťazil v eurovoľbách v máji 2019. Naopak, konzervatívci prepadli.
Odkaz voličov bol jasný, dotiahnite brexit do konca. Výsledkom bol pád premiérky Theresy Mayovej a nástup Borisa Johnsona. Ten nakoniec skutočne vyviedol Britániu z EÚ. Brexit Party sa premenovala na Reform, Farage sa vzdal líderstva v marci 2021.
Keď v decembri 2019 Boris Johnson spektakulárne zvíťazil, konzervatívci získali väčšinu 80 hlasov, labouristi utrpeli najhoršiu prehru od roku 1935 a komentátori veštili novú éru pravicovej dominancie. Teraz zažívajú samotní konzervatívci porážky historických rozmerov a hovorí sa o zániku strany.
Dva faktory
Víťazstvo v roku 2019 bolo súhrou dvoch faktorov. Prvým bola brexitová sága, ktorú Briti chceli mať už z krku. Johnson sľúbil, že ak dostane silný mandát, dotiahne odchod z EÚ, čo splnil. Druhým faktorom bol krajne ľavicový líder labouristov Jeremy Corbyn, ktorý odpudil umiernených ľavičiarov.
Udržať túto voličskú koalíciu, v ktorej sa zišli etatisti s vyznávačmi voľného trhu, brexitári a euronadšenci, súperiaci záujmy severného a južného Anglicka, robotníci a buržoázia, sociálni konzervatívci a mávači dúhovými vlajkami, by bolo možno nesplniteľné. Ale toryovci sa o to ani nepokúsili.
Kľúčovým programom bolo takzvané „levelling up“, čo by sa dalo preložiť ako „pozdvihnutie na vyššiu úroveň“. Vláda tak nazýva plán rozvoja tradične chudobnejšieho severného Anglicka. Južania to vždy vnímali s istou skepsou, pretože malo ísť o transfer ich peňazí na sever. Reálne však k ničomu nedošlo.
Naopak, vláda zarezala vlajkový projekt levelling up, vysokorýchlostnú železnicu HS2. Tá mala spojiť Londýn s Manchestrom a Leedsom a tým aj podporiť rozvoj tamojších regiónov. Lenže jej výstavba mnohokrát prekročila plánovaný rozpočet, z pôvodných 36 miliárd libier sa dostala na 87,7 miliardy v roku 2019. Konzervatívci preto plán dôjsť až na sever zrušili, po novom má HS2 končiť v Birminghame. V Leedse a Manchestri sa to nestretlo s prílišným pochopením.
Podobné je to s imigráciou. Vysokú, nekontrolovanú a nelegálnu imigráciu považuje rad Britov za prvoradý problém. Konzervatívci už roky sľubujú, že s tým niečo urobia. Vlani do Británie dorazilo 52 530 nelegálnych migrantov, o 17 percent viac ako rok predtým. Až v posledných mesiacoch vláda predstavila „plán Rwanda“: žiadatelia o azyl majú byť dopravovaní do Rwandy a tam čakať na posúdenie svojich žiadostí. Plán sa ale zasekol na súdoch a nie je isté, či bude fungovať v praxi.
„Všetci vedia, akým veľkým problémom krajina čelí. Každý z nás im možno dáva inú prioritu, ale patria medzi ne náklady na bývanie, starostlivosť o deti a energie, problém s produktivitou, starnutie spoločnosti, nelegálne prisťahovalectvo, štátny dlh, beznádejné zdravotníctvo a rozpadajúca sa národná infraštruktúra. Žiadny z týchto problémov nie je pominuteľný. Všetky sa už roky zhoršujú,“ píše Christopher Snowdon v magazíne Critic.
Upozorňuje, že daždivá Británia paradoxne trpí nedostatkom vody, pretože od roku 1991 nebola postavená žiadna nová nádrž a každý deň unikajú z netesniacich rúrok tri miliardy litrov vody. Letisku Heathrow stále chýba potrebná a dlho sľubovaná tretia letisková dráha. Výstavba novej jadrovej elektrárne viazne.
Paralyzovaná výstavba
Neschopnosť čokoľvek vôbec postaviť je chronickým problémom Británie. Zákony strániace najrôznejším kritikom a nespokojencom, existencia rôznych prieskumných komisií, to všetko vedie k nekonečnému predlžovaniu a predražovaniu všetkej výstavby, a to tak infraštruktúry, ako aj bytov. A politici často nadraďujú záujmy svojich okrskov nad záujmy celej krajiny. Napríklad terajšia líderka Dolnej snemovne Penny Mordauntová zablokovala výstavbu interkonektora, ktorý by pokryl 6 percent energetických potrieb Británie, lenže mal vyrásť v jej okrsku a jej voliči sa sťažovali na prípadné nepohodlie spôsobené stavebnými prácami.
Toryovci sú tiež v pasci demografie. Vlastníci domov, často ich voliči, sú starší ľudia. Ak by klesla cena nehnuteľností, napríklad kvôli rozsiahlej výstavbe, klesla by aj hodnota ich investície. Strácajú na tom „mladí bezdomovci“, ktorí sa prikláňajú k labouristom.
Navyše Konzervatívnu stranu sprevádza atmosféra úplného chaosu. Za štrnásť rokov vystriedala päť premiérov, neprejde azda týždeň, aby sa konzervatívny poslanec nezaplietol do nejakého škandálu. Šesť poslancov rezignovalo kvôli sexuálnym, finančným a ďalším problémom.
Stále nové regulácie
Nakoniec je tu neochota akokoľvek zastaviť ľavicový pochod inštitúciami. Štátna správa, polovládne a verejnoprávne inštitúcie sú plné kádrov usadených tam z čias poslednej labouristickej vlády. Konzervatívci namiesto toho vymýšľajú stále nové regulácie a zákazy.
„Od roku 2010 sa legislatívna hnačka podpísala na zákaze plastových slamiek, značkových obalov cigariet, všetkých psychoaktívnych látok, ktoré nie sú výslovne vyňaté, škatuliek po desiatich kusoch cigariet, mentolových cigariet, frakovania, stávkových terminálov či divých zvierat v kočovných cirkusoch. Vláda sľúbila zakázať toľko vecí, že sa preteká s časom, aby do budúcich volieb zakázala rašelinový kompost, plastové vrecúška na omáčky, taniere na jedno použitie, jednorazové e-cigarety, terapiu na liečbu homosexuality, vlhčené obrúsky, predaj tabaku ľuďom narodeným po roku 2008, predaj smartfónov ľuďom mladším ako 16 rokov a plastové vidličky,“ sťažuje sa Snowdon. Namiesto toho, aby konzervatívci využili posledné mesiace na pretlačenie zákonov, ktoré by sťažili život budúcej labouristickej vláde, plánujú rokovať o regulácii londýnskych rikší. Zdá sa, že konzervatívci už dávno nie sú zástancami malého štátu, ktorý človeka nechá na pokoji. Veľa pravičiarov preto uteká k strane Reform alebo plánuje zostať doma.
O tom, že labouristi vyhrajú budúce voľby, už nikto nepochybuje. Otázka je, aké veľké víťazstvo to bude. Dátum volieb je na premiérovi, volebné obdobie nesmie presiahnuť päť rokov. Špekulovalo sa, že Rishi Sunak ich vyhlási na leto. Výsledky komunálnych volieb ho ale evidentne vydesili. Veľmi pravdepodobne ich bude odsúvať na čo najneskôr (najneskorší dátum ich konania je 25. január 2025) a dúfať v zázrak.
Zánik kanadských konzervatívcov viedol k štrnásťročnej dominancii tamojších liberálov. Štiepenie hlasov vo väčšinovom systéme „prvý na páske“, ktorý uplatňujú v Kanade aj Británii, môže byť fatálne. Kanadskej pravici sa podarilo stať relevantnou silou až potom, čo sa pozostatky progresívnych konzervatívcov spojili s Kanadskou alianciou, čo bola premenovaná Reform, v dnešnej Konzervatívnej strane Kanady.
Podľa aktuálneho prieskumu YouGov britskí konzervatívci s 18 percentami zaostávajú o 30 percentuálnych bodov za labouristami. Namiesto dnešných 342 poslancov by ich mali len 13. Reform je na 13 percentách. Kanadský scenár sa javí ako veľmi reálna možnosť.
Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.
