Nehanebnosť „pravých demokratov“

Nemeckí politici majú radi pocit, že sú skutoční demokrati a pozorne sledujú ostatných. Kritizujú Poliakov alebo Maďarov, ktorým údajne chýba demokracia. Ale krajina, v ktorej je druhá najsilnejšia opozičná strana v parlamente neustále označovaná za „nedemokratickú“ a špehovaná Úradom na ochranu ústavy, by si kritiku zaslúžila o to viac.

Krajina, v ktorej sa tejto strane napriek zákonnému nároku už roky upiera všetko, čo náleží ostatným stranám: od postu podpredsedu Bundestagu až po peniaze pre vlastnú nadáciu spojenú so stranou, ako je Nadácia Konrada Adenauera CDU alebo Nadácia Heinricha Bölla Zelených. Pretože údajne len vo všetkých ostatných stranách sú skutoční a praví demokrati, ktorí si preto myslia, že si môžu dovoliť eliminovať politickú konkurenciu.

AfD založili bývalí členovia CDU nespokojní s Merkelovou

Uhádli ste, o ktorú krajinu ide? No. To je podstata veci. Krajina sa volá Spolková republika Nemecko. A strana, ktorú by ľudia v politicko-mediálnej bubline najradšej zakázali, sa volá Alternatíva pre Nemecko. AfD založili začiatkom februára 2013 bezúhonní profesori a bývalí členovia CDU, ktorí neboli spokojní s CDU Angely Merkelovej a presadzovali euroskeptický a liberálny kurz.

AfD stále považuje rodinu a manželstvo medzi mužom a ženou za základ spoločnosti, domnieva sa, že nemecký odchod z jadrovej energetiky bol veľkou chybou, a neverí, že klímu možno „zachrániť“, napríklad znížením emisií CO₂. Odmieta ďalšie nekontrolované prisťahovalectvo, najmä do nemeckého sociálneho systému.

Táto strana, ktorá patrí k pravicovému politickému spektru, je v súčasnosti zastúpená v Spolkovom sneme a vo všetkých 16 krajinských parlamentoch a získava podporu všetkých vrátane mladších voličov, ktorí považujú súčasný kurz spolkovej vlády zloženej z SPD, Zelených a liberálov za sebazničujúci.

AfD v nadchádzajúcich voľbách do Európskeho parlamentu pravdepodobne dosiahne 17 až 20 percent. V nadchádzajúcich krajinských voľbách v Durínsku, Sasku a Brandenbursku na jeseň 2024 by sa mohla stať najsilnejšou stranou. Pretože jej voliči sú údajne „krajne pravicoví“, alebo preto, že ju volia mnohí nespokojní s vládnymi stranami a ich politikou?

Obzvlášť zaujímavé je obvinenie, ktoré sa vznáša na adresu AfD, že je nacionalistická („völkisch“), pretože vychádza z kultúrne a etnicky založeného nemeckého národa. Väčšine ľudí za hranicami Nemecka to príde zvláštne, pretože niečo také, samozrejme, existuje. Odsúdeniahodné by bolo nanajvýš to, keby strana vyzývala na to, aby boli ostatní občania s iným kultúrno-etnickým pôvodom marginalizovaní alebo dokonca „deportovaní“ z krajiny. To vôbec nerobí, ale je z toho bez hanby obviňovaná.

Pohrozenie prepustením zo zamestnania

Nič to. AfD je teraz doslova ostreľovaná. Staré strany, ktoré sa deklarujú ako „praví demokrati“, robia proti „zlej“ pravici presne to, z čoho samy obviňujú AfD – nenávisť a podnecovanie. Že sa zameriavajú aj na voličov AfD, vyšlo jasne najavo po tom, čo jeden z najväčších zamestnávateľov v krajine, Diakonia, sociálna organizácia protestantskej cirkvi, pohrozila prepustením všetkých zamestnancov, ktorým by napadlo voliť inkriminovanú stranu.

K novej nehanebnosti v spoločenskom zaobchádzaní s nežiaducimi osobami patrí aj to, že prezident Diakonie sa touto hrozbou svojim viac ako 600-tisíc plateným zamestnancom a 700-tisíc neplateným zamestnancom vystavuje trestnému stíhaniu. Paragraf 108 nemeckého trestného zákonníka hovorí úplne jednoznačne: každý, kto sa čo i len pokúsi použiť hrozby a nátlak, aby zabránil inej osobe v určitom výkone jej volebného práva, musí počítať s trestom odňatia slobody. Ale tí, ktorí sa domnievajú, že sú na strane „dobrých ľudí“, si pravdepodobne myslia, že si môžu dovoliť všetko.

Obzvlášť nehanebné: nedávne fyzické útoky na aktivistov SPD alebo Zelených sa inštrumentalizujú ako urýchľovač požiaru a obviňujú sa z nich „pravičiari“. Čo sa stalo? Pri vylepovaní volebných plagátov pre nadchádzajúce voľby do Európskeho parlamentu bol európsky politik SPD Matthias Ecke brutálne napadnutý a zranený, zrejme štyrmi mladíkmi, ktorých motívy sú stále predmetom špekulácií.

Dokonca aj nemecký spolkový prezident Frank-Walter Steinmeier to okamžite dal na jednu úroveň s pomerne neškodnou blokádou auta političky Zelených Katrin Göringovej-Eckardtovej [dvaja mladí muži si sadli pred a za auto, ktorým mala odísť po politickom mítingu, pozn. red.].

Nepovažovali donedávna najmä Zelení blokády za prijateľný prostriedok záchrany klímy? Často sa hovorí, že Zelení najviac čelia násilným útokom a poškodzovaniu majetku. Nie je to pravda. Štatisticky najviac fyzických útokov na politikov v Nemecku je preukázateľne zameraných na politikov AfD [napríklad v noci zo štvrtka na piatok v bare v meste Schwerin napadol ľavicový útočník skleneným popolníkom zemského poslanca AfD a ťažko ho zranil na hlave, pozn. red.].

Ochranu si zaslúžia len tí, „ktorí sú v politike za demokraciu“

Ale čo ak si to politici AfD zaslúžia? Napríklad poslanec SPD Lars Klingbeil sa domnieva, že ochranu si zaslúžia len tí, „ktorí sú v politike za demokraciu“, teda nie členovia AfD. Tí totiž „pomohli vytvoriť v tejto krajine spoločenskú klímu, ktorá podnecuje iných ľudí k útokom na dobrovoľníkov, aktivistov a politikov“. Aj saský predseda vlády z CDU Michael Kretschmer vidí zodpovednosť za rastúce násilie u „duchovných podpaľačov“ z AfD.

Nemecký vicekancelár Robert Habeck zo strany Zelených dokonca dokázal okamžite zneužiť útok na slovenského šéfa vlády Roberta Fica ako verbálny útok na AfD [a pri tom skomolil slovo „slovenský“ – slowakisch na „slowekisch, ktoré nemčina nepozná, pozn. red.] a vyzval v Bundestagu tých, čo sa cítia súčasťou demokratického spektra, aby sa verbálne odzbrojili, pretože „po slovách nasledujú činy“ a tieto činy majú vždy „intelektuálnu prípravu“.

Saskia Eskenová, líderka SPD, tiež rada preháňa. Zrejme nevie, čo v skutočnosti bola NSDAP, ale je presvedčená, že AfD je „nacistická strana“. Dalo by sa však domyslieť, že práve takéto preháňanie vedie k tomu, že najčastejšími obeťami násilia alebo poškodzovania majetku sú členovia AfD, a nie naši „praví demokrati“ – alebo Zelení, ako to tvrdí verejnoprávna televízia ZDF.

Alebo sa mladíci s južanským vzhľadom, ktorí v Essene zaútočili na politika Strany zelených, azda predtým radili s AfD? Pýtali sa Tunisan a Maročan predsedníčky AfD Alice Weidelovej predtým, ako v Paderborne ubili istého mladíka na smrť?

O tomto type páchateľov násilia sa radšej mlčí alebo je jednoducho zaradený do kategórie „pravicových“ [v prípade antisemitských útokov, pozn. prekl.], pretože v Nemecku sa o dôsledkoch neobmedzenej migrácie nesmie hovoriť. V skutočnosti sú však za násilné trestné činy neúmerne zodpovední najmä migranti zo Sýrie a Afganistanu. Rastúca a čoraz násilnejšia nenávisť voči Židom tiež nie je nemeckou alebo „pravicovou“ špecialitou, ako by sa niektorí mohli domnievať, ale je importovaná od radikálnych moslimov.

Zaujímavé je, že Ľavicová strana, ktorá je ako nástupnícka strana SED právne totožná s bývalou štátnou stranou NDR, je teraz jednou z nových a skutočne pravých demokratov. Po nedávnych útokoch na červených a zelených voličov podpísali jej predstavitelia spolu so Saskiou Eskenovou z SPD a Marcom Wanderwitzom z CDU takzvanú Striesenskú deklaráciu proti „nepriateľom demokracie“ a za vzájomné konanie s „rešpektom voči druhým“. Len nie s AfD, ktorej sa ani nepýtali, či chce podpísať.

Je však možné, že boj proti AfD už toľko nepriťahuje. Široká aliancia Spoločne proti pravici nedávno vyzvala na demonštráciu v Berlíne a táto výzva bola na sociálnych sieťach zdieľaná státisícekrát. Okrem niekoľkých politikov však prišlo len tisíc ľudí.

Politici idú demonštrovať? Proti čomu? Nie sú demonštrácie pôvodne len demokratickým prostriedkom občanov proti politike a vláde? Áno, v Nemecku naozaj existuje skutočná demokracia.