Homo capax Dei a prípad Baby Lasagna

„Človek má rovnako blízko k Bohu ako k divej zveri. Záleží len na tom, ktorým smerom sa vyberie,“ pripomína známe vysvetlenie biblického faktu, že „koruna tvorstva“ nemá svoj osobitný deň stvorenia, ale musí sa oň deliť práve s divou zverou.

Skúsenosť, žiaľ, dosvedčuje, že to nie je len biblická opcia, ale pomerne častá realita „človeka-vlka“. Konštatujeme čoraz viac polarizovanú spoločnosť, skúmame príčiny, hľadáme riešenia.    

Päťdesiat dní po Veľkej noci udalosť Turíc znova odhaľuje kľúč, ktorým tieto procesy dešifruje kresťan. Zrodenie cirkvi ako tajomného tela Ježiša Krista spúšťa ten istý, kto spôsobil jeho počatie v tele Panny z Nazareta: Svätý Duch. Tretiu Osobu v jednom Bohu, ktorú Biblia opisuje prostredníctvom symbolov ohňa, vetra či holubice spoznávame podľa jej účinkov.

Významní cirkevní autori ako Origenes, svätý Augustín či svätý Tomáš Akvinský vidia výsledok zostúpenia Svätého Ducha vo vrcholnom bode a opisujú ho slovami: Homo capax Dei, teda človek sa stáva schopným Boha. Cesta k Bohu, ktorú ukázalo už stvorenie, sa príchodom Svätého Ducha stala úplne schodnou. Počiatočný výber cesty k divej zveri je však doteraz tým hlavným dôvodom, prečo opačný smer odpíšeme ako zbytočný, nemožný alebo nesprávny.

Je Boh pre človeka hrozbou?