Analytik Smatana: Veľa odborníkov sa bojí vyjadrovať. Nechcú byť mediálne zlynčovaní

Celoplošné testovanie malo význam, ale určite nie je atómovou zbraňou. Epidemiologickú situáciu v budúcnosti najlepšie ohodnotíme podľa počtu hospitalizácií. Diskusii o pandémii by prospelo, keby vedcov bolo počuť viac než politikov. Myslí si to analytik a bývalý generálny riaditeľ Inšitútu zdravotnej politiky Martin Smatana.

Ako hodnotíte tri kolá plošného testovania tak, ako boli urobené?

Antigénové testy sú stavané na také regióny, v ktorých je veľká virálna nálož a vírus je mimo kontroly. Tam pôsobia najpresnejšie. Pred prvým kolom preto existovali obavy, že bude veľké množstvo ľudí označených ako falošne negatívnych a budú sa správať nezodpovedne, čo sa ukázalo ešte v ten deň, keď ľudia v reportážach z odberových miest hovorili, kam teraz môžu ísť a čo všetko budú robiť. Druhým problémom bola špecificita testov, ktorá súvisí s tým, koľko ľudí je falošne pozitívnych, pretože tí si potom nebudú dávať pozor, napriek tomu, že v skutočnosti protilátky nemajú. Zachytili sme približne 36-tisíc pozitívnych, odborné odhady hovoria o tom, že približne 15-tisíc nebolo zachytených korektne. Podstatné však je, že sme stiahli z obehu veľké množstvo ľudí, ktorí mohli vírus šíriť ďalej. Je pravdepodobné, že za normálnych okolností by sme ich zachytili oveľa neskôr.

Čo môžeme považovať za negatíva?

Boli aj regióny, ktoré mali prevalenciu 0,3 percenta, čo už je na hrane toho, či ide o falošne pozitívnych alebo reálne pozitívnych vzhľadom na presnosť testov. Mínusom bola aj nešťastná komunikácia o tom, že certifikát znamená slobodu, v dôsledku čoho sa zvýšila mobilita.

Druhé kolo sa konalo už len v obciach s pozitivitou nad 0,7 percenta.

Áno a ak si spomínate, tak aj reakcia vedeckej obce bola miernejšia, pretože takto by to malo fungovať. Je síce pravda, že z matematicko-ekonomického hľadiska by to malo byť až niekde nad 1,2 percenta, epidemiologické konzílium odporúča hodnotu 1,5 percenta.

Čiže skutočnosť, že tretie kolo sa koná len v obciach s pozitivitou nad 1 percento zohľadňuje konečne vedecké odporúčania?

Áno a tretie kolo je zároveň najlepšie z nich. Prebieha len v 458 obciach a takto by to malo vyzerať. Mám len jednu výčitku – že to prišlo až po dvoch týždňoch. Malo to prísť skôr, ideálne do týždňa po prvom kole. Nepresnosť AG testov sa dá čiastočne vykryť ich periodicitou, toto odporúča Svetová zdravotnícka organizácia aj Európska komisia.

Myslíte si, že máme na Slovensku možnosti spraviť plošné testovanie dvakrát do týždňa?

Nemyslím si. Naša armáda nie je najlepšie vybavená, ale logisticky aj profesijne je dobre zorganizovaná. Avšak bez zástupcov miest a obcí, ktorí sú finančne aj kapacitne unavení, by sme nič nezmohli. Musíme rátať aj s tým, že vyčerpaný je aj zdravotnícky personál, čo sa potom odráža na poskytovaní štandardnej zdravotníckej starostlivosti. Žiadna krajina nemá možnosť spraviť to dvakrát týždenne celoplošne. Preto musíme testovať tak cielene ako teraz.

Čo by mala vláda robiť v obciach, kde neprebieha masívne testovanie? Nehrozí, že sa tieto oblasti vymknú spod kontroly?

Regionálne úrady v tomto smere stále fungujú a obvolávajú kontakty pozitívnych ľudí, aby prišli na PCR testy. Nad rámec toho ministerstvo zdravotníctva zriadilo v každom okresnom meste mobilné odberové strediská, kde si môže človek prísť zadarmo spraviť AG test. Neobával by som sa preto.

Premiér sa v novom videu chváli, že sme takto znížili počty infekčných ľudí o 58 percent a odporúča plošné testovanie lídrom iných štátov. Súhlasíte s tým?

Tento pokles tam skutočne je, ale treba si uvedomiť, že krivku nových prípadov sme nalomili ešte pred plošným testovaním, a to vďaka sprísneným opatreniam zo začiatku a polovice októbra. Zároveň prudko klesli počty PCR testov, pretože regionálne úrady nestíhali dohľadávať kontakty a vyzývať ich, aby sa išli testovať, čo je problémom aj dnes. Tvrdiť, že pokles nových prípadov je dôsledkom plošného testovania je veľmi odvážne, a myslím si, že nikto z odborníkov by za to nedal ruku do ohňa.

Kapacitu 22-tisíc PCR testov denne stále nevyužívame, zároveň sa do štatistík nezarátavali AG testy z mobilných odberových miest. Vieme teda vlastne určiť realitu šírenia pandémie?

Áno, problémom bolo, že sa centrálne neevidovali počty a výsledky AG testov, a preto regionálne úrady nevedeli skontrolovať, či pozitívni dodržiavajú karanténu a či kontaktovali ľudí, s ktorými prišli do styku. Takže sme stratili prehľad o pandemickej situácii. Myslím si, že pred tromi dňami konečne ministerstvo zdravotníctva začalo zverejňovať počty AG testov, avšak stále nevieme, kde boli vykonané, a preto nevieme vzhľadom na región určiť, aká je ich pravdepodobná presnosť. Preto sa pri hodnotení pozeráme na dlhodobejšie trendy a počet hospitalizácií, ktorý stagnuje. To je hrozivé, pretože to môže znamenať, že nemáme prehľad o situácii a tá sa nezlepšila až tak rapídne, ako sme očakávali.

Čiže na hospitalizáciách budeme najlepšie vidieť, do akej miery plošné testovanie pomohlo?

Na hospitalizáciách budeme vidieť, aká je epidemiologická situácia. Keďže sme nespravili validačné testy, tak nikto nebude vedieť povedať, za čo môže antigénové testovanie a za čo môžu opatrenia z 15. októbra. Najstabilnejší parameter preto budú zrejme hospitalizácie.

V médiách tento týždeň rezonoval konflikt medzi ministerstvom zdravotníctva a bratislavským županom Jurajom Drobom, ktorý hovorí, že situácia v bratislavských nemocniciach je dramatická, s čím ministerstvo nesúhlasí. Pravdou však je, že počet hospitalizácií sa v Bratislave za november zdvojnásobil. Ide zo strany ministerstva zdravotníctva o nepochopenie dát?

Keď sa niekto infikuje, potrvá aj tri týždne, kým sa prejavia komplikácie a dostane sa do nemocnice. To, že sa nám teraz plnia stavy, je konzekvenciou konca októbra, začiatku novembra. Očakávalo sa, že tí pacienti prídu, ale ten konflikt som nesledoval, takže neviem, aká je argumentácia oboch strán.

Dodnes nie sú známe mená odborníkov, ktorí takéto testovanie premiérovi odporúčali. Aký záver z toho vyvodzujete?

Ak tam nejakí vedci boli, tak na jednej strane rozumiem, že nechceli byť zverejnení, lebo sa celá mediálna pozornosť upriami na nich. Ale na druhej strane to tak celkom nechápem, lebo sa potom stávajú situácie, že v diskusiách nemá postoj štátu kto obhájiť a vysvetliť. Väčšinou tam posielajú politikov a keď sa rozpráva politik a odborník, výsledok je zvyčajne hrozný. Myslím si, že keby diskusia prebiehala medzi vedcami, závery by možno neboli iné, ale komunikácia by bola oveľa lepšia. Odborná debata sa úplne vytratila, čo je škoda.

Myslíte si, že to súvisí s tým, ako s vedcami komunikuje premiér?

Poznám veľa odborníkov, ktorí sa boja vyjadrovať, lebo nechcú byť mediálne zlynčovaní a prepieraní. Veľa ale súvisí s tým, čo som povedal, a síce že do diskusií nechodia vedci, ale politici. Ľudia politikom prirodzene málo veria a keď tí hovoria o ťažkých témach, ktoré potom odborníci spochybňujú, netreba sa čudovať, že dôvera v tieto kroky je potom veľmi nízka.

Čelíme hrozbe politizácie dát?

Áno, počas epidémie nemáme odpoveď na to, čo je stopercentná pravda a veľa závisí od toho, ako si niekto dáta interpretuje. Teraz mi to pripadá tak, že interpretácia dát sa deje skôr kvôli politickému než odbornému záujmu. Nikto nespochybňoval, že AG testy v pilotnom testovaní v Bardejove a na Orave pomohli. Spochybňovali sa iba premiérove tvrdenia o tom, že to je atómová zbraň a všetkých nás zachráni.

Prenesme sa trochu do budúcnosti. Premiér avizoval, že v decembri nás čakajú ďalšie tri kolá masívneho testovania. Máte informácie o tom, že by sa vláda chystala napraviť chyby z novembrových kôl?

Nemám o tom žiadne informácie. Ale obávam sa, že nakoľko má byť plošné, netreba mať veľké očakávania a veľa chýb sa neodstráni.

Takmer sa zdá, že vláda nemá iný plán než plošné testovanie…

Ja som presvedčený o tom, že tento týždeň sa zverejnia viaceré plány, lebo ministerstvo zdravotníctva hlásilo, že zverejní svoj protiepidemický plán, podobný ako ohlásili v iných štátoch. Ak sa to stane a budeme mať jasne stanovené, pri akých hodnotách sa niečo sprísni alebo uvoľní, a budeme jasne vedieť, čo sa sprísni a čo sa uvoľní, celý proces sa výrazne odpolitizuje, bude stabilnejší a lepšie odkomunikovateľný.

Môže mať epidemiologická stratégia vplyv na dôveru ľudí vo vládu?

Určite áno. Dnes totiž ani nevedia, čo platí a všetko sa rýchlo mení, čo je kontraproduktívne. Je to chyba, lebo v prvej vlne občania ukázali, že sa vedia zomknúť a dodržiavať opatrenia.

O mesiac tu máme Vianoce. Premiér avizoval, že nehrozia opatrenia ako počas Veľkej noci. Existuje napriek tomu možnosť, že by sa situácia natoľko zhoršila, že by sme ich nemohli tráviť v rodinách, keďže sa tam deje väčšina prenosov?

Rodiny nie sú až taký veľký problém. Pravdou je, že ten človek to niekde chytil a doniesol do rodiny. Oveľa väčšie riziko predstavujú stretnutia mimo rodín ako kapustnice, svätoštefanské, koncoročné a novoročné párty. To sú aktivity, kde sa stetávame s ľuďmi z úplne iného prostredia a s úplne inou sieťou kontaktov. To by malo byť obmedzené, lebo to predstavuje vážne riziko.

Máte aj nejaký návrh, ako to zariadiť?

Dajú sa napríklad zavrieť všetky spoločenské priestory. Určite by si to vyžiadalo náročnú komunikáciu smerom k ľuďom, ale takéto riziko, počas ktorého sa stretne veľa ľudí, ktorí sú z iného prostredia a sú spolu pomerne dlho, sme tu z pohľadu pandémie ešte nemali. Ide taktiež o niekoľkodňové sviatky, ktoré sú takmer výlučne v interiéri. Je to teda veľká výzva.