Richard Sulík: Zašlo to priďaleko. Časť zodpovednosti nesú politici aj médiá

Jednoznačne prispieva radikalizácia a vulgarizácia politiky k radikalizácii spoločnosti. Sám som bol tri roky vystavený obrovskému množstvu útokov, až po verejné častovanie „idiot“ a človek potrebuje kopu sebazaprenia, aby na to nereagoval, čo sa mi, našťastie, podarilo. Určite je zodpovedná aj opozícia, aj takzvané liberálne médiá by si mohli niektoré komentáre odpustiť a niektorí samozvaní nezávislí novinári by mohli ísť na dôchodok.

Ale aj koalícia má maslo na hlave a väčšie, lebo má vládnu zodpovednosť. Aby poslanec Národnej rady verejne vykrikoval, že prezidentka je americká k***a, to je v kultivovanej spoločnosti jednoducho neprípustné. U nás, žiaľ, to je naopak. Čím väčšiu vulgárnosť si politik dovolí, tým je väčší hrdina pred svojimi, tým viac ukáže, ako sa nebojí americkej ambasády.

Keďže rozhovor robíme v historickej budove Primaciálneho paláca, spomenul by som jednu historickú bilanciu. V prezidentských voľbách ste od roku 2014 dodnes podporili troch kandidátov: Procházku, Mistríka, Korčoka. Výsledný stav je 0:3. Nevyšlo to. Kde urobili majstri z SaS chybu?

Ja tam nijakú chybu nevidím. My sme vždy podporili toho, kto nám najviac vyhovoval z daných kandidátov. Kde je napísané, že musíme vyhrať?

Predpokladal som, že ich podporujete s tým zámerom, že to má byť nielen váš kandidát, ale aj víťaz prezidentských volieb.

Nerobil by som z toho takú veľkú drámu, že nevyhral Ivan Korčok. Áno, vyhovoval nám viac ako iní, preto sme ho podporili, ale nehodím si mašľu len preto, že nevyhral.

Ivan Korčok po prezidentských voľbách naznačil, že mieni ostať vo verejnom živote a v politike. Dostal od vás alebo od nového vedenia SaS ponuku, aby sa angažoval napríklad vo vašej strane?

To sa musíte spýtať nového vedenia strany, ja už od marca nie som predsedom SaS. Po 15 rokoch som vedenie odovzdal, lebo som presvedčený, že k takejto výmene musí dôjsť mierovou, priateľskou cestou. Viem, že nový predseda Braňo Gröhling je s Ivanom Korčokom v kontakte, ale zároveň viem, že Braňo má veľa roboty, máme tu eurovoľby, vkladá sa na 110 percent do toho, viem si predstaviť, že si povedali, že sa k tomu vrátia po eurovoľbách.

Ivan Korčok však predsa len dostal ponuku, a priamo od vás, bolo to v roku 2023. Rátali ste s ním na pozícii volebného lídra SaS. Ako to vtedy bolo?

Bolo to pred rokom. Eurovoľby sú o štyri týždne. Venujem sa eurovoľbám, neriešim, čo bolo a mohlo byť, nepovažujem to za prínosné. V skratke vám poviem len toľko, že Ivan Korčok túto ponuku dostal, najskôr ju prijal, potom ju odmietol. A to je zhruba všetko.

Hovorí sa, že nešlo len o ponuku, ale že ste už boli dohodnutí, že povedie SaS ako volebný líder, z dohody vycúval po tom, čo dostal ponuku od Progresívneho Slovenska na prezidenta. Bolo to tak?

Ponuku dostal a ponuku prijal, čo znamená, že sme boli dohodnutí. Potom z toho vycúval. Či dostal ponuku od Progresívneho Slovenska alebo od niekoho iného, to neviem povedať.

S Ivanom Korčokom sa ráta rôznymi spôsobmi a jedným z nich je to, že by mohol byť lídrom spojených opozičných síl alebo volebnej koalície. Pripúšťate takúto možnosť, alebo si myslíte, že SaS by mala ísť do ďalších volieb samostatne?

Pokiaľ by som dnes bol ešte predsedom SaS, tak by som odpovedal nie, to je cesta do pekla, nemohlo by to fungovať. Volič by mal vedieť, že ak je pre neho dôležitá genderová ideológia, má takúto stranu, ak je pre neho dôležité podnikateľské prostredie, má inú stranu. Ak by sa všetko pred voľbami pozlievalo dohromady, bola by to "všehochuť". To nikam nevedie. Niektorí komentátori, ktorí majú príliš vlhké sny, sa odvolávajú na príklad SDK z roku 1998, to bolo však jednak veľmi krátko pred voľbami a potom to bolo preto, že ich súper, Vladimír Mečiar, k spájaniu donútil. Každá strana nech bojuje za svoje predstavy a svoje hodnoty a kompromisy sa budú robiť po voľbách.

Nešlo až o taký dávny precedens z roku 1998, vy ste aj v roku 2019 povedali, a celkom priamo, že si viete predstaviť spojenie opozičných strán, ktoré by viedol Robert Mistrík.

Až tak si na to nespomínam, niečo také tam asi bolo, ale nepreceňoval by som to. Niektorí novinári namiesto novinárskej práce veľmi radi robia politiku a vypisujú blbosti a možno tam boli takéto úvahy a je možné, že aby som mal pokoj, tak som odpovedal, tak áno, ak by to Mistrík dal dohromady, tak prečo nie. Ale k ničomu takému nedošlo.

Odkedy ste odišli z vedenia SaS, dosť ste pritvrdili. Uvediem príklad: „Prečo má Nemecko problém s migrantmi? Lebo tam robia bordel (píše Richard Sulík)“. Povedal som si, že starý dobrý Sulík je späť, len mu to dlho trvalo. Čím to je? Cítite sa po odchode z vedenia strany slobodnejší? Alebo je to len eurovoľbami?

Keď pomenujete zjavný fakt, je to v prvom rade pravdivé a až potom je otázne, či to je alebo nie je politicky korektné. Zaskočili ste ma trochu touto otázkou, lebo áno, je to tak, že keď už nie som predseda, môžem viac písať sám za seba, čo len chcem. Pokiaľ ide o eurovoľby, píšem jeden článok denne a moja hovorkyňa dostala za úlohu vybrať možno šesť médií, kde to rozmiestňuje. Čiže áno, môže tam byť motív, že po odchode z predsedníckej funkcie píšem voľnejšie sám za seba, ale je tu aj druhý motív. Ak píšete denne, občas sa stane, že vybočíte z toho, čo sa považuje za mainstream. Nemyslím, že som sa úplne utrhol, snažím sa zaujať a som rád, ak sa mi to darí.

Keď sa človek pozrie na vaše politické pôsobenie, môže mať dojem, že fungujete ako kyvadlo, raz Národná rada, potom europarlament, znova Národná rada, znova europarlament. Dokedy vás to bude baviť v tomto štýle a kedy sa usadíte? A kde sa usadíte? Teraz nemyslím ranč, ale politické pôsobenie, aby bolo jasné, či chcete robiť politiku doma, v slovenskom parlamente alebo v Európskom parlamente.

A prečo by som nemohol robiť politiku aj, aj? Aj v Národnej rade, aj v europarlamente?

Lebo niečo rozpracujete a potom sa od toho musíte odpútať (poslanec Národnej rady nemôže byť zároveň poslancom Európskeho parlamentu).

Vôbec nie. Minulú jeseň som kandidoval do Národnej rady, na Slovensku nie je možné kandidovať rovno do vlády, pochopiteľne. Povedal som, že mojou politickou ambíciou je dostať SaS do vlády a mojou osobnou ambíciou je byť opäť na ministerstve hospodárstva. Nevydalo to, vznikla pomerne tesná väčšina a vláda Roberta Fica. No a teraz sa blížia eurovoľby, tak kandidujem do eurovolieb, lebo si myslím, že tam budem užitočnejší. Navyše, mám zdatných nástupcov, ktorí mňa a mojich kolegov môžu nahradiť v Národnej rade.

Čiže to vaše alternatívne vnímanie politiky je také, že buď budete na Slovensku vo vláde, alebo pôjdete radšej do europarlamentu?

Buď budem vo vláde, alebo tu nebudem prekážať novému predsedovi SaS. Ešte pár slov k tej výmene. Nielenže nie som predsedom strany, nie som ani v republikovej rade, čiže môj vplyv na rozhodovanie v strane je dnes nulový.

Čo považujete za vašu hlavnú misiu v europarlamente?

Zastupovať zdravý rozum. Máme spísaný program, ktorého sa budeme držať. Ak by som to mal povedať konkrétnejšie a stručne, tak pokiaľ ide o právo veta pre členské štáty, jasne hovorím, právo veta ostane doma, pokiaľ ide o ilegálnu migráciu, tam tiež hovoríme jasné nie, potom to bude green deal, aj ten bude treba prehodnotiť.

Vyzerá to tak, že hlavnou agendou nového europarlamentu by malo byť opravovanie nezmyselných chýb, ktoré sa robili doteraz. Niektoré rozhodnutia sú nereálne a neudržateľné, napríklad zákaz áut so spaľovacími motormi. Budete podporovať prehodnocovanie nereálne nastavených zelených cieľov?

Áno. Samozrejme, poďme chrániť naše životné prostredie, ale nemôžeme si zničiť priemysel. Čiže podporíme prehodnotenie niektorých cieľov EÚ. V roku 2026 sa to má prehodnocovať a my túto cestu budeme podporovať.

Viete to dať do podoby verejného prísľubu, že sa pokúsite zvrátiť zákaz áut so spaľovacími motormi?

Máme to v programe. Ja si myslím, že ten zákaz padne. Sledujeme vyjadrenia omnoho mocnejších európskych hráčov, ako sa k tomu stavajú, chcú to prehodnotiť.

Minulý rok som mal z vás dojem, že chcete pomaly vycúvať z politiky a stiahnuť sa. Nakoniec to vyzerá tak, že v politike chcete naplno ostať, aj keď mimo vedenia strany. Ako vyzerajú vaše plány? Bude to len europarlament? Alebo pripúšťate ďalší návrat do domácej politiky a možno aj do vedenia strany?

Mnohokrát som sa už vyjadril, že budem znova kandidovať do volieb do Národnej rady, ktoré by mali byť v roku 2027.

Kyvadlo…

Čakal som, že to poviete. Minulý rok som kandidoval v slovenských voľbách s ambíciou byť vo vláde, to nevyšlo, následne som usúdil, že v europarlamente budem užitočnejší. A zároveň hovorím, hlavne svojim voličom, že nemajte obavu, nikam neodchádzam, lebo v najbližších voľbách do Národnej rady kandidujem opäť a opäť s cieľom byť na ministerstve hospodárstva. Hovorím to celkom na rovinu, aby moji voliči presne vedeli, čo chcem robiť. A vy sa tu pozastavujete nad tým, že tu pendlujem, kyvadlo…

Áno, vy ste politický migrant.

Stále som politik v jednej strane. Nerozumiem, prečo sa stále čudujete, že ako politik kandidujem v rôznych voľbách?

Ste v jednej strane, ale beháte z jedného parlamentu do druhého a potom späť. Asi nie je celkom normálne, ak kandidujete do Národnej rady, hneď potom do europarlamentu a s vysvetlením, že sa vrátite a opäť budete kandidovať do Národnej rady. Je kampaň k eurovoľbám a vy hovoríte, že po prípadnom zvolení za europoslanca aj tak mandát ukončíte a pôjdete znova do volieb do slovenského parlamentu…

Ja to nehovorím v tom zmysle, že o ničom inom sa nechcem baviť. Hovorím to preto, že sa pýtate, odpovedám na vaše otázky. Pýtali ste sa, aké sú moje plány a ja hovorím, že môj plán je…

Ísť do europarlamentu a potom do Národnej rady.

Na rovinu hovorím, že sa pokúsim opäť kandidovať v parlamentných voľbách s cieľom byť opäť na ministerstve hospodárstva. Slušne a otvorene odpovedám.

To si cením. Prešiel by som k rýchlym anketovým otázkam. K právu veta ste už vyjadrili…

Právo veta ostane doma.

To by bola dobrá správa. Nový migračný pakt je už v platnosti, otázna bude realizácia. Čo budete presadzovať?

Podnikneme všetky kroky, ktoré tento migračný pakt oslabia, zbrzdia alebo zrušia. Zároveň urobíme všetky kroky, aby sme prijali alternatívu, to sú azylové centrá mimo EÚ. Únia si musí v severnej Afrike prenajať kus územia, zriadiť azylové centrá pre migrantov a prepraviť tam všetkých, ktorí chcú žiadať o azyl, aj tých, ktorých zachránili na mori a ktorí sú už v Únii. Ak sa toto stane, pre migrantov prestane byť zaujímavé ísť riskovať život, menej ľudí sa utopí a navyše odstrihneme prevádzačov od biznisu.

Budeme mať pred sebou aj jednu konkrétnu praktickú otázku: či prijímať migrantov na územie Slovenska alebo nie a platiť za nich. K tomu sa ako postavíte?

Nepoznám ešte presne ten mechanizmus prerozdeľovania. Okrem ilegálnej migrácie máme aj legálnu, to treba rozlišovať. Máme program, ktorý sa volá blue card. Základná myšlienka je, že kto sa preukáže pracovnou ponukou alebo zmluvou na určitú sumu, môže sem prísť pracovať. Viem si predstaviť, že niekoho prijmeme, lebo tu vie pracovať, a iných nie a za tých zaplatíme „pokutu“.

Ďalšia anketová otázka: nové vedenie eurokomisie. Podporíte Ursulu von der Leyenovú? Táto osoba je výrazne skompromitovaná.

Nie, nerobila dobré rozhodnutia. Napríklad aj ten green deal, ten vôbec nebol pôvodným cieľom eurokomisie. V roku 2018 prišiel z komisie návrh na zníženie CO₂ o 30 percent. Potom prišli eurorojkovia, ktorí povedali „30 je málo, nech je to 40“. Netuším, ako prišli na číslo 40. A už vonkoncom netuším, ako von der Leyenová prišla na 55 percent. Nemôžem sa zbaviť podozrenia, že motívy boli marketingové, keď poviete Fit for Fifty Five, máte tam toľko efiek ako nikde inde. To sú vycucané čísla a neviem si predstaviť, že by som ju podporil na šéfku eurokomisie. Aj keď o tom nerozhodnú slovenskí europoslanci, ale frakcie a ich dohody.

Jedna kritická námietka: kde ste boli doteraz? Boli ste roky vo vláde a aj Matovičova vláda, aj Hegerova zelenú agendu Bruselu podporovala. A teraz, keď sa blížia eurovoľby, sa zrazu Richard Sulík rozohní.

Poviem vám, kde som bol doteraz. Keď sa riešil zákaz spaľovacích motorov, tak som ako minister hospodárstva napísal list ministrovi životného prostredia Budajovi, varoval som ho, že to má množstvo nevýhod a žiadal som ho, aby to za Slovensko nepodporil. On tento list ignoroval a hlasoval za. Mal som na výber, či s tým ísť na verejnosť a počúvať výhrady, že robím vo vláde konflikty, alebo nie a riešiť dôležitejšie veci. Napríklad vtedajší premiér Matovič v tom čase s veľkou chuťou zatváral všetko, čo sa dalo zatvoriť, zatvárali sa školy, podniky, dokonca aj cesty medzi okresmi, tak som sa rozhodol, že ak sa ozvem a pôjdem do konfliktu, tak tam.

Pri agende EÚ sa často zabúda na jednu dôležitú vec: na energetické sankcie. Zamerané boli na to, aby Rusko výrazne oslabili a dotlačili k tomu, že vycúva z vojny. To sa nestalo. Na druhej strane energetické sankcie spôsobujú vážne problémy krajinám EÚ, predražujú energie, oslabujú priemysel. Nemyslíte si, že dozrel čas na to, aby sa sankčná politika EÚ prehodnotila?

Zopakujem, čo som hovoril už viackrát. Dôležité je, aby EÚ postupovala jednotne. To som hovoril aj pred rokom, aj pred tromi, keď som sa stal ministrom. Jednotný postup EÚ je veľmi dôležitý a netlačil by som na nič iné.

Jednotný postup pri strieľaní do vlastného kolena – to môže byť dosť bolestivé.

V decembri 2021 som spravil taktickú chybu. Povedal som vtedy svoj názor, že Rusi Krym nevrátia, napokon, vedú preto vojnu, no vtedy tu bol pre môj názor poplach, všetci ma za to išli zožrať. V tomto som už popálené dieťa. Už nebudem hovoriť veci, o ktorých presne viem, že to nemá zmysel hovoriť, lebo budú vždy do vás kopať. Preto budem hovoriť, že EÚ má postupovať jednotne.

Aj vtedy, keď si jednotne škodí?

Únia má postupovať jednotne a dodávam, že tak, aby si pri tom nestrieľala do kolena.

Keď ste boli ministrom, sedeli ste vo vláde, ktorá podporovala politiku vyzbrojovania Ukrajiny a zákaz rokovaní s Ruskom o prípadnom mierovom riešení. Ukázalo sa, že táto politika neviedla k cieľu, teda k víťazstvu Ukrajiny a k porážke Ruska, naopak, viedla k postupnej porážke Ukrajiny a k strate ďalších území. Nemyslíte si, že už dozrel čas priznať si to a hľadať iné riešenia?

Nemecký denník Welt získal text návrhu dohody, ktorá krátko po začatí vojny mohla byť podpísaná medzi Ruskom a Ukrajinou. Rusko žiadalo neutralitu Ukrajiny a garancie Západu, že neutralitu Ukrajiny budú rešpektovať. Tvrdenia, že dohoda padla, lebo britský premiér Johnson ju Ukrajine zakázal podpísať, neplatia. Podľa návrhu dohody, ktorú zverejnil Welt, dohoda rátala s tým, že neutralitu a bezpečnosť Ukrajiny majú garantovať aj západné veľmoci. Johnson vtedy Zelenskému povedal, že on ako britský premiér nič také nepodpíše. Tým bola celá dohoda bezpredmetná… Ale áno, máte pravdu v tom, že Rusi na Ukrajine postupujú a otázne je, čo ďalej. Tak ďalej bude to, že všetci teraz čakajú na americké voľby. Predpokladám, že novým prezidentom bude Donald Trump, je oveľa vitálnejší ako Joe Biden, a v takom prípade sa zrejme bude prehodnocovať úplne všetko.

Nepýtam sa na predpoveď, ale na to, čo by sme mali robiť, alebo či by sme mali podporovať, aby sa zrušila politika zákazov rokovaní s Ruskom – a aby sa konečne rokovalo.

Myslím si, že to, čo sme robili, bolo správne, nenarúšali sme jednotu EÚ, boli sme celkom spoľahlivý člen. Uznávam však, že miestami tam bola až nekorektná nadpráca z našej strany. Spomínam si, že keď som podpisoval ako minister vývoznú licenciu na protiraketový systém S-300, tak minister Naď ma oklamal. A oklamal nielen mňa, ale celú vládu. To, čo povedal, bolo číre klamstvo, tvrdil, že najskôr príde jeden Patriot, síce len do zápožičky, ale že keď zapožičaný Patriot odíde, tak vraj má prisľúbené a dohodnuté trvalé riešenie. A dnes to trvalé riešenie nie je. Myslím si, že on to už v tom čase vedel. To už musí on povedať, prečo vtedy klamal.

Mohlo to byť aj tak, že bol oklamaný, prípadne bol neskúsený, nezrelý a nahováral si niečo, čo sa potom nestalo. V tom čase vyhlasoval, že tu budú Patrioty dovtedy, kým to bude potrebné.

S týmto vysvetlením nesúhlasím. Vedel, čo robí. Skôr si myslím, že vedome klamal. Nakoniec, nebol by to jediný prípad, keď vedome klamal, ja som si s ním užil, keď tvrdil, že som ho vydieral vrtuľníkom pre Geissovcov, čo je určite čisté klamstvo. A toto bolo ďalšie klamstvo, keď oklamal celú vládu. Tvrdil, že S-300 treba okamžite poslať na Ukrajinu, ale že máme zabezpečenú obranu vzdušného priestoru a že bude zabezpečené aj trvalé riešenie. Ja by som nepodpísal vývoz S-300, keby mi to nebolo podané tak, že nie je vybavené náhradné riešenie.