Anjel s diablom v tele. Herecká legenda Zdena Studenková má 70

Po skončení ŠUPKY, ktorá bola určite cennou skúsenosťou, ale aj slepou cestou, študovala Zdenka herectvo na VŠMU. Ešte počas štúdia ukazovala, že z nej vyrastá nielen krásna, ale aj mimoriadne talentovaná, disciplinovaná a cieľavedomá mladá žena, ktorá má o svoje budúce povolanie hlboký záujem.

Už vtedy vedela, že sa určite nechce nikdy nechať nikým zaškatuľkovať do jedného druhu postáv. Pani Studenková zbierala cenné herecké skúsenosti medzi legendami. V slovenských divadlách aj v televízii totiž v tom čase hrala naša herecká elita a režírovali iba tí najlepší režiséri.

V rokoch 1977 – 1978 bola členkou činohry Novej scény a od roku 1978 pôsobila v Činohre Slovenského národného divadla (SND), no účinkovala aj na bratislavskej Malej scéne, v Štúdiu S a v divadlách v Prešove a Košiciach.

No divácky bola Zdenka osudom predurčená pre filmové plátno. To jej otvorilo cestu ako k srdciam divákov a kolegov, tak aj k ďalším pracovným príležitostiam. Po prvý raz sa pred kamerou objavila v česko-slovenskom kriminálnom poviedkovom filme Motiv pro vraždu (1974).

V roku 1977 si zahrala v divácky obľúbenej komédii Otta Krivánka, Štipku soli (1977). O rok neskôr prerazila ako veľký talent v pôsobivom filme Panna a netvor v réžii Juraja Herza, kde ju kritika označila za veľký herecký objav, ktorý ma obrovskú budúcnosť (vôbec sa nemýlili!).

V tom čase už Zdena Studenková patrila k najobsadzovanejším slovenským herečkám, hoci sa primárne venovala televíznej tvorbe.

No mnohí trochu starší diváci z osobnej skúsenosti vedia, že v 70. rokoch bola slovenská aj česká televízna tvorba na veľmi vysokej úrovni a inscenácie podľa našich a svetových klasikov (televízne pondelky) sú dodnes jagavými perlami televíznych archívov.

Diváci ju mohli vidieť napríklad v televíznej inscenácii Rembrandt van Rijn (1981), ktorá je výsekom životopisu slávneho maliara.

Zásadný vplyv mala na kariéru Z. Studenkovej jej profesná spolupráca s manželom, známym slovenským divadelným, televíznym a filmovým režisérom Stanislavom Párnickým.

Ten jej širokospektrálny univerzálny talent odhalil a využil ako jeden z prvých, keď ju obsadil medzi rokmi 1978 až 1992 do 12 významných televíznych aj filmových úloh.

Medzi nimi filmy ako Kára plná bolesti (1985), Južná pošta (1987) alebo televízne klenoty ako Profesorova dcéra, O mužoch, ženách a deťoch či Rozprávky z Hollywoodu.

Medzi nezabudnuteľné filmové postavy Zdenky patrí speváčka Gábina v kultovej, českej komédii Marie Poledňákovej - S tebou mě baví svět (1982).

Známou sa stala aj vďaka filmu Václava Matějku Anděl s ďáblem v těle (1983) či Anděl svádí ďábla (1988), ale aj v snímke Martina Šulíka - Všetko čo mám rád (1992). Zahrala si aj v dráme Ženy môjho muža (2009), či v komédii Manžel na hodinu (2016).

Okrem rozhlasových hier účinkovala aj v najslávnejších slovenských muzikáloch: Pokrvní bratia, Jozef a jeho zázračný farebný plášť, ktoré režíroval nezabudnuteľný Jozef Bednárik, herečkin dobrý kamarát a kolega (v Košiciach si zahrala v jeho muzikáli Sweet Charity a účinkovala aj v tituloch Niekto to rád horúce a Hamlet).

Zdenka Studenková ani po roku 2000 nijako nepoľavuje vo svojej hereckej aktivite. Prečo by aj. Napokon svoje povolanie nadovšetko miluje, je stále veľmi žiadaná a jej herectvo rokmi vyzrelo ako to najlepšie víno.

Okrem práce v SND, ktoré je jej domovskou scénou, bola a je mimoriadne aktívna aj v televíznych seriáloch: Ordinácia v ružovej záhrade, Panelák, První republika, Iveta, Pán profesor či v poslednom TV trháku Dunaj, k vašim službám.

A čo na Zdenke diváci vždy milovali a aj dodnes milujú? No ona je v prvom rade absolútne prirodzená a komplexná herečka, ktorá hrá úplne tak, ako dýcha. Táto veľká dáma slovenského herectva je rovnako silná a presvedčivá v ťaživej dráme.

Rovnako je sama sebou ako ľahkovážna, frivolná a rozlietaná žena - vo fraške či ľahkej konverzačke. Potom iskrivo vtipná a zároveň dostatočne akčná v komédii. No rovnako tak príťažlivá a neodolateľná femme fatale v eroticko ladenom filme.

Pokiaľ sa Zdenky niekto spýta, aký má tajný recept na svoju krásu, odpoveď býva skoro rovnaká: „Teším sa zo života a trošku sa o seba starám."

A ak by vám vadilo, že ju viac vidíte v televíznych seriáloch, ako na plátne, aj na to vám odpovie: „Všetko sa vždy odvíja od peňazí a nemyslím si, že by akákoľvek televízia a tvorcovia mali ambíciu ,odfláknuť‘ svoju robotu. Ja som veľmi rada hrala aj v Ordinácii v ružovej záhrade a téma zachraňovať život a privádzať na svet deti bola pre mňa vždy zaujímavá."

Zdenka je nielen výborná herečka, ale aj chýrna kuchárka. Podpísala sa pod autorstvo kníh Recepty so štipkou hereckého korenia (2004), Nové recepty so štipkou hereckého korenia (2006). Aj varenie je umenie (2022) V roku 2006 vyšla aj jej kniha rozhovorov s Jánom Štrasserom, Zdena Studenková: Som herečka.

V roku 2011 potešila deti s rozprávkovou knižkou, z ktorej sa deti dozvedeli, aké zvieratká autorka miluje. V roku 1995 Zdenke vyšlo hudobné CD, Dotyky noci.

Pani Studenková je držiteľkou viacerých hereckých ocenení. Okrem iných osemkrát získala cenu Osobnosť televíznej obrazovky (OTO), z toho šesťkrát v kategórii herečka a dva razy ako absolútna víťazka. V roku 2020 dostala cenu Slovenka roka.

Na Art Film Feste 2023 v Košiciach si prevzala ocenenie Hercova misia. V apríli tohto roku si z 25. ročníka divadelného Festivalu Aničky Jurkovičovej odniesla už v poradí dvadsiaty druhý Kvet Tálie.

Ja osobne, ako aj redakcia Štandardu, by sme chceli pani Zdenke do ďalších rokov zaželať veľa zdravia a osobného šťastia a ešte mnoho krásnych hereckých úloh! A úplne na záver si pozrite, ako išiel čas v úlohách Zdenky Studenkovej.