Pripravte si eurá. Za uhlík budeme platiť všetci už čoskoro

Mechanizmus prakticky spoplatní emisie uhlíka pre obyvateľov, ktorí užívajú auto so spaľovacím motorom alebo svoju domácnosť vykurujú plynom či uhlím.

Ide o obdobu systému ETS, ktorý je už zabehnutý a nariaďuje priemyselným a energetickým podnikom nakupovať emisné povolenky v závislosti od toho, koľko ton CO₂ vyprodukovali. Firmy to má motivovať k tomu, aby zredukovali znečisťovanie ovzdušia oxidom uhličitým na minimum.

ETS2 funguje na podobnom princípe, no cieli na vykurovanie budov a spaľovanie fosílnych palív v doprave. Ide o sektory, ktoré sú zodpovedné za približne 30 percent celkových emisií, ktoré sa na Slovensku vyprodukujú.

Na porovnanie, systém ETS sa vzťahuje na subjekty, ktoré boli na Slovensku v roku 2023 zodpovedné za emisiu približne 17 miliónov ton CO₂, teda asi polovicu.

Spustenie nového mechanizmu prakticky znamená, že po roku 2027 bude musieť za 80 percent emisií uhlíka niekto zaplatiť. A ten niekto bude v konečnom dôsledku spotrebiteľ.

Už teraz zaostávame za stanoveným cieľom

Európska únia očakáva, že ETS2 zabezpečí do roku 2030 zníženie emisií uhlíka o 42 percent oproti ich úrovni z roku 2005.

V prípade Slovenska to znamená ušetriť ďalších osem miliónov ton, respektíve približne pätinu emisií z roku 2022.

Už teraz má pritom Slovensko výrazne nepostačujúci dekarbonizačný plán. Ten navyše zaťažil fakt, že ušetrenie šiestich miliónov ton CO₂ naším najväčším znečisťovateľom U. S. Steel Košice zrejme padá. Oceliareň práve takýto objem plánovala redukovať nákupom nových elektrických pecí. No dlhý proces zmeny majiteľa, ktorý komplikuje najmä americký predvolebný boj, jej pôvodné plány zhatil. A pripravil ju aj o štedré dekarbonizačné dotácie z európskych zdrojov.

[link url = https://standard.sk/652019/ako-planujeme-naplnit-dekarbonizacne-ciele-eu-dnes-to-presne-nevie-ani-envirorezort]

Spotrebiteľ ani nemusí vedieť, za čo platí

Mechanizmus má podľa plánu fungovať tak, že monitorovať a nahlasovať svoje emisie nebudú koneční spotrebitelia (domácnosti či používatelia automobilov), ale dodávatelia. Kľúčovým prvkom v novom systéme sa stanú distribútori benzínu, nafty, zemného plynu či uhlia, ktorí budú mať povinnosť za každú emitovanú tonu CO₂ predložiť povolenku.

Tie sa budú nakupovať na aukciách v systéme špeciálne vytvorenom na tento účel. To, aké budú ceny povoleniek, sa podobne ako pri každom trhovom mechanizme veľmi ťažko odhaduje. Počas prvých troch rokov sa bude systém pozorne sledovať a regulovať.

"V prípade prekročenia ceny kvóty v hodnote 45 eur (za jednu povolenku) budú z trhovej stabilizačnej rezervy EU ETS2 vypustené ďalšie kvóty, a tým by malo prísť k zníženiu (ceny jednej povolenky). Kvóty budú vypustené z rezervy aj v prípade rapídneho nárastu ceny ETS2 kvóty," informoval rezort životného prostredia.

Cena 45 eur za jednu povolenku znamená prakticky cenu za jednu tonu CO₂. To predstavuje v koncových cenách prirážku približne 10 centov za liter nafty či benzínu a zhruba deväť eur za jednu spotrebovanú megawatthodinu v domácnosti vykurovanej zemným plynom. Ak domácnosť ročne spotrebuje 15 megawatthodín, čo je slovenský priemer, tak ju prirážka za vypustený uhlík vyjde na 135 eur.

"Vplyv na cenu zemného plynu po zavedení systému ETS2 bude marginálny, nakoľko nepredpokladáme, že by cena povolenky prekročila 30 eur za tonu CO₂. Pokiaľ by aj prekročila túto hranicu a presiahla sumu 45 eur za tonu CO₂, tak sú tu dostatočné korekčné mechanizmy, aby cena klesla pod túto hranicu," uviedol pre Štandard vedúci rozvoja sieťového obchodu Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) Jerguš Vopálenský.

"Na začiatku sa zistí objem emisií v sektore vykurovania a dopravy a následne sa do systému uvoľní zodpovedajúci počet emisných povoleniek plus 30 percent. Tá rezerva bude veľmi veľká, čo neumožní nijakú významnejšiu špekuláciu. Ten systém bude nastavený tak, aby vplyv na občana bol čo najmenší," dodal Vopálenský.

Budú povolenky drahšie, ako sa predpokladá?

Cenový strop na úrovni 45 eur má však platiť len do roku 2030, pričom sa predpokladá, že po tomto roku už bude v Európe minimálne o 42 percent menej uhlíka ako v roku 2005. Od tohto cieľa sme však ďaleko – Slovensko by muselo zredukovať ešte pätinu svojich terajších emisií.

Nemecký europoslanec Peter Liese (CDU/EPP), ktorý bol hlavným vyjednávačom Európskeho parlamentu, o tejto legislatíve povedal, že v prípade zastropovania ceny na 45 eur je „teraz trochu pesimistickejší“. Dôvodom je, že podľa neho "ani v mobilite, ani v oblasti bývania neznižujeme emisie dostatočne rýchlo".

Viac emisií pritom znamená vyššiu potrebu emisných povoleniek. A vyšší dopyt ide ruka v ruke s rastom ceny.

To, že sa ju v prípade ETS2 nepodarí udržať na úrovni 45 eur za tonu, si myslí aj ďalší nemecký europoslanec a koordinátor pre environmentálnu politiku frakcie európskych socialistov (S&D) Tiemo Wölken: "45 eur nie je v súčasnom návrhu pevný limit, ale skôr veľmi mäkká brzda.“

Cena emisií v sektoroch dopravy a budov v roku 2027 môže podľa prepočtov nemeckého think tanku Agora Energiewende bez cenového stropu vyskočiť až na 200 eur za tonu. Pre benzín a naftu by to znamenalo zvýšenie cien o 40 centov na liter. V prípade vyhrievania budovy zemným plynom by prirážka predstavovala až 40 eur za megawatthodinu. Priemerná slovenská domácnosť by tak ročne za plyn platila zhruba o 600 eur viac.

"Chápeme komunikačnú pozíciu Agora Energiewende, ale považujeme ju za tendenčnú," uviedol v tejto súvislosti Vopálenský z SPP, ktorý nepredpokladá, že by sa naplnil scenár vysokých cien povoleniek. Najmä preto, že ide o štátom regulovaný sektor.

Únia si zároveň uvedomuje, že aj napriek cenovému stropu môže dôjsť k zvýšeniu cien energií, čo ohrozuje najmä nízkopríjmové domácnosti. Stanovila preto nutnosť založenia fondu s celkovým finančným objemom 87 miliárd eur, ktorý bude financovaný najmä z príjmov generovaných ETS2.

"Časť výnosov z nového systému obchodovania EU ETS2 bude slúžiť na napĺňanie Sociálno-klimatického fondu, ktorý by mal sanovať rozšírenie obchodovania s emisnými kvótami na sektory cestnej dopravy a budov na zraniteľné domácnosti, zraniteľných používateľov dopravy a mikropodniky," vysvetlilo ministerstvo životného prostredia.

Envirorezort avizoval predloženie návrhu zákona o obchodovaní s emisnými kvótami do medzirezortného pripomienkového konania, ktoré bolo ukončené v utorok. Čoskoro tak o ňom môžu hlasovať poslanci v parlamente.

Odklon od plynu sa zatiaľ neoplatí

Zemným plynom kúri približne 800-tisíc slovenských domácností, čo predstavuje ročnú spotrebu približne 1,3 miliardy kubických metrov zemného plynu. Z pohľadu emisií ide o 2,77 milióna ton vypusteného uhlíka. Podiel na celkových emisiách Slovenska je teda len sedem percent.

Plyn je vo všeobecnosti lacnejšou technológiou ako vykurovanie elektrinou. A v prípade, že bude platiť stanovený cenový strop 45 eur za povolenku, by mal takým ostať aj počas prvých rokov po zavedení systému ETS2.

"Výhodnosť zemného plynu sa (po spustení ETS2) zníži len do desať percent, pričom v súčasnosti je vykurovanie zemným plynom oproti (elektrickému) tepelnému čerpadlu finančne výhodnejšie [po zohľadnení vstupných nákladov a s predpokladom 15-ročnej prevádzky, pozn. red.] približne o 30 percent," upresnil Vopálenský, podľa ktorého tak nemá odklon od vykurovania plynom kvôli zavedeniu ETS2 "nijaký ekonomicky racionálny základ".

"Na Slovensku máme ešte stále približne 400-tisíc starších nekondenzačných kotlov. Pokiaľ by sme podporili ich výmenu za nízkoemisné kondenzačné kotly, vieme ušetriť spotrebu až 20 percent. Toto je najlepší spôsob, ako ušetriť a eliminovať vplyv ETS2 na tento sektor," uzavrel Vopálenský.