Zostreľovanie ruských rakiet z územia Slovenska: Kľúčový návrh podpísal aj Dzurinda

Vraj by to bolo zodpovedné

„V súčasnej vojenskej situácii považujem za potrebné a zodpovedné rozmiestniť nemecké protilietadlové raketové jednotky na území NATO na hranici s Ukrajinou s cieľom chrániť vzdušný priestor nad západom Ukrajiny – napríklad systémami Patriot,“ povedal nemecký poslanec za stranu SPD kancelára Olafa Scholza Joe Weingarten.

Politik, ktorý je členom parlamentného obranného výboru a zároveň obranným expertom samotnej SPD, povedal, že rozhodujúca je ochota západných susedov Ukrajiny spolupracovať. „Takúto podporu a participáciu musíme presadzovať u bezprostredných susedov Ukrajiny, najmä v Poľsku, na Slovensku a v Maďarsku,“ povedal.

Rozsah politickej podpory je nejasný

V súčasnosti nie je zrejmé, akú veľkú podporu táto myšlienka v nemeckej politike má. Tamojší magazín Spiegel v sobotnom texte uviedol, že „poslanci dvoch ostatných koaličných strán, Zelených a FDP, už skôr vyjadrili sympatie k návrhu brániť západné regióny Ukrajiny z územia NATO“.

Televízna stanica ZDF zas v rovnaký deň napísala, že k „výzvam CDU/CSU, FDP a Zelených na ochranu vzdušného priestoru Ukrajiny z územia NATO“ sa pripojili „viacerí členovia Spolkového snemu za SPD“.

Nielen tieto, ale aj ďalšie médiá nekonkretizujú počet, funkcie a mená nemeckých poslancov, ktorí de facto navrhujú spraviť zo Slovenska odpalisko systémov PVO a podľa niektorých kritikov aj stranu účastnú na konflikte.

Rusko by vraj vojnu s NATO nezačalo

Konrad Schuller, komentátor denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung, na margo obáv z eskalácie poukazuje na to, že západná protiletecká obrana by nezaútočila na Rusko a neublížila ani jedinému ruskému vojakovi. Zostrelila by len neživé vybavenie: drony, riadené strely, rakety. Každý, kto verí, že „Rusko by kvôli takýmto materiálnym škodám začalo vojnu s oveľa silnejším NATO, sa zapája do sebazastrašovania,“ dodáva.

„Myslím si, že by sme sa mali poriadne zamyslieť nad tým, ako sa vymaniť z týchto vzorcov myslenia. Vojna trvá už dva roky. Nie všetko, čo sme pred dvoma rokmi považovali za pravdu, sa ukázalo ako správne. Možno môžeme začať odznova,“ skonštatoval zas pre denník Welt bezpečnostný expert a politik za CDU Nico Lange.

https://www.youtube.com/watch?v=WaO6wb_KaEM

Presadzuje to aj Dzurinda

Ako v nedeľu večer vysvetlil denník Bild, nápad chrániť vzdušný priestor západnej Ukrajiny sa nezrodil v Nemecku.

Požiadavka vychádza zo strategického dokumentu, ktorý 14. mája zverejnila pracovná skupina pre bezpečnosť Ukrajiny. Desaťstranový dokument má názov Euroatlantická budúcnosť Ukrajiny: dláždiť cestu k mieru a bezpečnosti.

Autori dokumentu na piatej strane navrhujú „vytvorenie rozšíreného štítu protivzdušnej obrany pozdĺž západnej hranice Ukrajiny. Ten by chránil NATO pred ruskými raketami a útokmi bezpilotných lietadiel, ale aj ukrajinských civilistov a armádnu infraštruktúru v presne vymedzenej oblasti zodpovednosti na západnej Ukrajine“.

Ide teda o iný, obmedzený variant vytvorenia takzvanej bezletovej zóny, na ktorej sfunkčnenie zo strany NATO apeloval od začiatku vojny aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, no nenašiel pre ňu takmer žiadnu podporu.

„Ak to urobíme, tak by sa to mohlo skončiť plnohodnotnou vojnou v Európe, do ktorej by sa zapojilo oveľa viac krajín a prinieslo by to ešte viac ľudského utrpenia,“ vysvetlil na začiatku vojny generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

Okrem toho sa v texte navrhuje napríklad stanovenie časového rámca pre členstvo Ukrajiny v NATO najneskôr do júla 2028 za splnenia konkrétnych podmienok, umožnenie útokov na ruské územie pomocou západných zbraní či použitie 300 miliárd dolárov zhabaných ruských aktív na podporu Ukrajiny.

Signatármi dokumentu sú napríklad bývalý britský premiér Boris Johnson, niekdajšia americká ministerka zahraničných vecí Hillary Clintonová, vedúci kancelárie prezidenta Ukrajiny Andrij Jermak, bývalý generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen či bývalý veliteľ jednotiek USA v Európe Wesley Clark. Zo Slovenska svieti meno expremiéra Mikuláša Dzurindu.

Pripomeňme, že politická podpora niekdajšieho predsedu vlády je na Slovensku extrémne malá. Dzurinda so svojou stranou Modrí, Most-Híd v uplynulých parlamentných voľbách v septembri 2023 získal iba 0,26 hlasov, čím sa zaradil aj za Komunistickú stranu Slovenska (KSS).

Expremiér v súčasnosti figuruje na pozícii prezidenta Centra pre európske štúdie Wilfrieda Martensa, čo je oficiálny think tank Európskej ľudovej strany (EPP).

Dzurinda: Žiadny náš krok nebude útočný

K téme sme oslovili aj samotného Dzurindu. V telefonickom rozhovore najprv zo zdravotných dôvodov reagovať nechcel a Štandardu prisľúbil odpovedať v stredu. Po uverejnení tohto článku však požiadal o zaslanie otázok mailom.

Dzurinda sa domnieva, že ak Severoatlantická aliancia takýto štít na svojom východnom krídle vybuduje, bude to pre bezpečnosť Slovenska len dobré.

„Žiaden náš krok nebol a nebude útočný, agresívny. Aj opatrenia, navrhnuté medzinárodnou skupinou, ktorej som členom, sú vyslovene obranného charakteru,“ povedal.

Ak tento a ďalšie návrhy z dokumentu nebudú do zavedené do praxe, podľa jeho mienky hrozí „dlhá, bezútešná vojna a obrovským počtom zmarených ľudských životov a ľudských tragédií. S veľmi vážnymi geopolitickými a bezpečnostnými dôsledkami, najmä pre Rusko“.

Celú reakciu niekdajšieho mocenského lídra Slovenska si môžete prečítať v samostatnom článku.

Slovenská vláda sa o tom zrejme dozvedela z médií

Zaujímavosťou je, že zo sobotnej reakcie slovenského ministerstva zahraničných vecí počas mailovej komunikácie so Štandardom vyplýva, že sa o tomto nápade dozvedela až od nás.

„Predseda vlády SR, minister obrany aj minister zahraničných vecí a európskych záležitostí opakovane jasne odmietli akékoľvek snahy o naše vťahovanie do tohto konfliktu. Aj preto nedodávame zbrane zo skladov našej armády, nepodieľame sa na aktivitách na zbieranie financií na nákup munície a odmietame zapojiť do konfliktu našich vojakov,“ uviedol vtedy pre Štandard komunikačný odbor slovenského rezortu diplomacie.

Minister Juraj Blanár (Smer) v neskoršej nedeľnej odozve na Facebooku uviedol, že „vťahovanie nášho územia do vojnového konfliktu presahuje akúkoľvek hranicu únosnosti štandardných medzinárodných vzťahov“.

Blanár doplnil, že pre slovenskú vládu je takýto prístup neprijateľný a takéto riešenie je podľa neho len rozširovaním vojnového konfliktu namiesto toho, aby sa hľadali možnosti zastavenia paľby a následne cesty k mierovým rokovaniam.

Šéfa slovenskej diplomacie „zaráža, mlčanie nemeckých vládnych politikov, ktorí by mali nezodpovedné vyjadrenia svojho kolegu rázne odmietnuť a dementovať“.

Kritika je nemalá

Ako si všimol denník Bild, nápad nepodporuje ani nemecký kancelár Scholz. Ten v sobotu počas mítingu v meste Karlsruhe povedal, že sa musíme sústrediť na podporu Ukrajiny, no Európa a NATO by podľa neho nemali byť účastné na vojne.

Rolf Mützenich, líder parlamentnej frakcie SPD, sa tiež nedávno jasne vyjadril proti ochrane ukrajinského vzdušného priestoru zo strany NATO. „Parlamentná frakcia SPD s tým nebude súhlasiť,“ povedal Mützenich.

Na zdržanlivosť vyzval aj podpredseda parlamentnej skupiny CDU/CSU Johann Wadephul. „Akýkoľvek priamy zásah do bojov v skutočnosti mení tretie krajiny na bojujúce strany,“ hovorí politik CDU. „Toto pre Nemecko neprichádza do úvahy,“ dodal.

https://twitter.com/HS_Akechi/status/1792110740100280804