Dzurinda: Štít proti ruským náletom na Ukrajine by mal zahrňovať aj Slovensko

Umiestniť protivzdušné systémy na územie štátov NATO susediacich s Ukrajinou a použiť ich na zostreľovanie ruských dronov a rakiet vypálených proti cieľom na západnej Ukrajine. Tak znie návrh, pod ktorý sa podpísali viacerí významní európski expolitici a západní funkcionári vrátane Hillary Clintonovej, Borisa Johnsona či Aleksandra Kwaśniewskeho. Zo Slovenska rezonuje meno Mikuláša Dzurindu.

Zrejme z tohto dokumentu vychádza návrh nemeckých poslancov, podľa ktorého by sa súčasťou takejto protivzdušnej iniciatívy malo stať aj Slovensko. Bývalý premiér sa pre Štandard v odpovediach zaslaným emailom vyjadril, či by sa podľa neho do takéhoto projektu mala naša krajina zapojiť a či by tento krok významne nezvýšil riziko priameho zapojenia sa Slovenska do vojny s Ruskom.

V dokumente Ukraine’s Euro-Atlantic Future: Paving the path to peace & security [Euroatlantická budúcnosť Ukrajiny: Vydláždenie cesty k mieru a bezpečnosti, pozn. redakcie], ktorý ste podpísali, pri návrhu vytvoriť rozšírený protivzdušný štít na západnej hranici Ukrajiny Slovensko priamo nemenujete. Nemecký návrh, ktorý Slovensko spomína, sa však na váš dokument odvoláva. Aký je váš postoj, pokiaľ ide o zapojenie Slovenska do vytvorenia takéhoto štítu?

Výrazom mojej starostlivosti o bezpečnosť Slovenska bol náš vstup do NATO pred dvadsiatimi rokmi. Slovensko tým získalo – metaforicky vyjadrené – nad sebou bezpečnostný dáždnik. Vojna Ruska proti Ukrajine a front postupujúci na západ nastoľujú otázku, ako tento metaforický dáždnik premeniť na reálny bezpečnostný štít. Ak Aliancia takýto štít na svojom východnom krídle vybuduje, bude to pre bezpečnosť Slovenska len dobré. Technickú stránku takéhoto štítu (teda aké systémy budú nasadené a kde) musia riešiť vojaci. Z politického hľadiska by som považoval za dobré a výhodné, ak by takýto bezpečnostný štít prikrýval aj Slovensko.

Aké by boli dôsledky tohto kroku? Nehrozilo by, že by sa významne zvýšilo riziko zapojenia Slovenska a ďalších členov východného krídla NATO do vojny na Ukrajine?

Určite sa zhodneme, že Slovensko a naši spojenci v EÚ a NATO podporujeme obeť vojny, teda Ukrajinu, pred agresorom, ktorým je Rusko. Ani EÚ, ani NATO sa nechcú zapájať do vojny. Sme však povinní a je aj v našom záujme pomáhať Ukrajine. A hlavne starať sa o našu vlastnú bezpečnosť. Žiaden náš krok nebol a nebude útočný, agresívny. Aj opatrenia navrhnuté medzinárodnou skupinou, ktorej som členom, sú vyslovene obranného charakteru. 

Mohlo by vás zaujímať

SpoločnosťV Nemecku navrhli zostreľovať ruské rakety z územia Slovenska. Blanárov rezort reaguje

Nepovažujete takýto scenár za nový variant vytvorenia takzvanej bezletovej zóny, ktorý v minulosti už odmietol generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg?  

Toto je skôr otázka pre vojaka ako pre politika. V diskusiách so skúsenými vojakmi som však počul názor, že bezletová zóna by bola účinná iba vtedy, ak by spojenecké lietadlá získali vzdušnú prevahu, čo by mohlo znamenať, že by museli udrieť na odpaľovacie raketové zariadenia vo vnútri Ruska. Priestorovo obmedzený a limitovaný bezpečnostný štít má odlišný charakter, i keď k paralele s istou formou bezletovej zóny môže zvádzať.

Rovnako v dokumente navrhujete vyslanie misie vojakov NATO, ktorí by priamo na území Ukrajiny pomáhali s výcvikom ukrajinských síl a opravou techniky. Čo by nasledovalo, keby sa takáto misia stane terčom ruského útoku? Malo by NATO v takom prípade vojensky reagovať?