Krajina po atentáte
Spojení? Zmierení? S pokorou? Nie. Zranení. Zľaknutí. A mnohí anonymne alebo v súkromí cynickí a zlomyseľní. Želajúci smrť. A iní zase čoraz odvážnejšie označujúci vinníkov, ktorých treba navždy ostrakizovať.
Na snímke ľudia počas protestného zhromaždenia hnutia Progresívne Slovensko (PS), strany Sloboda a Solidarita (SaS) a Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) proti návrhu trestného zákona, ktorý obsahuje aj zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry pred Národnou radou SR v Bratislave v stredu 7. februára 2024. Foto: Pavol Zachar/TASR
Na snímke ľudia počas protestného zhromaždenia hnutia Progresívne Slovensko (PS), strany Sloboda a Solidarita (SaS) a Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) proti návrhu trestného zákona, ktorý obsahuje aj zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry pred Národnou radou SR v Bratislave v stredu 7. februára 2024. Foto: Pavol Zachar/TASR
Zriedkavo prebleskne osirelé prepáčte alebo želanie pokoja. Bez účinku. Pretože realita pudov je silnejšia. Pud bažiaci po pomste. Mocenský pud. Pud zbaviť sa výčitiek a hodiť vinu na druhého. Pud presvedčenia, že napriek všetkému je pravda na mojej strane, respektíve ja som na strane pravdy.
Preto jedni hovoria, rozhorčene a oprávnene: Uvedomte si, že to na Fica, na predsedu Smeru bol spáchaný atentát. A druhí: Kto nám to hovorí? Zrejme tá spodina, ako by povedala „diplomatka“ Vášáryová.