Počas Radičovej vlády v roku 2011 z úradu odišiel po tom, ako upozornil na viaceré pochybenia v tejto inštitúcii a medializoval podozrivé nakladanie s pohonnými hmotami, za čo dostal aj ocenenie Biela vrana.
V rozhovore pre Štandard opisuje pochybenia, ktorých sa podľa neho dopustili ochrankári premiéra Roberta Fica v Handlovej, keď na neho útočník spáchal atentát. „Osobný ochranca premiéra nemá čo pacifikovať útočníka, on musí okamžite vlastným telom prikryť chránenú osobu a ak je zranená, pomáha ju evakuovať,“ tvrdí Žaťko. „Prví dvaja epizodickí ochrancovia uzatvárajú priestor medzi útočníkom a chránenou osobou, čiže vytiahnu zbrane a zomknú sa pred premiérom a zbrane namieria pred neho a sledujú, čo sa deje. Oni tam však premiéra nechali samého a vrhli sa na útočníka.“
Prejdime si ten prípad od začiatku: mali byť skupinky ľudí, ktoré sa v Handlovej chceli pozdraviť s premiérom preverené ešte predtým, ako sa zasadanie vlády skončilo?
Áno, akcia v Handlovej bola verejne plánovaná akcia. Celé Slovensko vedelo, že bude výjazdové zasadanie vlády v Handlovej a že sa ho zúčastní premiér, takže áno.
Aké veci mali operatívci v dave preverovať predtým, ako Robert Fico vyšiel z budovy?
Priestor pred mestským úradom bol pripravený zodpovedne. Mestská a poriadková polícia si urobili svoju prácu, priestor je priestranný, priaznivci či oponenti Roberta Fica sú za železnými zábranami. Priestor je pripravený štandardne.
Mali by mať ale operatívci pokrytý ten dav, respektíve skupinku ľudí za zábranami, ešte predtým, ako rokovanie vlády skončilo?
Osobná ochrana premiéra nespočíva len v osobnom ochrancovi a v ľuďoch okolo neho, ale aj v ďalších faktoroch, ktoré sú operatívneho a informačného charakteru. Tu nastáva problém. Keď Robert Fico vychádza z budovy, označte mi v skupine piatich ochrancov okolo premiéra, kde sa nachádza veliteľ výjazdu, ktorý zodpovedá za priebeh celej akcie.
Veliteľ výjazdu tam zjavne prítomný nie je. Ide o muža, ktorý neskôr atentátnika po streľbe schmatne odzadu.
Keď zväčšíme záznam, veliteľ zásahu sa nachádza vzadu na pešej zóne v uličke za skupinou ľudí z opačnej strany železných zábran. Čo tam robil? Pri vychádzaní premiéra z mestského úradu osobný ochranca dáva pokyn veliteľovi výjazdu, že vychádzajú z chráneného objektu.
U Roberta Fica bolo ale zvykom, že vždy chodieva pozdraviť dav. Vždy im venoval nejaký čas. Je však evidentné, že v tom takzvanom „vajíčku“ tvorenom osobným ochrancom a štyrmi epizodickými ochrancami veliteľ zásahu nie je. On mal byť pritom pri premiérovi a už vtedy mal dať pokyn operatívcom, ktorí sa nachádzajú v priestore medzi ľuďmi túžiacimi podať si s premiérom ruku, že nejdeme do limuzíny, ale ideme pozdraviť dav.
Takže dav by mal byť už vopred preverený, aby chránená osoba prichádzala do overeného prostredia?
Áno.
Koľko takýchto príslušníkov tam malo byť?
Na takúto skupinu približne 20 ľudí by mali byť štyria. Mali tam byť dvaja miestni príslušníci, ktorí poznajú miestne reálie a tiež dvaja operatívci z ochranky premiéra. Oni mali pripraviť a vytipovať ľudí, ktorí si smú s ním podať ruku a dajú sa rýchlo označiť za bezpečných. Napríklad staršie ženy, matku s dieťaťom, hendikepovaných na vozíčku. Následne ochrankári mali premiéra smerovať k nim. To je úloha epizodických ochrancov, ktorí tvoria štvorec okolo premiéra.
Čo znamená, že ľudia sú preverení?
Operatívec medzi tých ľudí nevstupuje krátko predtým, ako k nim príde premiér. Operatívec tam trávi čas počas zasadania vlády, dokonca by tam mal byť už niekoľko hodín predtým a byť tam počas zhromažďovania osôb. Musí mať prehľad, lapidárne povedané, ktorému decku spadla zmrzlina, koľko hodín sa tam ktorý človek nachádza a podobne.
Štandardom je, že dvaja operatívci sú od nás a dvaja sú s miestnou znalosťou. V dave bolo pritom málo ľudí, nemal byť žiaden problém, aby tí ľudia boli ľahko zmonitorovaní.
Čo si musia operatívci všímať na ľuďoch v dave pri preverovaní?
Ich správanie, nervozitu, rozhovory medzi nimi, kto má akú náladu, kto je vulgárny, mali by vedieť, kto je priaznivec a kto je oponent. Tiež si musia všímať, čo majú pri sebe, či majú tašku, batožinu. Prípadne podozrivé veci, asi ako keď je 30 stupňov a niekto si za celý čas neodloží kabát. Mali by vedieť tipovať ľudí, ktorí sú v dave nebezpeční. Bol totiž veľký predpoklad, že Robert Fico do tohto davu pôjde.
Atentátnik Juraj Cintula mal pištoľ schovanú akoby na úrovni pásu, nie je jasné, odkiaľ ju vlastne vytiahol. Mal by ho operatívec mal mať vopred skontrolovaného?
Operatívec sa mal pri ňom zastaviť a pýtať sa ho, čo má za pásom alebo v taške. Ale nie nepriateľským agresívnym spôsobom, cieľ je neznepriateliť si dav. Malo by sa to robiť familiárne a žartovať: 'Pane, veď vy ste sem prišiel nabalený na dva dni, máte v tej taške desiatu?' A takýmto spôsobom preveriť, čo sa tam nachádza a sledovať, ako reaguje. Mám podobnú skúsenosť, keď som raz odhalil Jozefa Steinhübela s pištoľou pri prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi.
Aká to bola príhoda?
Bolo to stretnutie s diplomatmi na hoteli Bôrik. Steinübel tam bol tiež, keďže v tom čase bol honorárnym konzulom nejakej malej republiky. Mal VIP pozvánku. "Žaluď" vtedy vystúpil z auta a spektakulárne zdvihol ruky a vykrikoval, že „máme holé ruce“.
Ja som bol veliteľ výjazdu a prišlo mi to podozrivé, prečo to robí. Potom som si preveroval jeho spoločníka, ktorý s ním prišiel na VIP vstupenku a pri vstupe do výťahu som zistil, že za pásom má zbraň. Hneď som ho bral a pýtal sa ho, prečo má na stretnutí s diplomatmi zbraň. "Žaľuď" bol pekne opálený, ale v tej chvíli sčervenel. Bránili sa, že ten muž má zbrojný preukaz.
Vráťme sa k záznamu prichádzajúceho premiéra k čakajúcemu davu. Čo tam podľa vás ochrankári urobili zle?
Všimnite si, kde je Robert Fico. Ako je možné, že chránená osoba, ktorá smeruje k davu, ktorý nebol zabezpečený, ide prvá?
Premiér je športovec, ktorý zvykne pri stretnutí s davom najmä starších fanúšičiek žoviálne klusom pobehnúť. Ako má vtedy reagovať ochranka?
Majú ho predbehnúť. Ak má osobný ochranca s premiérom blízky či kamarátsky vzťah, osobný ochranca sa ho rukou mierne dotkne za bok a pribrzdí ho tak, aby sa nachádzal až za ním. Ak s ním blízky vzťah nemá a nesmie si dovoliť sa ho dotknúť, musí však reagovať na jeho pohyb a rýchlo ho predbehnúť. Rovnako ako dvaja epizodickí ochrankári, ktorý sa v tom štvorci nachádzajú pred premiérom. Tu k tomu nedošlo, premiér bol pri dave skôr ako jeho ochranka, čo je vážne zlyhanie.
Tí dvaja epizodickí, ktorí idú vpredu, zodpovedajú za kontakt premiéra s davom. Tí dvaja už počas chôdze mali tipovať, kde sa nachádzajú staršie ženy alebo napohľad „bezpeční“ ľudia a pána premiéra počas chôdze nenápadne smerovať k týmto ľuďom. Tam, kde je predpoklad útoku minimálny.
Juraj Cintula stál mierne bokom od hlavnej skupiny „fanúšičiek“, ale stál na úrovni Ficovho osobného strážcu a jedného epizodického ochrankára. Mali ho mať v obzore?
Mali ho jasne registrovať a sledovať jeho správanie. Dokonca sa hovorí, že mal kričať „Robo, poď sem“.
To ale zo záznamu nie je zrejmé, či to bol on...
Ak by to však bola pravda, že to bol pán Cintula, kto kričal, okamžite mu mali venovať pozornosť.
Atentátnik následne vytiahne ruku, ktorú mal cez telo pod pásom prekríženú a vytiahol zbraň smerom zľava doprava a namieri ju k premiérovi. Čo mali urobiť epizodickí ochrankári?
Zlyhali. Ani jeden z nich nereaguje. Prvé, čo mali urobiť, je kričať „zbraň“. Nikto z okolitých ľudí nepočul, že by ochrankári vykríkli. Keď ochrankár zbadá, že niekto v dave má v ruke zbraň, nôž, kaser alebo čokoľvek, čím sa dá zaútočiť, musí kričať a upozorniť všetkých a udať smer podľa hodinových ručičiek a následne sa postaviť medzi strelca a chránenú osobu.
Čiže mali kričať zbraň na prvej hodine.
Presne tak. Ani jeden nezareagoval, zostali prekvapení. Epizodický ochranca vpravo musí okamžite zakročiť, ale on tam prvý moment iba stojí a díva sa, dokonca má prekrížené ruky.
Na zábere sme videli, že sa všetci rozbehli pokrývať strelca, ale premiér iba nekontrolovateľne padá cez lavičku a nikto z jeho ochrankárov sa mu nevenuje. Čo by mali správne robiť?
Osobný ochranca nemá čo pacifikovať útočníka, on musí okamžite vlastným telom prikryť chránenú osobu, ak nie je zranená a musí sa postaviť pred ňu. Ak je zranená, pomáha jej odzadu vstať a evakuovať ju rýchlo k autu. Zároveň prví dvaja epizodickí ochrancovia uzatvárajú priestor medzi útočníkom a chránenou osobou, čiže vytiahnu zbrane a zomknú sa pred premiérom a zbrane namieria pred neho a sledujú, čo sa deje. Pre prípad, že by útočník mal komplicov.
Mali teda cúvať za premiérom, oni sa ale pustili dopredu k atentátnikovi.
Áno, urobili to presne naopak. Prví dvaja mali kryť pána premiéra a za strelcom sa mali pustiť zvyšní dvaja epizodickí ochrancovia a operatívci v dave. Oni sa však nevenovali chránenej osobe, ale útočníkovi. Osobný ochranca po prvých výstreloch nemohol vedieť, či nie je v dave viacej útočníkov. Ale on nechá chránenú osobu osamelú ležať na zemi. Zdá sa pritom, že nikto z ochrankárov nemal balistické prostriedky, teda nepriestrelnú vestu, pretože sa pred premiéra nepostavil. A to v situácii, keď samotný premiér hovorí o riziku v spoločnosti a predpovedá možnosť atentátu na vládnych predstaviteľov. Nikto z ochrancov nemal balistickú ochranu.
Tie ďalšie výstrely teda mali „schytať“ oni?
Oni ale nechali útočníka päťkrát vystreliť, pričom od chránenej osoby skôr odstupovali.
Zjavne teda nebola natrénovaná koordinácia?
Určite ju nemali natrénovanú správne. Tí chalani nevedeli, čo majú robiť. Všetci šiesti sa vrhli na útočníka, kým premiér sám spadol na zem. Ak by mal Cintula svojho komplica, Fico by bol veľmi ľahký cieľ.
Jeden z ochrankárov sa postavil chrbtom k davu, pričom ponad jeho rameno muž z davu spokojne natáča video. Ide zrejme o ten záber, ktorý ukazuje, ako ochrankári prenášajú premiéra za ramená do limuzíny. Ak by tam mal namiesto smartfónu zbraň, nikto z ochrankárov si ho ani len nevšimne a strieľal by premiéra bezvládne ležiaceho na zemi.
Presne tak.
Veliteľ zásahu sa však náhle ocitne v dave za útočníkom, to je ten muž, ktorý chytil Cintulu odzadu za krk. Mal by ale byť v dave práve veliteľ zásahu?
Rozhodne nie. On riadi celú akciu. Tam mali byť operatívci. Veliteľ výjazdu bol zodpovedný funkcionár. On je kompetentný premiérovi dokonca oponovať, že situáciu vyhodnotil ako príliš nebezpečnú a neodporúča mu styk s davom. Ak premiér nesúhlasí, veliteľ je zodpovedný za to, aby následne zabezpečil poctivú ostrahu.
Mal by byť aj premiér informovaný o tom, ako by mala správne konať ochranka, aby mal poznanie, čo všetko si popri nich môže dovoliť?
Ideálne je, ak sa chránená osoba aspoň raz ročne zúčastní výcviku ochrancov. To sa cvičí na Lešti, aj so streľbou a fingovaným útočníkom. Premiér si vtedy uvedomí, čo vlastne tí chlapci majú robiť v prípade útoku. Môže si uvedomiť, ako im môže byť nápomocný, keď je útok v dave alebo v kolóne. Aj premiér si musí vyskúšať, aké to je, keď ochranca spoza neho strieľa, alebo keď ho počas zásahu náhle nakladáme do auta.
Kde mala stáť limuzína?
Po pokyne veliteľa výjazdu, že ideme pozdraviť dav, mala naštartovaná limuzína okamžite prísť čo najbližšie k premiérovi. Nemala stáť pred hlavným vchodom úradu, ale prísť priamo ku chodníku, kde stál premiér. Ak by bolo treba, tak aj naraziť do železných zábran. Pancierová limuzína vtedy totiž slúži ako najbezpečnejšie miesto pre chránenú osobu, mala kopírovať trasu Roberta Fica a byť mu čo najbližšie. Je veľkým zlyhaním, že limuzína neprišla k nim ani po streľbe a museli ho do nej vliecť.
Limuzína by na videu mala stáť niekde medzi dopravným policajtom a chodníkom?
Mala by mu byť čo najbližšie, aby mal šofér možnosť okamžite zareagovať, aj keby mal oškrieť alebo v priestore poškodiť časť limuzíny.
Počas streľby sa limuzína podľa všetkého nachádzala na parkovisku pred úradom.
Presne tak. Limuzína sa nerozbehla, pretože nevedela, kam má ísť. Pri takýchto stretnutiach musíte mať zabezpečenú zdravotnú službu alebo únikovú cestu k urgentu v nemocnici. Šofér to musí mať najazdené. Ak to mesto pozná a má miestnu znalosť, tak vie, kam má ísť. Ak ho ale nepozná, musí si vopred „najazdiť“ nemocnicu a únikovú cestu. Prípadne veliteľ výjazdu vtedy určí vozidlo, ktoré má trasy najazdené a ten čaká limuzínu ešte pred mestom a pridá sa na začiatku výjazdu ku kolóne. Ide spravidla o civilné vozidlo z Úradu ochrany ústavných činiteľov.
Prečo teda šofér nereagoval?
Možno ani nevedel, kde je nemocnica. Vozidlo, ktoré by malo mať najazdenú trasu, tam vôbec nebolo. Je možné, že šofér ťukal do navigácie trasu k nemocnici. To by bolo úplné faux pas. Otázka je tiež to, či bol v limuzíne záchranársky vak a vycvičená posádka.
Pri zásahu chýbali základné postupy, ochrancovia si nerobili svoje základné povinnosti. Šofér zlyhal tiež, keď nesprevádzal premiéra k davu, už vtedy mal meniť pozíciu podľa pokynov veliteľa výjazdu, ktorý nebol na svojom mieste.
Juraj Cintula bol známy už z predchádzajúcich protestov pri zasadaniach vlád, napríklad v Dolnej Krupej. Tam nebolo veľa ľudí, nemali by ho operatívci vizuálne poznať, že ide o človeka, ktorý chodí po celej krajine a sleduje premiérove rokovania?
V našich časoch sa všetky výjazdy nahrávali na kameru a prehrávali si ich. Videli sme ľudí, ako sa správajú a operatívci nám dávali komentár, hovorili o tom, ako sa jednotliví ľudia správali, kto vykrikoval negatívne poznámky voči chránenej osobe a podobne. Tieto operatívne informácie zjavne neboli spracované. Osobní aj sprevádzajúci ochrancovia musia raz za mesiac podpisovať všetky informácie, ktoré nazhromaždí operatíva.
Juraj Cintula by im teda mal byť nápadný už predtým?
Podľa jeho vystupovania a zbere informácií by mohol byť operatívcom známy.
Vy ste pred trinástimi rokmi odišli z Úradu pre ochranu ústavných činiteľov po tom, ako ste upozornili na kšeftovanie s pohonnými hmotami...
Upozornil som na veľa vecí, najmä na to, ako neprebieha výcvik, keďže existuje „výhodná“ dohoda medzi ochrankármi a šéfmi výcvikov, ktorí im podpísali, že výcvik absolvovali a dali im previerky. S nábojmi, ktoré neboli odstrieľané, si mohli robiť čo chceli. Bolo by to zaujímavé, ak by to inšpekcia naozaj preverila.
Myslíte si, že to naďalej funguje nepoctivo?
Inšpekcia by sa mala pozrieť na plány, kedy boli ochrankári naposledy na výcviku a nacvičovali príchod a odchod z davu a krytie a zranenie chránenej osoby v dave.
Ako často by mali absolvovať tie výcviky?
Je to alfa a omega, výcvik majú mať dvakrát do týždňa.
Je o tom záznam?
Dvakrát do týždňa sú určené dni, keď by malo fungovať výcvikové stredisko. Výcvik je rozdelený do viacerých etáp, kde sa trénuje taktika, sebaobrana či streľba. Malo by sa to obmieňať. Raz za čas sa musia robiť niekoľkotýždňové výcviky v Lešti, kde sa od rána do večera „pilujú“ všetky taktické úkony, teda prevoz zranenej chránenej osoby, útok osamelým vlkom, útok skupinou, práca v dave, evakuácia z nebezpečného priestoru.
Prečo podľa vás došlo k takémuto zlyhaniu?
Je to dôsledok toho, že politika sa mieša do štátnej správy a kvôli politickým nomináciám dochádza k pochybeniam. Tak to beží už veľmi dlhú dobu a veľa profesionálov je z toho znechutených. Ja som syn žeriavnika a ošetrovateľky prasiat. Keď som prišiel do úradu, musel som najprv prejsť fungovaním a štruktúrou ochranky činiteľov aj ochrany budov. Potom som bol na základe fyzických a psychických testov vybraný na stáž na osobného ochrancu. To bolo ešte za čias federácie. Vzali nás tam pätnástich, pričom každého jedného za chyby postupne vyhadzovali, na konci som zostal sám. Bolo tam veľké sito a poctivý výcvik, ktorý trval dvanásť mesiacov.
Všetci pracovníci osobnej a epizodickej ochrany ústavných činiteľov sa museli ku mne vyjadriť. Ak by jediný povedal, že som urobil nejakú chybu, nedostal by som miesto osobného ochrankára, ani keby som bol rovno riaditeľov syn.
Vy ste boli osobným ochrancom aj pri Jánovi Pavlovi II. a Jimmym Carterovi, aká bola vaša skúsenosť z tohto obdobia?
U Jimmyho Cartera som nebol osobný ochranca, ale bol som vybraný, aby som s ním chodil behávať. Bol tu na základe pozvania Václava Havla, keď už bol bývalým americkým prezidentom. Vedeli sme, že Carter chodí behávať, ale naša spravodajská služba nevedela, v akej je kondícii. Býval v hoteli Bôrik, bola pre neho určená bežecká trasa po Mudroňovej a priľahlých parkoch. Keďže sme sa nechceli zahanbiť pred jeho ochrankármi, ktorí musia behávať s ním, bol som ako mladý začínajúci policajt s dobrou kondíciou vybraný ako ten, kto by to mal zvládnuť. To bola ešte federálna ochranka. Ale on bol už starším pánom, napokon sa ukázalo, že jeho bežecká rýchlosť je rovnaká ako moja pešia. (Úsmev). Takže som mu napokon robil najmä epizodického ochrancu.
Pamätám si, že nám v súkromí rozprával, ako sa vyrovnával s tým, keď ho porazil vo voľbách Ronald Reagan. Vraj sa zavrel na svojej chate a malým vreckovým nožíkom vystrúhal z kmeňa stromu drevené stoličky, aby sa upokojil. Bol veľmi priateľský, sústavne žoviálny. Pre mňa to bola veľká vec, ja som chlapec z malej dedinky pri Bánovciach nad Bebravou so 170 obyvateľmi.
Pri pápežovi Jánovi Pavlovi II. ste už ale boli osobným ochrankárom?
Áno, bol som súčasť tímu osobných ochrancov, ktorí k nemu mali najbližšie. To bolo pri jeho druhej návšteve v roku 1995. Viem, že pre katolíkov nie je len človekom, ale pre mňa to bol najmä človek. Bol to veľmi ľudský, radostný a pokorný pán.
Foto – Vladislav Varga/Štandard