Bezletová zóna nad Ukrajinou. Scholz odmietol návrh, ktorý presadzuje aj Dzurinda

Nemecký kancelár Olaf Scholz sa ostro ohradil proti návrhom na zostreľovanie ruských rakiet či dronov z územia štátov NATO, ktoré susedia s Ukrajinou. Podobné návrhy v posledných dňoch zaznievajú zo strany Ukrajiny, niektorých bývalých šéfov vlád a tiež nemeckých politikov aj expertov. Scholz označil návrhy za nebezpečné a varoval pred „nepredvídateľnou“ reakciou ruského vodcu Vladimíra Putina, píše denník Bild.

Myšlienka návrhu na vytvorenie zóny čiastočne chránenej krajinami NATO spočíva v pokrytí územného pásu okolo západných hraníc Ukrajiny protivzdušnou obranou zo susedných štátov. Návrh podporil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, bývalý generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen, bývalá ministerka zahraničia USA Hillary Clintonová či slovenský expremiér Mikuláš Dzurinda.

Zelenskyj v pondelkovom rozhovore s agentúrou Reuters navrhol, ako by spojenci mohli napadnutej krajine pomôcť priamejšie, vrátane zostreľovania ruských rakiet nad ukrajinským územím. „Rusi používajú na území Ukrajiny 300 lietadiel. Potrebujeme aspoň 120, 130 lietadiel, aby sme sa na oblohe ubránili,“ dodal prezident s odkazom na lietadlá F-16, pri ktorých dúfa, že sa čoskoro zapoja do boja.

„Nemôžete to teraz poskytnúť? OK… ak sa vrátime k lietadlám, ktoré máte na území susedných krajín NATO: zdvihnite ich… zostreľte ciele, chráňte civilistov,“ vyhlásil Zelenskyj, ktorý sa domnieva, že to je možné. „Ide o útok krajín NATO, zapojenie? Nie,“ uviedol.

Podporovatelia návrhu poukazovali aj na zapojenie spojencov do obrany Izraela pred útokom Iránu, dávajú situáciu ako príklad, keď aj napriek zapojeniu do protivzdušnej obrany nedošlo k priamemu zapojeniu do konfliktu. Do obrany vzdušného priestoru by sa tak mala zapojiť technika z územia Slovenska, Poľska či Rumunska.

Mohlo by vás zaujímať

RozhovorDzurinda: Štít proti ruským náletom na Ukrajine by mal zahrňovať aj Slovensko

Inak to ale vidí nemecký kancelár Olaf Scholz. Ten sa podľa Bildu proti plánom ohradil s tým, že ide o nebezpečné reči, ktoré pripomínajú dva roky starú debatu o uzavretí vzdušného priestoru jednotkami NATO nad celým ukrajinským územím. Podľa neho by išlo o priame zapojenie NATO do vojny.

Ukrajina medzitým dlhodobo volá po väčšej pomoci s protivzdušnou obranou. Podľa Zelenského trvá západným spojencom príliš dlho robiť kľúčové rozhodnutia o vojenskej podpore Ukrajiny, povedal v spomínanom rozhovore s agentúrou Reuters, podľa ktorej na ňom bolo vidieť frustráciu. Zahraničných partnerov sa ukrajinská hlava štátu podľa svojich slov snaží presvedčiť, aby sa viac zapojili do bojov s Ruskom tým, že pomôžu zostreľovať ruské rakety nad Ukrajinou a umožnia Kyjevu použiť západné zbrane proti nepriateľskej vojenskej technike hromadiacej sa pri hraniciach.

Dodávky pomoci, najmä protivzdušnej obrany, ako sú systémy Patriot, Zelenskyj opísal ako „jeden veľký krok vpred, ale predtým dva kroky späť“.

„Každé rozhodnutie, ku ktorému my a neskôr všetci spoločne dospejeme, je približne o rok oneskorené,“ uviedol Zelenskyj. Reuters v súvislosti s rozhovorom poznamenal, že prezident tvrdé výroky predniesol v ťažkej dobe, keď sa ukrajinské ozbrojené sily bránia lepšie vyzbrojenej ruskej armáde, ktorá je tiež v presile. Rusi pritom na severovýchode zaberajú ďalšie ukrajinské územie.

(echo24, ste)