Atentát na Fica: Zahraničné médiá ovládla propaganda

Písal temné, erotické verše a básne s mučením a bolesťou. Svojpomocne vydal aj knihu, ktorá kritizovala Rómov, a pýtal sa, prečo Slovensko nevyrobilo domácu verziu Andersa Behring Breivika, nórskeho teroristu.

Takto sa začína článok New York Times o atentátnikovi Jurajovi C., ktorý sa pokúsil zavraždiť premiéra Roberta Fica. Pripomenutím jeho knihy z roku 2015. V článku sa tiež dočítame o stretnutí Juraja C. so Slovenskými brancami v roku 2016, o jeho čudáckej povahe a o tom, že vraj bol proti všetkému.

Čo je vynechané

Už sa ale nedozvedáme, že útočník vo svojich oveľa aktuálnejších prejavoch opakovane vyjadroval podporu Zuzane Čaputovej, že kritizoval Donalda Trumpa, odsudzoval fašizmus a sníval o nejakom mierovom vesmíre bez náboženstva a národa v štýle piesne Imagine od Johna Lennona. Človek by si pomyslel, že obzvlášť názory na Donalda Trumpa by amerického novinára mali zaujímať.

Mimochodom, tiež sa nedočítame, že strelec sa dlhodobo zúčastňoval opozičných protestov a bezprostredne po útoku priznal, že nesúhlasil s politikou Ficovej vlády a jeho motív bol politický.

Nejde o výnimku, ale pravidlo

New York Times, bohužiaľ, nie je výnimkou, ale pravidlom. Keď sa pozrieme na zahraničné mienkotvorné médiá ako Guardian, El País, Telegraph a tak ďalej, vidíme, že vo veľkej miere sa venujú strelcovým názorom z rokov 2015 a 2016, ale o jeho ďalšom názorovom vývoji už píšu poskromnejšie.

Článok britského Guardianu s titulkom „Nebol radikálny“: Slovensko sa snaží pochopiť streľbu na Fica má aspoň toľko chochmesu, že spomenie atentátnikov odpor k Ficovi a tiež to, že sa zúčastňoval protivládnych protestov. Opäť však kladie dôraz najmä na brancov a strelcove protirómske a protimigračné postoje. Neskorším atlanticko-progresívnym statusom Juraja C. sa cez editorské brány Guardianu do článku dostať nepodarilo.

Španielsky El País prekonal aj New York Times , keď o strelcovi napísal článok s názvom Útočník na Roberta Fica: Básnik s predchádzajúcimi väzbami na ultranacionalistickú a proruskú skupinu. Opakuje sa už zmienený rámovací vzorec vyťahovania starších krajne pravicových názorov v spojitosti s ignorovaním aktuálnejších progresívnych postojov.

Mienkotvorný El País dokonca píše, že jeden z 23 členov strelcovho literárneho klubu Dúha sa volá Andrej Hlinka a v krajských voľbách v roku 2022 sa objavil na kandidátke krajne pravicovej Slovenskej ľudovej strany. V tomto prípade El País očividne spravil faktickú chybu a názov mikrostraničky Slovenská ľudová strana Andreja Hlinku skomolil na Slovenskú ľudovú stranu, za ktorú kandidoval Andrej Hlinka. Či vôbec niekto z klubu Dúha na kandidátke tejto strany figuroval, zostáva otázkou.

Dôvod je prozaický

Jazyková bariéra nie je dostatočným vysvetlením týchto do oči bijúcich manipulácií. Šírili sa aj v blízkom Česku. Šéfredaktor Reflexu Martin Bartkovský po atentáte napísal, že „vláda viní z atentátu na Fica opozici a média, zadržený ale fandil proruským náckům a Kotlebovi“. Tento lživý naratív šíril aj na sociálnej sieti X, na čo upozornil napríklad český herný vývojár a spoluzakladateľ Společnosti pro obranu svobody projevu Daniel Vávra.

Zdroj: FB Daniel Vávra

Vyššie zmienené príklady sú ukážkovou manipuláciou. Dôvod, prečo to zahraničné médiá robia, je prozaický. Interpretačné rámce čerpajú od tých slovenských novinárov, ktorí o pozadí Juraja C. od začiatku zahmlievajú. Denník N v deň útoku uverejnil článok, v ktorého samotnom nadpise zdôraznil, že strelec sa stretával s polovojenským hnutím Slovenskí branci a písal o bezočivých cigánoch.

Portál Refresher sa zas pochválil tým, že prečítal jeho knihu Efata: o Cigánoch a Rómoch (2015). V nadpise k článku zdôraznil, že Juraj C. súhlasil s lídrom ĽSNS Marianom Kotlebom a zastával sa masového vraha z bratislavskej Devínskej Novej Vsi Ľubomíra Harmana.

Časopis .týždeň napísal, že tento amatérsky spisovateľ je „protirómsky rasista“, podporoval brancov a je členom Matice Slovenskej. Matica neskôr vyhlásila, že strelec jej členom nie je a práve naopak, v minulosti proti nej a jej vedeniu ostro vystupoval. V .týždni sa však doteraz neunúvali svoje pôvodné tvrdenie nijako korigovať.

To, čo všetky tieto zahraničné aj domáce médiá predvádzajú, je, ako keby sme sa po útokoch na newyorské dvojičky dočítali o teroristovi Usámovi bin Ládinovi a prvá informácia, ktorú by médiá vyťahovali, by bola o tom, ako ho Američania podporovali v boji proti Sovietom v Afganistane.

Nie je náhoda, že túto hrubú manipuláciu opäť páchajú tí, ktorí obvykle majú plné ústa varovaní pred hoaxami a dezinformáciami, no v minulosti dezinformovali o vojne v Iraku, Ukrajine či Trumpovi. Veľké mienkotvorné médiá opäť ukazujú, že ich ciele sú úplné iné, než informovať.