Atentát na Fica: Zahraničné médiá ovládla propaganda

Manipulatívne informovanie o pozadí strelca Juraja C. v zahraničí bije do očí. Mienkotvorné médiá, ktoré nás poučujú o dezinformáciách, opäť zlyhávajú. Svoj podiel na tom majú aj slovenskí novinári. Píše Peter Števkov.

Písal temné, erotické verše a básne s mučením a bolesťou. Svojpomocne vydal aj knihu, ktorá kritizovala Rómov, a pýtal sa, prečo Slovensko nevyrobilo domácu verziu Andersa Behring Breivika, nórskeho teroristu.

Takto sa začína článok New York Times o atentátnikovi Jurajovi C., ktorý sa pokúsil zavraždiť premiéra Roberta Fica. Pripomenutím jeho knihy z roku 2015. V článku sa tiež dočítame o stretnutí Juraja C. so Slovenskými brancami v roku 2016, o jeho čudáckej povahe a o tom, že vraj bol proti všetkému.

Čo je vynechané

Už sa ale nedozvedáme, že útočník vo svojich oveľa aktuálnejších prejavoch opakovane vyjadroval podporu Zuzane Čaputovej, že kritizoval Donalda Trumpa, odsudzoval fašizmus a sníval o nejakom mierovom vesmíre bez náboženstva a národa v štýle piesne Imagine od Johna Lennona. Človek by si pomyslel, že obzvlášť názory na Donalda Trumpa by amerického novinára mali zaujímať.

Mimochodom, tiež sa nedočítame, že strelec sa dlhodobo zúčastňoval opozičných protestov a bezprostredne po útoku priznal, že nesúhlasil s politikou Ficovej vlády a jeho motív bol politický.

Mohlo by vás zaujímať

PolitikaBranci sú minulosť. Atentátnik podporoval Čaputovú a Ukrajinu, odsudzoval Trumpa a Fica

Článok spomína, že atentátnik bol proukrajinský a protiruský. S týmto „problémom“ sa však vysporiadal tak, že cituje anonymného člena literárneho klubu Dúha, s ktorým mal Juraj C. spor.

Ako píše New York Times, dôvodom sporu mala byť skutočnosť, že muž vyjadril nesúhlas s fakľovými pochodmi ukrajinských radikálnych nacionalistov. Tento postoj sa vraj atentátnikovi nepáčil. Nie je to vyslovené, no článok svojou štruktúrou vytvára dojem, že dôvodom proukrajinských postojov atentátnika mohli byť predtým zmienené desať rokov staré krajne pravicové sklony.

Stojí za zmienku, že článok napísal držiteľ Pulitzerovej ceny Andrew Higgins, nemôžeme sa preto nádejať, že text je prejavom amaterizmu. Autor dobre vedel, čo robí.

Nejde o výnimku, ale pravidlo