Dnes je to presne sedem dní, čo sa atentátnik pokúsil zastreliť Roberta Fica. Za tých sedem dní vieme dve veci. Robert Fico unikol smrti, je silný a postupne sa bude zotavovať. Zvyšok politickej elity sa trápi s tým, ako sa k sebe správať.
Po tom, ako sa nepodarilo zorganizovať stretnutie predstaviteľov politických strán v Grasalkovičovom paláci, sa politickému tandemu končiacej prezidentky a nastupujúcemu prezidentovi podarilo spolu so zástupcami cirkví a náboženských spoločností vyslať do verejnosti veľmi potrebné upokojujúce signály.
Upokojujúce tóny z Prezidentského paláca
Aj keď po stretnutí nezaznelo nejaké spoločné vyhlásenie, zarezonovali na ňom apely na zmierňovanie napätia v spoločnosti. Takéto signály by sa za "bežnej" situácie mohli považovať v niečom za banálne alebo by mohla zaznieť oprávnená námietka, že na prekonanie súčasnej krízy nestačia len morálne apely. V tejto chvíli je ale dôležité niekde začať a Prezidentský palác aj dnešná zostava boli dobrým začiatkom.
Končiaca prezidentka Zuzana Čaputová zdôraznila "túžbu ľudí po pokoji a bezpečí a jediné miesto, kde sa pokoj a bezpečie začínajú, je naša myseľ a naše miesta". Novozvolený prezident Peter Pellegrini považuje za dôležité teraz to, aby sa slovenská spoločnosť upokojila. "Tieto dni by nás mali opäť trochu zobudiť a povzbudiť k tomu, aby sme sa vrátili naspäť k našim hodnotám a pravidlám nejakého fungovania a správania."
Arcibiskup Stanislav Zvolenský povedal, že predstavitelia cirkví vyjadrili na stretnutí zhrozenie nad minulotýždňovým atentátom na premiéra, ale zároveň aj nádej, že chcú byť nositeľmi pokoja, porozumenia a vzájomnej úcty v spoločnosti. Židovská náboženská obec vníma podobné incidenty, aký sa stal minulý týždeň predsedovi vlády SR, veľmi citlivo, uviedol Martin Kornfelda. "Hľadajme to, čo máme spoločné, čo nás spája, a nie to, čo nás rozdeľuje“ vyzvala za Evanjelickú cirkev augsburského vyznania na Slovensku Renáta Vinczeová.
Po včerajšom prijatí uznesenia Národnou radou odsudzujúceho útok na predsedu vlády, ktoré podporilo 130 poslancov, ide o ďalší signál v snahe o upokojenie nálad v spoločnosti.
Chybný dvojkrok Smeru
Na Úrade vlády SR má vzniknúť pracovná skupina na prípravu opatrení k možnému návrhu zákona na zlepšenie bezpečnostnej situácie, pod vedením šéfa Úradu vlády Juraja Gedru. Ten má na tento účel vytvoriť pracovnú skupinu. Minister Tomáš Taraba dnes potvrdil, že pracovná skupina pripraví súbor podnetov, ktoré budú reagovať na minulotýždňový útok na premiéra. „Následne príde k dohode na koaličnej rade, či sa tieto idey zjednocujú. Pri bodoch, kde bude prienik, príde k legislatívnej príprave materiálov," objasnil.
Minister spravodlivosti Boris Susko zo Smeru hovorí, že pôjde o nastavovanie rôznych opatrení, pričom môže ísť aj o legislatívne zmeny. „Ak prídeme k tomu, že je potrebné zaviesť nejaké úpravy v legislatíve z hľadiska útokov verbálnych, či už na verejných činiteľoch alebo iné osoby, či už v médiách alebo na sociálnych sieťach, tak samozrejme navrhneme takúto právnu úpravu,“ načrtol.
Zdá sa, že Smer sa chystá urobiť dve politické chyby v jednom kroku.
Prekvapujúce je, že v takej politicky aj celospoločensky dôležitej agende sa preniesla pôsobnosť aj zodpovednosť z vlády ako ústavného orgánu na vládneho úradníka, ktorého mandát nepochádza ani z volieb, ani sa neopiera o dôveru parlamentu.
Druhý problém spočíva v dôveryhodnosti Juraja Gedru. Prokurátorka špeciálnej prokuratúry Lucia Bizoňová nedávno vzniesla voči Jurajovi Gedrovi obvinenie pre staršie podozrenie z machinácií verejného obstarávania a porušenia povinností pri správe cudzieho majetku. Prípad sa týka akciovky MH Manažment a 70-miliónovej odmeny pre advokáta Radomíra Bžána za vyhratý spor o elektráreň Gabčíkovo. Udialo sa tak za vlády Smeru. Gedra bol v tom čase vo vedení MH Manažment, ktorá uzatvárala zmluvy.
Vyvstáva otázka, či si vládna koalícia týmto krokom práve nezapína zle prvý gombík. Ešte je čas takýto krok prehodnotiť a vrátiť sa z kratšej cesty, ako sa vydať zlým smerom.
Matúš Šutaj Eštok nemá protikandidáta
Hoci Aktuality dnes špekulovali o tom, že minister vnútra bude mať protikandidáta na post predsedu Hlasu, podľa informácií Štandardu to nie je pravda. Šutaj Eštok nemá protikandidáta, nie je ním ani minister Erik Tomáš, ako tvrdili Aktuality.
V piatok zasadne predsedníctvo Hlasu, prvého júna sú voľby predsedu strany. Hlas chce vyslať signál jednoty.
Prejdime do sveta.
Uznanie Palestínskeho štátu bez dohody s Izraelom
Reakciou na vojnu v Gaze je, že pribúdajú štáty, ktoré sa rozhodli uznať Palestínsky štát bez dvojstrannej dohody medzi Palestínskou samosprávou a Izraelom. Reakciou Izraela je silné odmietnutie.
Írsko, Nórsko a Španielsko oficiálne uznajú štát Palestína. Privítal to jordánsky minister zahraničných vecí Ajman Safádí aj Saudská Arábia.
Izrael ako politickú odpoveď nariadil okamžité stiahnutie svojich veľvyslancov z Nórska, Írska aj Španielska na konzultácie do Jeruzalema.
Krok troch štátov kritizuje Praha. Uznanie štátu bez predpokladov na jeho existenciu nedáva zmysel, je to skôr politické gesto podpory, uviedol český prezident Petr Pavel v reakcii na rozhodnutie troch európskych krajín.
Pre Berlín je dvojštátne riešenie zatiaľ v nedohľadne. Samostatný palestínsky štát je aj naďalej cieľom nemeckej zahraničnej politiky, potrebné sú však mierové rokovania, uviedla hovorkyňa nemeckého ministerstva zahraničných vecí. Výsledkom mierových rokovaní by malo byť dvojštátne riešenie.
Spojené štáty – ako najdôležitejší spojenec Izraela – sú presvedčené, že palestínsky štát by mal vzniknúť po priamych rokovaniach medzi stranami, a nie jednostranným uznaním.
Pohľad Paríža je blízky pohľadu Berlína. Zatiaľ neboli splnené podmienky na to, aby bolo možné uznať Palestínu ako štát, uviedol to francúzsky minister zahraničných vecí Stéphane Séjourné.
Na medzinárodnú scénu sa tak ako dôsledok súčasnej vojny v Gaze dostáva na stôl politicky mimoriadne citlivá agenda, ktorá ležala od rozhovorov medzi Izraelom a Palestínou dlhý čas zamrznutá, lebo vtedajšie rokovania, ktoré prebiehali v Osle, Camp Davide a Tabe sa dostali do politicky slepej uličky.
Palestínu uznáva 143 zo 193 štátov OSN. Zaujímavé je, že hranica rozdeľuje Západ – východoeurópske štáty v nejakej podobe uznávajú Palestínu, štáty západnej Európy a severnej Ameriky nie. Je možné, že tak, ako viedol holokaust k vzniku štátu Izrael, tak môže krutá vojna v Gaze, ktorá má podľa mnohých pozorovateľov prvky genocídy, viesť k vzniku Palestínskeho štátu.
Porazí Leverkusen Atalantu?
Víťaz nemeckej Bundesligy Bayer Leverkusen dnes nastúpi na predposledný zápas sezóny: vo finále Európskej ligy sa stretne s Atalantou Bergamo. Ak vyhrá, bude to 52. zápas bez prehry. V bráne nenastúpi bratislavský rodák Lukáš Hradecký, ale český brankár Kovář. Začiatok je o 21. hodine.
Naši hokejisti sú už v Prahe, zajtra popoludní ich čaká zápas s Kanadou.