NKÚ: Hlavné mesto si neplní povinnosti pri správe vlastných príjmov. Porušenia sú šokujúce

Najvyšší kontrolný úrad vykonal kontrolu bratislavských mestských financií na základe Plánu kontrolnej činnosti na rok 2023 a jej účelom bolo preveriť postup samosprávy pri napĺňaní vybraných položiek vlastných príjmov.

Predmetom preverovania sa stali príjmy z dane z nehnuteľností a príjmy z prenájmu. Tie sa dostali do hľadáčika NKÚ práve v čase navyšovania sadzby dane z nehnuteľností na konci minulého roka, ku ktorému vedenie mesta pristúpilo s odvolaním sa na výpadok príjmov.

Kontrola bola vykonaná v čase od 11. 12. 2023 do 18. 3. 2024 a hoci preverovaným obdobím boli roky 2020 až 2022, kontrolóri NKÚ sa nevyhli ani preskúmaniu a prevereniu procesu tvorby, pripomienkovania a schvaľovania samotnej zmeny výšky sadzby dane z nehnuteľností, prijatej na decembrovom mestskom zastupiteľstve.

Tu správa konštatuje zaujímavé zistenia. Zo stanoviska, ktoré si NKÚ vyžiadalo od hlavného mesta, totiž vyplýva, že hoci pri decembrovom schvaľovaní zvýšených sadzieb dane z nehnuteľností išlo o poslanecký návrh, vypracovaný však bol sekciou financií a hlavným ekonómom na základe výpadkov príjmov. 

„Z vyjadrenia hlavného mesta ďalej vyplýva, že nebola vypracovaná samostatná ekonomická analýza a zvyšovaniu predchádzala komunikácia primátora a vedenia mesta so starostami mestských častí a ich verejné vyhlásenie zo 14. 11. 2023,“ uvádza sa vo výslednej správe z kontroly NKÚ.

Či tak išlo iba o politické rozhodnutie, ku ktorému došiel primátor len na základe konsenzu so starostami, kontrolóri neuvádzajú.  

Vyjadrujú sa však k navýšeniu sadzby dane, ktoré akurát v týchto dňoch pociťujú všetci majitelia bratislavských nehnuteľností.

„Výpadok príjmov by si hlavné mesto nemalo kompenzovať zvyšovaním daní obyvateľom hlavného mesta, ktorí sl svoje povinnosti, respektíve záväzky voči mestu plnia na 100 percent, ale skôr sa zamerať na aktívne vymáhanie nedoplatkov od neplatičov, ktoré za dane z nehnuteľností ku koncu roka 2022 predstavovali sumu viac ako 5,7 milióna eur, a za všetky pohľadávky dohromady, vrátane poplatkov za odpad a nájomných vzťahov sumu vo výške viac ako 24 miliónov eur,“ konštatuje kontrolná skupina NKÚ.   

Správa ďalej konštatuje, že v období medzi januárom 2023 a marcom 2024 hlavné mesto ako správca dane síce vykázalo výrazné zníženie stavu nedoplatkov na dani z nehnuteľností z úrovne 5,7 milióna eur na 2,8 milióna eur, tie však ostávajú stále nevyplatené. 

Zároveň správca dane identifikoval už nevymožiteľné nedoplatky na dani z nehnuteľností, najmä z dôvodu zániku právnických osôb či vymazania z obchodného registra v sume viac ako 200-tisíc eur, ktoré sa pripravujú na odpis v roku 2024.

O tieto peniaze teda mesto svojou minulou nečinnosťou už prišlo. Pre doplnenie na aprílovom zastupiteľstve sa už odpisovali premlčané pohľadávky vo výške viac ako pol milióna eur.

Pochybenia a dlžníci sa objavili aj pri prenájmoch

Kontrolná skupina NKÚ sa pri výkone kontroly zamerala rovnako aj na prenájmy a s nimi súvisiace nájomné zmluvy. Hlavné mesto spravuje a prenajíma 873 bytov, ktoré sú vo vlastníctve a priamej správe a dáva do nájmu pozemky a nebytové priestory.

Kým správu a prenájom bytov zabezpečuje Sekcia nájomného bývania, nájomné vzťahy z nájmu pozemkov a nebytových priestorov zabezpečuje Sekcia správy nehnuteľností.

Hlavné mesto v kontrolovanom období uzavrelo 756 nájomných zmlúv k bytom a 242 nájomných zmlúv k pozemkom a nebytovým priestorom. Z tých sa 24 zmlúv týkalo nájmov k pozemkom a 16 zmlúv sa týkalo nájmu k nebytovým priestorom. Dve zmluvy súviseli rovnako s nájmom pozemkov ako aj nebytových priestorov.

Prenájom nehnuteľností bol kontrolórmi preverený na vybranej vzorke 42 nájomných vzťahov, z ktorých 28 sa viazalo k nájmu pozemkov, sedem zmlúv bolo uzatvorených na nájom nebytového priestoru, jeden súvisel s nájomcom pozemku a aj nebytového priestoru a šesť sa týkalo nájmu bytov.

Pri výbere vzorky boli zohľadnené nájomné zmluvy s najvyššou a zároveň veľmi nízkou hodnotou.

Pri preverovaní sa objavili problémy s realizáciou základnej finančnej revízie. Tu kontrolná skupina NKÚ hodnotí skutkový stav prevedenej základnej finančnej previerky ako formálny, ktorý nebol v súlade so smernicou o zásadách vykonávania finančnej kontroly. „Hlavné mesto takýmto konaním nedodržalo zákon o finančnej kontrole a audite,“ konštatujú kontrolóri.

Tí uviedli aj ďalšie vážne pochybenia. Preverovaním vybranej vzorky sa zistilo, že piati nájomcovia si v kontrolovanom období neplnili svoje záväzky vyplývajúce z užívania nebytových priestorov a pozemkov v súlade s ustanoveniami zmlúv. Pohľadávky po splatnosti predstavovali k 4. marcu 2024 sumu takmer 300-tisíc eur.

Okrem dlžnej čiastky bolo v jednotlivých zmluvách uvedené aj ustanovenie o úrokoch z omeškania platby vo výške 0,05 percenta z dlžnej sumy za každý deň z omeškania. Nárok na tieto úroky si hlavné mesto ale neuplatňovalo. 

Neuplatňovaním si úrokov z omeškania nepostupovalo hlavné mesto v súlade so štatútom hlavného mesta, podľa ktorého sú mestské orgány povinné majetok Bratislavy zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať v prospech rozvoja Bratislavy a jej obyvateľov.

Úlohou je používať všetky právne prostriedky na ochranu majetku vrátane včasného uplatňovania svojich práv alebo oprávnených záujmov pred príslušnými orgánmi. 

Správa teda konštatuje, že hlavné mesto nevyužilo všetky právne prostriedky na ochranu majetku, vrátane včasného uplatňovania svojich práv či oprávnených záujmov, čo znamená, že nepostupovalo v súlade so zákonom o majetku obci.

Hlavné mesto rovnako nevedelo kontrolnej skupine predložiť ani zostavu pohľadávok, ktoré sú po lehote splatnosti viac ako 30 dní. Zostava má slúžiť ako podklad pre správcu pohľadávky pre vystavenie upomienky dlžníkom a jej vymáhanie. 

Námietku hlavného mesta NKÚ zamietlo

Vyzerá to tak, že správa mestského majetku robí vedeniu mesta isté problémy a neriešenie neplatičov tak evidentne spôsobuje Bratislave významné finančné škody.

Aj napriek tomu sa však hlavné mesto s výsledkami kontroly Najvyššieho kontrolného úradu nestotožnilo. Listom zo 4. apríla vznieslo voči správe námietku. Tá však zo strany Najvyššieho kontrolného úradu nebola akceptovaná.

Hlavné mesto je tak v zmysle zápisnice o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly povinné informovať poslancov mestského zastupiteľstva o závere tohto preverovania, ako aj o prijatých opatreniach na odstránenie nedostatkov. 

Informáciu o prerokovaní výsledkov kontroly a o prijatých opatreniach je hlavné mesto povinné predložiť formou výpisu z uznesenia mestského zastupiteľstva aj NKÚ. Správu o splnení prijatých opatrení na odstránenie zistených nedostatkov musí zaslať NKÚ najneskôr do polovice septembra.