Ako som čakala na oblohu z Výkriku alebo obraz, ktorý inšpiroval aj emoji
Keď žijete alebo navštívite Nórsko v lete, na začiatku vás zaujmú svetlé noci alebo inak: polárne dni. Podmienkou je obloha bez oblakov. Okolo 23.00 až polnoci zapadne slnko, presnejšie – letmo sa skryje za horizont. Stále je však dosť svetla. Akoby na oblohe slnko len nechalo lístok: Hneď prídem. Okolo 3.30 vás slnko opäť zdraví, akoby sa nič nestalo. To chce hrubšie závesy, spaciu masku a zvyk.
Obraz Výkrik (nór. Skrik). Autor Edvard MunchScreenshot
Obraz Výkrik (nór. Skrik). Autor: Edvard Munch. Zdroj: Munchmuseet.no
Odmenou sú vám odtiene oblohy od modrej, cez sýto oranžovú až vášnivo červenú. Máte chuť povedať: To naozaj? Waw! Niečo medzi silným prekvapením až dojatím. A možno otvoríte na chvíľu aj ústa ako postava na obraze Výkrik od nórskeho maliara Edvarda Muncha (1863 –1944). Na obraze zachytáva Munch prechádzku s priateľmi, vedľa Oslofjordu, s dramatickou oblohou, ktorá ho priam šokovala.
Hľadala som a čakala na oblohu z tohto obrazu, ktorá by sa jej najviac priblížila. Myslím, že som niečo veľmi blízke okolo 3.45 hod., v jednu letnú noc neďaleko Osla našla. Posúďte sami.
