Ako som čakala na oblohu z Výkriku alebo obraz, ktorý inšpiroval aj emoji

Odmenou sú vám odtiene oblohy od modrej, cez sýto oranžovú až vášnivo červenú. Máte chuť povedať: To naozaj? Waw! Niečo medzi silným prekvapením až dojatím. A možno otvoríte na chvíľu aj ústa ako postava na obraze Výkrik od nórskeho maliara Edvarda Muncha (1863 –1944).  Na obraze zachytáva Munch prechádzku s priateľmi, vedľa Oslofjordu, s dramatickou oblohou, ktorá ho priam šokovala.

Hľadala som a čakala na oblohu z tohto obrazu, ktorá by sa jej najviac priblížila. Myslím, že som niečo veľmi blízke okolo 3.45 hod., v jednu letnú noc neďaleko Osla našla. Posúďte sami.

Trochu nechápem diskusiu odborníkov na tému, čo asi prežíva Munchova postava na obraze. Pretože Munch, ktorý nielen rád maľoval, ale aj písal, zanechal na jednej strane jednej obrazu Výkrik (je známych 8 obrazov, okrem nich kresby, štúdie, skice na plátno, papier aj kartón) text, v ktorom vysvetľuje: …Pozeral som sa nad plápolajúce mraky na fjordom, boli ako krv a meč…moji priatelia šli ďalej a ja som tam stál a triasol sa strachom – cítil som akoby veľký, nekonečný výkrik, ktorý šiel tou nekonečnou prírodou (skrátené).

Prečo sa Munch triasol strachom? Na jednej z ďalších verzií Výkriku našli odborníci na zadnej strane ceruzkou napísané: Toto mohol namaľovať len blázon.

V každom prípade mal Munch zmysel pre humor a nebral sa vážne. Svoje depresie zvádzal striedavo.

Znalci sa však zhodli, že postava pravdepodobne nekričí, nevydáva hlasný či inak znepokojivý zvuk. Inak by si to vraj všimli a reagovali naň postavy v pozadí. Aspoň by sa zo zvedavosti otočili? Ako vidíme, ostávajú v pohode, pokračujú v prechádzke.

Šesť z ôsmych obrazov  sa nachádza v Munchovom múzeu v Osle, časti Bjørvika. (www.munchmuseet.no). Múzeum má 13 poschodí výstavné siene, koncertné miestnosti, kaviareň, reštauráciu s výhľadom na najvyššom poschodí a oplatí sa ho naozaj vidieť. Nebudú sa nudiť ani dospelí, ani deti. Za vstupenku zaplatíte približne 16 eur. Keď si prehliadnete vyše 200 majstrových obrazov pochopíte, že Munch, to nie sú len depresívne, tmavé Výkriky, ale aj svetlé maľby a kresby prírody, mestských zátiší, tajuplných postáv, aktov a ďalších zaujímavých detailov. Objavíte aj tajomnú Madonu a obrazy, kde slnko zalieva nový deň a presvetľuje život.

Medzi jeho najkrajšie diela patrí cyklus veľkorozmerných malieb s názvom Slnko a Vedci, ktoré vznikali v rokoch 1909-1916 pre aulu Univerzity v Osle. Zaujímavý je aj jeho cyklus obrazov na objednávku pre jedáleň čokoládovne Freia v Osle. (Tam sa samozrejme chystám, aj kvôli čokoláde).

To, čo je na Výkriku v múzeu zaujímavé, že sa každú hodinu sprístupní jedna z troch  verzií. Tí, čo to poznajú, majú dobrú radu : Príďte do múzea napríklad o trištvrte –uvidíte prvú verziu, počkáte na celú hodinu a uvidíte ďalšiu. Prezriete si ostatné jeho diela, navštívite aj iné tematické výstavy alebo koncert rapera, dáte si kávu v kaviarni alebo niečo chutné  v reštaurácii. O hodinu sa vrátite a čaká vás tretia  podoba Výkriku.

Verzie Výkriku sa nemenia z marketingových dôvodov, aby vzbudili väčšiu pozornosť. Niektoré z farieb, ktoré použil Munch, sú nekvalitné a keby boli vystavené intenzívnemu svetlu a teplu (napriek špeciálnym podmienkam vo výstavných miestnostiach) mohli by sa ešte viac znehodnotiť. Takouto rotáciou po hodinách jednotlivé obrazy zamestnanci múzea chránia.

Výkrik sa stal niekoľkokrát terčom profesionálnych zlodejov umenia. Jedna z verzií bola ukradnutá z Národnej galérie v roku 1996 a po niekoľkých mesiacoch nájdená. Iná verzia bola ukradnutá spolu s obrazom Madona v roku 2004. Našli ich v roku 2006 a po menších opravách bola verzia sprístupnená v roku 2008.

Jedna z verzií Výkriku zo súkromnej zbierky Pettera Olsona bola v máji 2012 predaná za 119 922 500 dolárov na aukcii v newyorskom Sotheby’s. Ide tak o najvyššiu cenu, za akú bol kedy v aukcii akýkoľvek obraz predaný, aspoň do chvíle dražby.

V každom prípade žil Edvard Munch naplno. Nielen experimentovaním na plátne: Po sedemdňovom fláme v Kodani bol tak psychicky aj fyzicky zničený, že sám prišiel na kliniku psychiatrie a chcel sa liečiť. Po skončení liečby sa rozhodol byť celkovým abstinentom – žiadny alkohol ani cigarety. O pár rokov na to sa stal aj vegetariánom a podľa jeho poznámok ho to aj bavilo.

Vedel, čo chce a išiel si za tým. V 17. rokoch si povedal: „Mojím osudom je stať sa maliarom.“ A stal sa ním. A nie hocijakým. Inšpirovaný a povzbudzovaný svojim vzorom – Christianom Kroghom, aby našiel svoj štýl a posunul hranice umenia, išiel do toho naplno. Munchov štýl a jeho diela sú nezameniteľné.
Jeho obrazy sú také vzácne, že túžia po nich zberatelia, zlodeji aj návštevníci, ktorí ich nepotrebujú vlastniť, len objavovať ich tajomnosť.

Pamätajú si ho tiež ako vytrvalého prieskumníka a hľadania tej "správnej" "formy", v snahe vystihnúť jedinečnosť chvíle. Nielen Výkrik, ale mnoho ďalších jeho diel nakreslil, namaľoval v niekoľkých verziách. Akoby hľadal dokonalosť vo farebných ťahoch štetca, ktoré horúčkovito odrážali na plátno jeho nepokojnú dušu.

Po obsadení Osla nemeckým vojskom v roku 1940 zmenil závet a odkázal všetky svoje diela mestu, v snahe uchrániť ich.

Podarilo sa mu byť umelcom do poslednej chvíle. Keď ho prebudilo bombardovanie, ktoré otriaslo Oslom 19.decembra 1943, oslabený 80-ročný Munch sa priam vypotácal na dvor, do silnej zimy a chcel zachytiť atmosféru vodovými farbami. Nechcel si nechať ujsť taký emocionálne silný smutný okamih. Žiaľ, prechladol a už nevstal z postele. Umrel 23. januára nasledujúceho roku.

Netreba však zabudnúť aj na jeho ďalšie charakteristiky: Munch, ktorý občas nechápal ani sám seba, bol bitkárom, vraj aj bordelárom, často a rád si robil selfie na fotoaparáte. Žiarlil na úspechy kolegov – maliarov, sochárov, najmä ak sa im podarilo získať finančnú podporu až tak intenzívne, že okrem štipľavých poznámok na verejnosti sa potreboval z tejto emócie priam vymaľovať. Známy je v tejto súvislosti jeho obraz Žiarlivosť. Munch sa vedel nadchnúť pre novú lásku, ženskú krásu. Bol nadšený z technických vynálezov. Mňa na ňom, okrem talentu, zaujala jeho úprimnosť. Na nič sa nehral.

Edvard Munch bol v každom prípade neprehliadnuteľný a inšpiroval aj po smrti. Najmä jeho Výkrik má výrazný vplyv na modernú kultúru: nájdete ho na obaloch kníh, vo filmoch, maskách, v reklame, politickom marketingu aj ako emoji symbol v mobiloch.

A na záver jedna vizionárska zaujímavosť:  

V liste priateľovi, dánskemu maliarovi Jensovi Willumsenovi, Munch píše: "Keby som vlastnil ešte nevynájdené malé diaľkové telefónne zariadenie, ktoré by som nosil vo vrecku, už dávno by si odo mňa dostal správy."

Trochu sme popátrali, prešli si stretnutia Muncha s Willumsenom, ich dátumy úmrtia a vychádza to, že v rokoch 1892–1943 Munch premýšľal o mobile? Alebo to bolo po tej 7-dňovej párty v Kodani?

Tak Ti teraz, jednu správu z už vynájdeného mobilu, milý Edvard posielam: Mobily už máme, správy si posielame. A ďakujeme Ti za Tvoju znepokojivú originalitu a krásu, ktorú si nám zanechal na plátnach či kartónoch.

Spomeniem si na Teba ´vždy, keď uvidím Tebou inšpirované emoji Výkrik. Ja ho, a dúfam, že sa nenahneváš, z recesie nazývam Wowkrik. Ty vieš prečo.