Nič nebude ako predtým

Máme za sebou desať dní od atentátu na premiéra Roberta Fica. Stále sa mi vracajú dve myšlienky.

Diskusie a komentáre o tejto vážnej, brutálnej udalosti, sa na nás valili jedno za druhým, napriek tomu mám pocit, že ešte nebolo povedané všetko.

Stále tú udalosť vstrebávame.

Na hlbšiu analýzu atentátu ešte ako keby nedozrel čas

Preto mám stále pocit, a to je tá prvá myšlienka, že na hlbokú analýzu príčin a budúcich dôsledkov tejto udalosti ešte neprišiel čas.

Uvedomoval som si to napríklad pred, počas, aj po diskusii o atentáte, ktorej som sa s Marekom Maďaričom a Bélom Bugárom zúčastnil v relácii Jaroslava Danišku Do kríža.

Mal som z nej dobrý dojem, aj reakcie na internete boli prevažne pozitívne. Cítil som však, že ešte nie sme úplne slobodní. Napríklad aj preto, lebo ťažko zranený premiér je ešte stále na nemocničnom lôžku.

Musel som sa vyhnúť falošnému pátosu, ktorý by znemožnil povedať čokoľvek kritické voči premiérovej politike. Preto som sa v diskusii o atmosfére nenávisti medzi dvomi politickými tábormi nemohol nezmieniť o tom, čím k nej prispel ten tábor, ktorý stelesňuje premiér.

Spomenul som problém korupcie, či problém dlhodobých útokov na prezidentku zo strany Smeru. Robil som to stručne a s rešpektom voči Ficovi a jeho stavu. A, samozrejme, spomenul som i všetko to, v čom sa médiá a jeho politickí protivníci voči nemu zachovali neférovo. O tom som hovoril viac, lebo to zodpovedalo súčasnej situácii.

Keď som čítal reakcie na sociálnej sieti, našli sa i také, ktoré tvrdili, že v tej diskusii bola zastúpená iba jedna strana sporu. Nuž, nebolo to tak. Lenže pre niektorých Ficových odporcov subtílnejšia kritika nepostačuje. Takú ani nie sú schopní vnímať. Vyžadujú vždy tvrdú paľbu. 

Napokon, vykresľuje to atmosféru, v ktorej sa nachádzame.

No, ešte sa o tom všetkom veľa povie a napíše. A viac do hĺbky.

To, že mnohí kritici Roberta Fica vyžadujú len tvrdú kritiku aj zoči-voči brutálnej realite atentátu, niektorí verejne, niektorí potichu, v každom prípade je ich však mnoho, ma privádza k druhej myšlienke, ktorá ma neodbytne sprevádza.

Nič už nebude ako predtým.

Nič už nebude ako predtým