Euro trpí tragédiou spoločnej špajze, ktorú vyjedá Francúzsko či Taliansko

profimedia-0809531557 Giorgia Meloniová a Emmanuel Macron. Foto: Profimedia.sk

S deficitmi a dlhom nemajú problém len USA, ale aj Slovensko a celá eurozóna.

Slovensko robí od svojho vzniku neustále deficity. Nieto prebytok, dokonca ani vyrovnaný rozpočet nedokázali naši vládni politici vyrobiť ani jedinýkrát od roku 1993, a to napriek rokom prudkého ekonomického rastu.

Do fiškálnej kože sa nevedia spratať vládni politici ani po pandémii. Primárny deficit (čiže deficit očistený o úroky zo štátneho dlhu) ako percento HDP bol v roku 2023 (os Y) výrazne väčší ako pred pandémiou – priemerný primárny deficit ako percento HDP v rokoch 2015-2019 (os X) na grafe.  

Graf: @DanielKral1

Ako vidieť na grafe, hospodárenie štátu nebola žiadna sláva na Slovensku ani pred pandémiou. Hospodárenie krajiny jadra eurozóny Francúzska je ešte väčšia tragédia. To nie je ale nič nové. Euro trpí tragédiou spoločnej špajze, ktorú vyjedá Francúzsko, Taliansko a ostatné krajiny s verejnými financiami v zlom stave už od svojho zrodu.

V knihe Zlé peniaze (2015) píšem: “Implicitná garancia a monetárna politika ECB vytvorili v eurozóne problém spoločnej pastviny. Aby grécky politik bezstarostne nemíňal na dlh, ktorý nakoniec zaplatí nemecký daňový poplatník, mal zabezpečiť Pakt stability a rastu. Táto dohoda mala plniť funkciu policajta, ktorý bude v menovej únii trestať fiškálnych čiernych pasažierov.”

Pakt stability a rastu nepriniesol ani stabilitu ani rast. Najskôr veľké, neskôr aj malé krajiny ho beztrestne porušovali. Po eurokríze sa fiškálne pravidlá dočkali nových úprav, pravidiel a zmlúv v podobe two-packu, six-packu či novej medzištátnej dohode o zodpovednom hospodárení členov únie s názvom Fiškálny kompakt.

“Ťažko sa hľadá mechanizmus na vynútenie disciplíny v modeli, keď má vinník hlasovať o svojom potrestaní. Snaha o vyriešenie eurokrízy fiškálnou centralizáciou tak pripomína odhodlanie páru, ktorý sa rozhodol partnerské nezhody a hádky vyriešiť manželstvom. Krajiny, ktoré sa nevedia skoordinovať dostatočne ani na to, aby fungovala aspoň menová únia, nebudú vedieť spolupracovať do tej miery, aby udržali funkčnú fiškálnu úniu vyžadujúcu omnoho väčšiu mieru potláčania národných záujmov a ignorovania lokálnych voličov. Nádej nie je dobrá stratégia pri budovaní stabilnej meny.” píšem v knihe Zlé peniaze.

Už vtedy mi bolo jasné, že to pomôže.


Dočítajte tento článok zadarmo vytvorením účtu alebo sa prihláste.

Pokračovaním súhlasíte s aktualizovanými  Podmienkami k ochrane súkromia a Všeobecnými obchodnými podmienkami