Tento týždeň v utorok vyhlásil britský premiér Rishi Sunak predčasné voľby. Neuplynulo ani pár hodín a považuje sa to za politický ekvivalent útoku britského jazdectva proti ruským delám.
Konzervatívni poslanci si vraj posielajú Tennysonove verše WhatsAppom, jeden z článkov magazínu Spectator o voľbách má podtitulok „Údolie smrti“. Moderátorka televízie GB News sa Sunaka priamo spýtala, či sa vyhlásenie volieb nepodobá útoku ľahkej kavalérie.
K voľbám v zime majú Briti averziu
To, že sa voľby blížia, sa všeobecne vedelo. V britskom systéme je dátum volieb čisto na premiérovi, musí sa ale konať maximálne päť rokov od začiatku zasadnutia parlamentu. To britskí premiéri, samozrejme, využívajú a bežne vyhlasujú predčasné voľby, pokiaľ situácia hrá v ich prospech. Naopak, keď je pravdepodobné, že prehrajú, odkladajú ich na najneskorší možný termín.
Konzervatívci sú nejakých 20 percentuálnych bodov za labouristami a šance na výhru nie sú veľké. Predpokladalo sa, že Sunak bude voľby odkladať a čakať na zázrak. Posledný možný termín hlasovania vychádzal na koniec januára.
Briti majú ale averziu k voľbám v zime. Panuje povera, že zlé počasie vo volebný deň škodí vláde a v zime je vždy väčšia šanca, že nebude pekne. Zároveň nikto nechce viesť kampaň počas Vianoc. Strany sa navyše musia spoliehať na armádu dobrovoľníkov, ktorí sú ochotní viesť kontaktnú kampaň a obchádzať voličov.
Presvedčiť ich k tomu v mrazivom počasí je o dosť ťažšie. A s prihliadnutím na tieto okolnosti sa ako najlepší termín javil november. Sunak by získal pár mesiacov čas na zlepšenie situácie a zároveň by nemusela byť taká zima. Všetci tak počítali s termínom niekedy v novembri. Sám Sunak tvrdil, že voľby budú v druhej polovici roka.
Vlastne ani neklamal. Voľby vyhlásil na 4. júla, prvý možný termín nachádzajúci sa v druhej polovici roka (britské voľby sú tradične vo štvrtok). V podstate tým rozhodil plány všetkých. Jeho ministri sa o tom dozvedeli pár hodín pred oznámením. Konzervatívni poslanci tomu odmietali uveriť ešte hodinu pred oficiálnym vyhlásením, keď ale už o tom britské médiá reportovali ako o fakte. Podľa mnohých totiž dátum nedáva vôbec žiadny zmysel.
Malo význam čakať?
Podľa prieskumov konzervatívci momentálne nemajú šancu na víťazstvo. Dávalo zmysel čakať na jeseň, existujú totiž náznaky, že sa situácia zlepší. Predpokladá sa, že klesne migrácia do Británie, tradične jedna z hlavných starostí voličov. Zmenšiť sa mali čakacie lehoty v zdravotníctve. Infláciu sa konečne podarilo skrotiť k dvom percentám a očakával sa reálny rast životnej úrovne. Jeseň je tiež čas vytvárania rozpočtu, čo sľubovalo možnosť zoškrtania daní, čím by si konzervatívci pomohli pred rozbehom kampane.
Vyhlásenie volieb na leto považujú komentátori za dôkaz, že Sunak stratil všetku nádej na zlepšenie. Inflácia síce klesla k dvom percentám, do konca roka sa ale najskôr opäť zdvihne. V rozpočte nie je priestor pre daňové škrty. Leto je tradičnou sezónou pre nových nelegálnych migrantov cez La Manche, čo by mohlo narušiť obraz kompetencie vlády v imigračnej politike, aj keby celkové čísla klesli. Dysfunkčnosť strany – posledné mesiace poznamenali škandály a množiaci sa prebehlíci k labouristom – by zrejme len narastala. Lepšie ísť pred voliča teraz a ukončiť trápenie.
Hrôza zo strany Reform
Konzervatívci majú panickú hrôzu z partaje Reform, najnovšej strany Nigela Faragea, ktorá má potenciál kradnúť im voliča. V britskom väčšinovom systéme sa „prvý na páske“ dostane do parlamentu ten kandidát, ktorý získal v danom okrsku najviac hlasov, nemusí mať viac ako 50 percent. Štiepenie hlasov tak môže byť fatálne.
Farage ale odišiel z aktívnej politiky v marci 2021. A tradične každý jeho projekt, ktorý neviedol osobne, vo voľbách pohorel. Náhle vyhlásenie volieb je tak aj snahou odoprieť Faragovi možnosť vrátiť sa do popredných línií. Tento plán vyšiel. Farage ohlásil, že nebude kandidovať.
Tým sa však dobré správy končia. Nikto neverí, že konzervatívci môžu vyhrať. Po 14 rokoch pri vláde sú z nich voliči unavení. Nejde ale o bežnú únavu. Migrácia zostáva vysoká, zdravotníctvo tragické, dane veľké, infraštruktúra sa rozpadá, kríza bývania sa nezmenšuje, progresivizmus pokračuje vo víťaznom ťažení. Nezdá sa, že by konzervatívci mali recepty na úspešné riešenie. Ľudia sú preto ochotní to risknúť s labouristami, aj keď ani oni riešenia nemajú.
Hlavnou otázkou je, aká veľká tá porážka bude. Konzervatívci majú dnes 344 poslancov. Na udržanie väčšiny ich treba 326. Konzervatívni stratégovia hovoria o tom, že čokoľvek nad 200 kresiel bude úspech, pod 100 tragédia a pod 50 mandátov to bude na zánik strany. Ten scenár podľa niektorých reálne hrozí.
Májový prieskum spoločnosti YouGov prisudzuje konzervatívcom len 13 kresiel. Stratégovia chlácholia poslancov, že voliči sa začínajú naozaj rozhodovať až počas kampane a rozdiel medzi konzervatívcami a labouristami sa začne zmenšovať vo chvíli, keď si uvedomia, že nejde len o teoretickú otázku. Upozorňujú, že v minulosti sa prieskumy často mýlili. V rokoch 1992 a 2015 získala pravica prekvapivé víťazstvo, hoci jej nikto neveril.
Príliš to nezaberá. Komentátori a analytici v britských médiách sa zhodujú, že zo strany Sunaka ide o veľkú chybu. A jeden z poslancov sa vraj v súkromí sťažoval, že porovnania s útokom ľahkej kavalérie sú nedostačujúce. Tá totiž utrpela iba 40-percentné straty.
Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.