Minister vnútra získal podporu všetkých členov predsedníctva, aby sa stal nástupcom Petra Pellegriniho a novým predsedom druhej najsilnejšej vládnej strany. V piatok o tom rokovalo a hlasovalo najvyššie vedenie strany.
Matúš Šutaj Eštok okrem pozície ministra doteraz pôsobil ako generálny manažér strany. Dlhodobo bol najbližším spolupracovníkom Petra Pellegriniho, pracoval pre neho ako vedúci na Úrade vlády SR v rokoch 2018 až 2020, predtým ako generálny tajomník služobného úradu, Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu, poslanecký asistent, poradca či riaditeľ odboru vnútornej správy na ministerstve školstva, keď tam pôsobil Pellegrini.
V čase debát o tom, či by mohol ísť Hlas do vlády s Progresívnym Slovenskom, bol podporovateľom vlády so Smerom. Od atentátu na Roberta Fica patrí po Robertovi Kaliňákovi k najaktívnejším a najvýraznejším predstaviteľom vlády, čo vyplýva aj z jeho pozície ministra vnútra.
Opozícia sa snažila ministra vnútra Šutaja Eštoka zhodiť zo stoličky už na konci novembra 2023 (osem dní po schválení programového vyhlásenia vlády v parlamente) za to, že podľa nej „začal robiť čistky v polícii“, nedostal tak tradičných 100 dní ochrany na prevzatie úradu. Kritizovala, že nepostupoval správne a nekonzultoval s Úradom na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti svoje rozhodnutie o postavení stíhaných policajných vyšetrovateľov mimo služby, hoci mali status chráneného oznamovateľa. On tento status považoval za účelový.
Šutaj Eštok patrí ku kritikom migrácie, v Smere je považovaný za blízkeho Robertovi Ficovi. Po atentáte na premiéra čelí kritike za postup ochranky po vymenovaní riaditeľa Pavla Krejčího, ktorý bol členom strany Hlas a jej okresným predsedom.
Vo verejných vystúpeniach Šutaj Eštok volal po upokojení situácie. Zároveň sa zasadzoval, aby sa polícia zaoberala podnetmi schvaľujúcimi pokus o úkladnú vraždu predsedu vlády, nenávistnými prejavmi a vyhrážaním sa vo virtuálnom priestore.
V piatok na tlačovej konferencii minister vnútra oznámil, že protiteroristická centrála NAKA sa zaoberá 153 podnetmi. „Garantujem, že vyšetríme a objasníme všetkých 153 podnetov,“ doplnil Šutaj Eštok.
Peter Pellegrini už po zvolení za prezidenta v otázke jeho nástupcu vyslovil predpoklad, že Hlas nečaká súperenie viacerých kandidátov, ale vopred má vzniknúť dohoda na jednom kandidátovi, ktorý sa po ňom stane predsedom.
Po tom, ako Robert Fico prežil atentát a jeho návrat do politiky sa zdá len otázkou času, znamená dnešný krok Hlasu politické zastabilizovanie druhého najsilnejšieho vládneho subjektu pri tranzícii moci v strane. Najslabším prvkom koaličnej zostavy tak zostáva od výsledku volieb Dankova SNS.
Pre Hlas vyvstáva najvážnejšia úloha – nestačí zvládnuť len výmenu predsedu, ale v prípade Šutaja Eštoka aj vtlačiť strane novú perspektívu a obstáť v nevďačnej dvojroly ministra vnútra a lídra strany.
Dohoda na budúcom predsedovi parlamentu politicky uviazla
Koaličné strany sa zatiaľ nedohodli na tom, že spoločným kandidátom na predsedu Národnej rady SR bude Richard Raši.
Po zasadnutí predsedníctva Hlasu to potvrdil podpredseda strany s dôvetkom, že koaličná rada k tejto téme nezasadala. Počkáme, čo bude po nástupe nového prezidenta Petra Pellegriniho a určite si znovu sadneme k rokovaciemu stolu, povedal Raši novinárom o situácii v koalícii.
Nový šéf parlamentu by sa mal voliť po inaugurácii prezidenta. V koaličnej zmluve patrí miesto predsedu parlamentu Hlasu-SD. Strana trvá na tom, že pomery v parlamente sa nijako nezmenili a post má patriť Rašimu.
Výhrady proti obsadeniu kresla predsedu NR SR vzniesla Dankova SNS krátko po druhom kole prezidentských volieb, ako bolo jasné, že Peter Pellegrini vystrieda v Grasalkovičovom paláci Zuzanu Čaputovú. KDH pred časom nevylúčilo, že by mohlo politicky podporiť kandidáta Hlasu, ale doposiaľ sa žiadne oficiálne rokovanie medzi Hlasom a KDH neuskutočnilo.
Prejdime do zahraničia.
Orbán považuje reči o ruskej hrozbe za manéver, ako Západ pripraviť na vojnu
"Ruská armáda vedie vážnu a ťažkú vojnu s Ukrajincami. Keby boli Rusi dosť silní na to, aby porazili Ukrajincov na jeden záťah, už by to urobili,“ cituje maďarského predsedu vlády agentúra Reuters.
Obavy z ruského útoku na akéhokoľvek člena Severoatlantickej aliancie sú neopodstatnené, vyhlásil maďarský premiér Viktor Orbán. Odkazy na „ruskú hrozbu“ sú podľa neho taktikou Západu a Európy pri príprave zapojenia sa do vojny Ruska proti Ukrajine po boku Kyjeva.
Maďarský politik zdôraznil, že vojenské schopnosti NATO ďaleko prevyšujú schopnosti Ukrajiny, a preto je nepravdepodobné, že by Rusko alebo akákoľvek iná krajina podnikla útok proti NATO.
Nezdá sa, že by ruská armáda dokázala jednoducho poraziť ukrajinskú armádu. Myslím si, že je preto nelogické predpokladať, že Rusko zrazu napadne západný svet, doplnil v pravidelnom rozhlasovom rozhovore pre Kossuth Rádió. Orbán pripomenul, že ide o vojnu dvoch slovanských národov a už dva roky nedostal od západných lídrov odpoveď, prečo tento konflikt neizolujú. Európa najskôr posielala len prilby, potom vojenskú techniku a teraz chcú niektoré krajiny vykonávať vojenské akcie vo vzdušnom priestore Ukrajiny, povedal Orbán s dôvetkom, že podľa jeho názoru je v Európe citeľná komunikácia „prípravy vojnovej akcie“.
Najdlhšie slúžiaci európsky premiér sa dlhodobo odlišuje v pohľade na vojnu na Ukrajine od dominujúceho pohľadu krajín EÚ. Sankcie voči Rusku Orbán napokon vždy podporil, alebo ich nevetoval. K jeho názorom sa politicky priblížil aj Robert Fico po tom, ako sa po štvrtýkrát stal slovenským premiérom.
Medzinárodný súdny dvor opäť vstúpil do konfliktu v pásme Gazy
Medzinárodný súdny dvor (ICJ) prikázal Izraelu, aby zastavil jeho vojenské operácie v meste Rafah na juhu Pásma Gazy. Rozhodnutie vytvára väčší medzinárodný tlak na čoraz izolovanejší Izrael v súvislosti s jeho vojnou proti militantnému hnutiu Hamas v palestínskej enkláve.
Izrael trvá na tom, že má právo brániť sa pred Hamasom. Je málo pravdepodobné, že sa rozhodnutím súdneho dvora bude riadiť. Nerešpektovanie nariadenia už vo štvrtok naznačil hovorca izraelskej vlády. Dnešné rozhodnutie je už v poradí tretie predbežné nariadenie, ktoré tento rok ICJ vydal s cieľom obmedziť počet obetí a zastaviť alebo zmierniť humanitárnu katastrofu v Pásme Gazy. Jeho nariadenia sú síce právne záväzné, ale súd nemá žiadnu moc, ktorá by ich vymáhala.
Súdny dvor však nevyzval na prímerie v celom Pásme Gazy, ktoré minulý týždeň žiadala Juhoafrická republika. Žiadosť o "pokoj zbraní" je súčasťou žaloby, ktorú JAR vlani podala na Izrael, ktorý viní z páchania genocídy počas vojenskej intervencie v Pásme Gazy.