Pri tejto príležitosti sme sa porozprávali s lekárom Ludvíkom Tvrdým, ktorého vášňou, a príležitosťou žasnúť nad zázrakom stvorenia, bola vždy gynekológia. Keďže však ako kresťan odmietol na atestácii urobiť potrat, prestúpil potom v rámci lekárskej špecializácie na odbor endokrinológie. Tá sa zaoberá hormónmi a ich účinkami v tele, čím je s gynekológiou vo svojej podstate úzko prepojená (hormonálna regulácia menštruačného cyklu, tehotenstvo či liečba neplodnosti).
Čo hovoríte na to, že sa už hormonálna antikoncepcia v Spojených štátoch predáva ako potraviny, netreba lekársky predpis a kúpiť si ju môže bez problémov aj desaťročné dievča?
Je to pre mňa veľmi znepokojujúce a smutné a nemôžem s tým súhlasiť z odborného, morálneho a ani duchovného hľadiska. Lieky obsahujúce aktívne hormóny, ktoré výrazne zasahujú do fungovania ľudského organizmu, sa nemôžu predávať ani používať ako potraviny bez odborného dohľadu, ak zvážim všetky zdravotné riziká.
Žiaľ, práve rozšírenie hormonálnej antikoncepcie prispelo v 60. rokoch minulého storočia k takzvanej sexuálnej revolúcii so všetkými negatívnymi dôsledkami, ktoré vidíme aj dnes okolo seba.
Samotný pojem antikoncepcia tvorený zo slov anti a koncepcia naznačuje, že ide o niečo, čo má pôsobiť proti počatiu, proti spojeniu vajíčka a spermie, aby sa zabránilo oplodneniu. Spĺňa hormonálna antikoncepcia túto požiadavku?
Hormonálna antikoncepcia podľa jednoznačných vedeckých dôkazov funguje na princípe určitej pravdepodobnosti zabránenia ovulácii, čo je jej primárny účinok. Žiadna doteraz známa hormonálna antikoncepcia nemá schopnosť úplne zabrániť ovulácii, a tak pri jej užívaní dochádza k takzvanej break through (priepustnej) ovulácii, keď môže dôjsť k oplodneniu.
Vtedy začnú pôsobiť sekundárne účinky hormonálnej antikoncepcie, ktoré delíme na preimplantačné (pred uhniezdením oplodneného vajíčka) a postimplantačné (po jeho zahniezdení) a tie sú už vlastne abortívne, spôsobujú tichý potrat, o ktorom ani žena nemusí vedieť. Inak povedané, ich pôsobenie má za následok smrť novopočatého ľudského života.
Môžete popísať ako sa to deje?
Počas normálneho menštruačného cyklu dozrievajú vo vaječníkoch folikuly, ktoré obsahujú dozrievajúce vajíčka. Tieto folikuly až do okamihu ovulácie a potom po ovulácii (premena na takzvané žlté teliesko) produkujú hormóny v presnom poradí a koncentrácii (regulačná os hypotalamus-hypofýza-vaječníky) a to všetko vedie k zmenám v celom ženskom organizme. Reguluje to rast a dozrievanie výstelky maternice (endometrie), ktorá je pripravená na zahniezdenie oplodneného vajíčka. Ak k oplodneniu nedôjde, žlté teliesko na vaječníku prestane existovať a v dôsledku poklesu hormónov sa prirodzene výstelka maternice odlúči v podobe menštruačného krvácania a celý cyklus sa opakuje.
Hormonálna antikoncepcia však robí z maternice púšť, vyprahnutú krajinu, do ktorej ak príde oplodnené vajíčko (v prípade, break-through ovulácie), nemá sa kde uhniezdiť a umiera "hladom". Ďalší mechanizmus, ktorý sa môže stať s oplodneným vajíčkom, je, že vajcovody riasinkami vypudzujú oplodnené vajíčko opačným smerom, do vaječníkov, kde sa to pre nový život končí opäť fatálne (mimomaternicové tehotenstvo).
V neposlednom rade syntetické hormóny obsiahnuté v hormonálnej antikoncepcii narúšajú komunikáciu medzi oplodneným vajíčkom a telom ženy tak, že ženské telo vníma vyvíjajúci sa plod ako nežiaduci a bojuje proti nemu. Hormonálna antikoncepcia tak dosahuje účinnosť až 99 percent, čím je pre ženy „atraktívna“.
Od výroby prvej „anti baby pill“ v USA uplynulo 64 rokov. V súčasnosti je už foriem a typov hormonálnej antikoncepcie veľmi veľa. Aké sú medzi nimi rozdiely?
Pravdou je, že od uvedenia prvej tabletky na americký trh, ktorou bola hormonálna antikoncepcia Enovid schválená do predaja 11. mája 1960 (v Československu sa prvou hormonálnou antikoncepciou stal domáci výrobok Antigest v roku 1965), sa "portfólio" výrobkov a typov rozšírilo. Problematika podrobnej kategorizácie by presiahla možnosti aj účel nášho rozhovoru, ale aspoň pre predstavu môžeme rozdeliť dnešnú antikoncepciu na kombinovanú (obsahuje estrogénnu aj gestagénnu zložku), jednozložkovú (len gestagén, sem patria aj takzvané "tabletky po“). Ďalej v snahe (obsahom a hladinou hormónov) "kopírovať" prirodzený cyklus existujú jedno-, dvoj- alebo trojfázové antikoncepčné prostriedky: obsahujú dva alebo tri druhy tabletiek, na každú fázu cyklu iné.
Z hľadiska aktuálneho obsahu hladiny hormónov prvé pilulky v 60. rokoch, keď sa začali vyrábať a používať, obsahovali pomerne vysoké dávky syntetických estrogénov a gestagénov, až 50 μg. Dnes už prevládajú nízkodávkové tablety (približne 35 μg etinylestradiolu (EE)) a najnovšie aj takzvané veľmi nízkodávkové prípravky (približne 20 – 15 μg etinylestradiolu (EE)).
Pri veľmi nízkych dávkach antikoncepcie stúpa percento break-through ovulácií (až okolo 40 percent) a pri čisto gestagénnej antikoncepcii (minipilulky) môže byť toto číslo ešte vyššie (60 až 70 percent), čím sa jednoznačne zvyšuje možnosť zlyhania antikoncepčného účinku, počatia a následných „tichých potratov“.
Napokon treba spomenúť aj takzvané depotné injekčné formy hormonálnej antikoncepcie, transdermálne náplasti a vnútromaternicové telieska s hormonálnou aktivitou.
Z času na čas sa v médiách aj v minulosti objavil nejaký škandál s tým, že ženy mali po dlhodobom užívaní hormonálnej antikoncepcie problémy napríklad s nohami, tvorili sa im tromby, a výrobcovia to priznali až o mnoho rokov neskôr, ak vôbec. O vedľajších účinkoch sa stále hovorí len potichu a okrajovo, mení sa v tom niečo?
V 60. rokoch, keď obsahovali pilulky vysoké dávky syntetických estrogénov a gestagénov, sa u žien preukázateľne zvýšil výskyt kardiovaskulárnych rizík, trombóz, embólií, ženy priberali na váhe, zvýšilo sa u nich zadržiavanie vody v tele, pribúdali psychické problémy a v neposlednom rade rakovina, čo prinútilo farmaceutické firmy už krátko po začatí výroby a predaja znižovať dávky týchto hormonálnych látok. Priemerný obsah etinylestradiolu (EE) sa napríklad v 70. rokoch znížil na 30 –35 μg.
Je dôležité poznamenať, že prírodné ľudské estrogény (estradiol, estrón a estriol) a gestagény (progesterón) netvoria súčasť antikoncepcie v tele, pretože sa metabolizujú pri prvom prechode pečeňou. Výrobcovia preto museli siahnuť po syntetickej modifikácii týchto hormónov, aby sa tomu problému vyhli. Tieto látky teda nie sú telu apriori vlastné, čo so sebou prináša množstvo vedľajších účinkov. Niektoré z nich sú do určitej miery terapeuticky užitočné, napr. majú antiandrogénny účinok (znižuje účinok testosterónu v organizme), napríklad Diane 35. Už dlho však existuje konsenzus, že tento prípravok by sa určite nemal používať ako antikoncepcia, pre zvýšené riziko tromboembólie.
Z medicínskeho hľadiska určite treba spomenúť, že hormonálne prípravky používané ako hormonálna antikoncepcia zvyšujú riziko rakoviny prsníka, pečene, krčka maternice, čo sa niektoré vedecké práce snažia kompenzovať tvrdením o znížení rizika rakoviny maternice a vaječníkov. Kombinovaná hormonálna antikoncepcia (s estrogénnou zložkou) má súvislosť s vyšším rizikom závažných trombóz, pľúcnej embólie, orgánových infarktov a dokonca smrti. Použitie hormónov pri akejkoľvek indikácii musí každý odborník starostlivo individuálne zvážiť a zodpovedne prediskutovať s klientkou.
Za bezpečnejší variant ku kombinovanej hormonálnej antikoncepcii, ktorá má vyššie riziká závažných vedľajších účinkov, sa považujú práve gestagénne minipilulky.
Áno, treba však poznamenať, že sú vedecky dokázané riziká tromboembólie aj pri niektorých syntetických gestagénoch. Napriek tomu sa minipilulky považujú za bezpečnejší variant. V súčasnosti sa odporúčajú ženám so zvýšeným rizikom tromboembolickej choroby, s vysokým krvným tlakom, cukrovkou (diabetes mellitus), ochoreniami pečene, ženám so zvýšeným rizikom karcinómu endometria, dojčiacim, fajčiarkam.
Na druhej strane, čisto gestagénna antikoncepcia nemá ochranný účinok na kostnú hmotu ako kombinovaná hormonálna antikoncepcia. Pri užívaní minipiluliek, ako som spomínal, dochádza k break-through ovulácii v 60 až 70 percentách, čiže už takmer vôbec nezastavujú ovuláciu, čo pri pravidelnom sexuálnom styku zvyšuje šancu na oplodnenie do takej miery, že dochádza až k dvom "tichým potratom" ročne.
Hormonálnu aktivitu vykazuje aj medzi ženami pomerne populárne vnútromaternicové teliesko. Je bezpečnejšie?
Aj keď tu je značne znížené riziko systémového pôsobenia hormónov, než pri predchádzajúcich formách, do popredia tu vystupuje ako vážny problém možná lokálna zápalová reakcia sliznice maternice so všetkými jej dôsledkami. Hlavnou úlohou vnútromaternicového telieska je vytvorenie extrémne nehostinného prostredia pre novopočatý život v maternici, kam sa teliesko zavádza.
Maternica sa pod vplyvom telieska stáva vojnovým poľom – biele krvinky sú pripravené oplodnené vajíčko, ktoré tam prichádza, zničiť ako vojaci, pretože ho považujú – v dôsledku zápalu – za nepriateľa. Teliesko navyše ešte uvoľňuje do svojho okolia v maternici syntetické hormóny, v dôsledku čoho nie je maternicová výstelka vhodná na zahniezdenie, a preto z hľadiska potratovosti je vnútromaternicové teliesko rozhodne najhorším spôsobom ochrany pred otehotnením. A je na diskusiu aj to, aký vplyv má teliesko na zdravie ženy, ktorá má neustále v tele zápalový proces na sliznici maternice.
Existujú teda nejaké bezpečné, spoľahlivé a neabortívne metódy antikoncepcie?
To je dobrá otázka. Alternatívou k metódam prevencie tehotenstva, ktoré nevykazujú abortívny mechanizmus účinku, teda nevedú k usmrteniu počatého života, ale spĺňajú podmienky pravého významu slova anti-koncepcia sú predovšetkým prirodzené bariérové metódy ochrany. Možno to bude znieť nepopulárne, ale je to kondóm a dochádza aj k renesancii pesaru. Potom je tu používanie antikoncepčných hubiek, krčkových klobúčikov s kombináciou spermicídnych látok.
Potom sú tiež rôzne metódy monitorovania plodnosti a následného načasovania sexuálnej aktivity v rámci plánovaného rodičovstva, prerušovaná súlož a môžeme spomenúť aj možnosť sterilizácie.
Otázka spoľahlivosti, teda stupňa účinnosti rôznych antikoncepčných metód, je, samozrejme, veľmi dôležitá. Chcel by som však povedať, že o žiadnej metóde nemožno povedať, že je stopercentne účinná a účinnosť jednotlivých metód výrazne závisí od stupňa zvládnutia ich používania. Preto majú bariérové metódy, ako je používanie kondómu alebo pesaru, alebo prirodzené metódy plánovania rodičovstva absolútne porovnateľnú účinnosť s hormonálnou antikoncepciou.
Som veľmi rád, že napriek tomu vášmu úvodu o praxi v USA s predajom bez predpisu môžeme v súčasnosti pozorovať výrazný odklon od používania hormonálnej antikoncepcie vo svete. Ženy sa začínajú viac zaujímať o zdravotné riziká spojené s jej užívaním, zaujímajú sa o alternatívne metódy antikoncepcie a verím, že v neposlednom rade začínajú brať do úvahy aj samotný mechanizmus jej abortívneho účinku, práva na život nielen ženy, ale aj počatého plodu.
Okrem medicíny sa venujete aj vyučovaniu Božieho slova ako baptistický kazateľ a biblický učiteľ v Jablonci nad Nisou. Aké je – na tému hormonálnej antikoncepcie – biblické hľadisko?
Boh stvoril človeka ako muža a ženu a povedal im Ploďte sa a množte sa. Vznik nového ľudského života je jasne vymedzený okamihom oplodnenia – teda splynutia vajíčka a spermie. Z toho vyplýva naša zodpovednosť tento nový život chrániť. Hovorí o tom inými slovami aj apoštol Pavol v liste Rimanom v 9. kapitole. „Veď prikázania: Nescudzoložíš, nezabiješ, nepokradneš, nepožiadaš a ak je nejaké iné prikázanie, sú zhrnuté v tomto slove: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého. Láska blížnemu zle nerobí. Naplnením Zákona je teda láska.“
Pokiaľ ľudskou motiváciou bude láska a dobro druhého, nie sebectvo a momentálny vlastný prospech, ľudia – vo svetle zjavených skutočností o mechanizme účinku hormonálnej antikoncepcie (lebo mnohí si to neuvedomujú) – môžu dospieť k poznaniu, že toto nie je cesta. Je to vážny problém zabíjania ľudského života prostredníctvom hormonálnej antikoncepcie a každý je pred Bohom zodpovedný za to, ako sa k tejto pravde postaví.
Žiaľ, otázka práva na život nenarodených detí a miera zodpovednosti našej spoločnosti za ich zabíjanie – ktorá je v absolútnych číslach neporovnateľne vyššia ako súhrn obetí všetkých svetových vojen – vyvoláva u mnohých alibistickú a pokryteckú reakciu, ktorá sa snaží prehlušiť nielen hlas svedomia, ale aj otázku zodpovednosti pred všemohúcim Bohom. Skutočnosť, že naša spoločnosť si sama určuje hranice toho, čo je a čo nie je dobré, v žiadnom prípade neznamená, že sa mení aj náš Stvoriteľ a jeho postoj k tomu. On sa nemení.
Premenlivosť ľudskej etiky možno dobre ilustrovať aj na príklade Hippokratovej prísahy, ktorú lekári skladajú po ukončení štúdia a ktorá obsahuje základné etické princípy ich povolania. Pôvodne prísaha obsahovala aj toto vyhlásenie: Ani prosbami sa nedám prinútiť na podanie smrtiaceho lieku, ani sám nikdy na to nedám podnet. Nijakej žene nepodám prostriedok na vyhnanie plodu. V súčasnosti sa z rôznych dôvodov a postojov k tomu, čo je a čo nie je v danej kultúre etické, rôzne časti tohto sľubu vynechávajú.