Nový úver vo výške 55 miliónov eur. Dlhové zaťaženie sa blíži ku 50-tim percentám

Májové mestské zastupiteľstvo sa nezaobišlo bez búrlivej debaty poslancov. Viacerí poslanci sa totiž rázne ozvali pri schvaľovaní nového úveru, pre ktorý sa rozhodlo vedenie magistrátu ešte koncom minulého roku.

Má ísť o rámcový úver vo výške 55 miliónov eur, prostriedky z ktorého sa majú použiť na investičné aktivity, najmä v súvislosti s opravami viacerých komunikácií. 

Riaditeľ sekcie financií Michal Compeľ poslancom vysvetlil, že v prípade refinancovania úveru vo výške 70 miliónov eur, ale aj nového 55-miliónového úveru boli oslovené všetky veľké banky. Ponuky sa magistrátu vrátili zo šiestich bánk, no podľa vyjadrenia sekčného riaditeľa tri z nich boli privysoké. 

Do ďalšieho kola výberu sa preto dostali ponuky na úver od Slovenskej sporiteľne, Všeobecnej úverovej banky a Československej obchodnej banky. „Po diskusiách s nimi a úpravách ponúkaných sadzieb sme prijali rozhodnutie obstarať nový úver vo výške 55 miliónov od Československej obchodnej banky,“ uviedol Compeľ.    

Hlavný ekonóm hlavného mesta Michal Havlát poslancom zároveň vysvetlil, že aktuálne sú veľmi priaznivé podmienky na reúverovanie.

„Čo sa týka refinancovania 70-miliónového dlhu, ide o historický dlh, ktorý vznikol konsolidáciou menej priaznivých úverov do jedného balíka a zároveň veľká časť z neho predstavuje aj úver, ktorý sa bral v roku 2011 na rekonštrukciu zimného štadióna,“ uviedol Havlát. 

Ako ďalej potvrdil, o refinancovanie bol zo strany bánk veľký záujem a v tomto prípade pri použití variabilnej sadzby, s očakávaním poklesu úrokových sadzieb v najbližších rokoch, začínajúcej na 3,46 percenta zvíťazila nakoniec ponuka od Všeobecnej úverovej banky. 

Nový úver je pre viacerých poslancov problém

Práve na slová hlavného ekonóma Havláta emočne zareagoval petržalský starosta Ján Hrčka, ktorý slová o priaznivej dobe na reúverovanie označil za robenie si srandy zo zastupiteľstva. Ako pripomenul, k 31. decembru 2019 mala Bratislava dlh 137 miliónov a zaplatila na úrokoch zhruba 475-tisíc eur za rok. 

V rokoch 2020 a 2021 malo mesto dlh o približne 10 miliónov eur vyšší a na úrokoch platilo ešte menej. Bolo to len o niečo viac ako 300-tisíc eur. Minulý rok však už pri dlhovej zaťaženosti na úrovni 186 miliónov platilo mesto úroky na úrovni 1,6 milióna eur.

„V tomto roku predpokladáme, že na úrokoch zaplatí mesto približne 8 miliónov eur. To sú podľa vás najvhodnejšie podmienky?“ pýtal sa petržalský starosta hlavného ekonóma Havláta. 

Zároveň Hrčka uviedol, že ho osobne uráža, ak hlavný ekonóm mesta rozpráva o najvhodnejšej dobe na refinancovanie a prijímanie nového úveru pri takýchto podmienkach.

„Vy ste v roku 2023 na úrokoch zaplatili viac ako za celé štvorročné volebné obdobie. Za tento rok zaplatíte viac, ako za posledných 10 rokov v súčte. Polovicu zo zvýšenej sumy z dane z nehnuteľností prijatím týchto úverov v podstate odovzdáte na úrokoch bankám. Teraz je najnevhodnejšia doba na refinancovanie a čerpanie nového úveru,“ dodal Hrčka na záver svojho vystúpenia.   

Zásadný problém s ďalšími úvermi pre mesto má aj poslanec Martin Winkler. Ten za refinancovaním 70-miliónového úveru vidí najmä to, že mesto nestíhalo tento úver splácať a preto ho musí hradiť ďalšími úvermi.

„Nový úver na 55 miliónov má byť určený na investičné aktivity. To, že sme pri investičných aktivitách odkázaní na úver a nevieme si ich dovoliť financovať sami, pre mňa znamená, že nemáme dostatočné príjmy, alebo že máme veľké výdavky,“ poznamenal poslanec Winkler. 

To, že má mesto malé príjmy, je vidieť podľa Winklera aj v tom, že mesto prenajíma svoje nehnuteľnosti za málo peňazí, ako napríklad budovu v Sade Janka Kráľa a rovnako aj preto, že mesto nevie vymáhať svoje pohľadávky, čím poukázal na zistenia Najvyššieho kontrolného úradu.

Ten v najnovšej kontrolnej správe magistrát upozornil, že výška nedoplatkov z dane z nehnuteľností ku koncu roka 2022, ako aj všetky pohľadávky pri poplatkoch za odpad a nájomných vzťahoch predstavujú sumu vo výške viac ako 24 miliónov eur. 

Winkler zároveň upozornil aj na vysoké výdavky magistrátu v podobe príliš veľkého počtu zamestnancov a nevýhodných zmlúv, ktoré musí mesto platiť. „Najviac mi však vadí, že nevieme, na čo budú finančné prostriedky z tohto úveru použité,“ dodal poslanec Winkler. 

Zároveň sa procedurálnym návrhom pokúsil rozdeliť hlasovanie o týchto dvoch úveroch s tým, že 70-miliónové refinancovanie by sa schválilo teraz a o 55 miliónovom úvere by rozhodovali až v septembri, keď by už bolo jasné, na čo sa finančné prostriedky z neho použijú. Winklerov návrh však neprešiel. 

K jeho slovám sa pridal aj poslanec Juraj Káčer, ktorý rovnako magistrátu vyčíta výšku dlhu.

„Každý mesiac tu riešime, že mesto nemá poriadok vo svojich pohľadávkach a nevie si upratať na vlastnom dvore. Pokiaľ tieto otázky nebudú vyriešené a nebude poriadok v majetku, nové úvery by sme pre mesto brať nemali. Pozrime sa rovnako na počet zamestnancov. Ten za posledný mesiac v zverejnenej organizačnej štruktúre opäť narástol,“ uviedol poslanec Káčer.    

Následne ešte raz poslanec Martin Winkler zdôraznil, že primátor v minulosti viackrát vo svojich príspevkoch spomínal, že úverové zaťaženie mesta by malo byť na úrovni 47 percent. „Ako dnes počúvame, je to viac ako 49,7 percenta a predpokladám, že v záverečnom účte to môže byť ešte vyššie,“ dodal Winkler.

Hlavná kontrolórka: Blížime sa k 50 percentám dlhovej zaťaženosti

O stanovisko bola nakoniec požiadaná aj hlavná kontrolórka mesta Jana Bezáková. Tá uviedla, že jej stanovisko ako hlavnej kontrolórky vychádzalo z čísel, ktoré jej boli poskytnuté zo sekcie financií. A podľa nej dlhová zaťaženosť dosahuje takmer 50 percent.

„Týchto 50 percent ešte síce neprekračujú hranicu, ktorá je zákonom stanovená, na to aby, sme zatiahli prvú pomyselnú dlhovú brzdu, ktorá vyžaduje moje oznámenie ministerstvu financií, ale blížime sa tam,“ uviedla hlavná kontrolórka mesta. 

Poslanec a ružinovský starosta Martin Chren však na jej slová zareagoval s výčitkou, že do dlhovej zaťaženosti zarátava aj úvery, ktoré v zmysle zákona do nej byť zarátané nemajú.

Narážal pritom na 13-miliónový úver z Integrovaného regionálneho operačného programu, ktorý si mesto schválilo ešte minulý rok v septembri. To, že aj tento úver bude treba splatiť, už ale neuviedol.

Vedenie mesta sa výčitkám bráni

V reakcii na výčitky poslancov uviedol riaditeľ magistrátu Ctibor Košťál, že pri novom úvere ide o základný úverový rámec. „Mesto nemusí prečerpať všetky tie peniaze, nehrozí mu žiadna sankcia za to, že by nevyužilo celú sumu a v prípade zlepšenia situácie by si vybralo iný úver,“ poznamenal Košťál. 

Podľa neho by tieto prostriedky mali byť použité na kapitálové investície, ktoré boli súčasťou rozpočtu a ktorými sa už poslanci zaoberali v decembri pri schvaľovaní rozpočtu.

„Dnes schvaľujeme úver, ktorý má za úlohu znížiť investičný dlh mesta. A nejdeme ho prečerpať celý naraz, budeme to robiť postupne, podľa potrieb našich investičných aktivít,“ uzavrel Košťál.  

Na záver debaty si vzal slovo aj samotný primátor Matúš Vallo. Ten opäť pre poslancov zopakoval, že ide o rámcový úver a nemusí sa použiť celý.

„Akokoľvek sa snažíme, z našich kapitálových investícií sme za posledné roky nevedeli minúť viac ako 60 až 70 percent prostriedkov. Ak minieme 70 percent z tohto objemu nového úveru, bude to 38 miliónov a náš dlh na konci tohto roka bude 46,5 percenta,“ uviedol primátor Vallo. 

Rovnako pripomenul, že v čase jeho nástupu na stoličku primátora, dlhové zaťaženie predstavovalo 51,8 percenta.

Bratislava tak podľa neho je dobrý hospodár, ktorý aj napriek ochoreniu Covid, vojne na Ukrajine či vláde Igora Matoviča rekonštruuje Bratislavu, znižuje investičný dlh Bratislavy, ktorý neúmerne každým rokom narastá a stále drží pod kontrolou dlhové zaťaženie.

Poslanci mestského zastupiteľstva nakoniec návrh na refinancovanie starého úveru vo výške 70,5 milióna eur, ako aj návrh nového rámcového úveru vo výške 55 miliónov eur schválili.

Za návrh hlasovalo 37 poslancov, zdržali sa poslankyne Zaťovičová a Jakubkovič a poslanci Krúpa, Káčer, Krajčír a Hrčka. Proti bol len jeden poslanec, a to Martin Winkler.