Petr Drulák

Podobné slová mal minulý týždeň vysloviť európsky komisár Olivér Várhelyi v telefonáte s gruzínskym premiérom Iraklim Kobachidzem. Bruselčan sa snažil Gruzíncov presvedčiť, aby v Tbilisi upustili od zákona, ktorý vyžaduje transparentnosť financovania gruzínskych mimovládok. Ukladá im označenie zahraničných agentov, ak poberajú viac ako pätinu zdrojov zo zahraničia.

Zákon bol napriek protestom mimovládnych organizácií a predstaviteľov EÚ schválený parlamentom. Po tom, ako ho prezidentka, bývalá francúzska diplomatka, vetovala, sa vracia do parlamentu, kde sa o ňom bude hlasovať rovnakou väčšinou ako predtým. Pokiaľ vládna strana neustúpi európskemu tlaku, bude schválený.

Dve tváre európskeho tlaku

Čo si pod európskym tlakom vlastne predstaviť? Má svoju viditeľnú tvár a potom tú skrytú. Tú viditeľnú poznáme: verejné výzvy predstaviteľov EÚ, agresívne útoky nimi financovaných mimovládok na inštitúcie a politikov brániacich národnú zvrchovanosť, lynče v sorosovských médiách. Gruzínsky premiér teraz poodhalil aj tú skrytú. Telefonát z Bruselu pravdepodobne prekročil bežnú úroveň vydierania, ktorému sú menšie a chudobnejšie krajiny v Bruseli bežne vystavované. 

Bezprostredne po telefonáte vydal Kobachidze vyhlásenie, z ktorého sa dozvedáme, že ho komisár oboznámil s reštriktívnymi opatreniami, ktoré Gruzínsko čakajú, ak poslanci prezidentské veto prehlasujú. Ako varovanie mal komisár vyrieknuť aj nasledujúce slová: „Videl si, čo sa stalo Ficovi, mal by si byť veľmi opatrný.“