Len aby si nedopadol ako Fico! Keď vydiera Brusel

Podobné slová mal minulý týždeň vysloviť európsky komisár Olivér Várhelyi v telefonáte s gruzínskym premiérom Iraklim Kobachidzem. Bruselčan sa snažil Gruzíncov presvedčiť, aby v Tbilisi upustili od zákona, ktorý vyžaduje transparentnosť financovania gruzínskych mimovládok. Ukladá im označenie zahraničných agentov, ak poberajú viac ako pätinu zdrojov zo zahraničia.

Zákon bol napriek protestom mimovládnych organizácií a predstaviteľov EÚ schválený parlamentom. Po tom, ako ho prezidentka, bývalá francúzska diplomatka, vetovala, sa vracia do parlamentu, kde sa o ňom bude hlasovať rovnakou väčšinou ako predtým. Pokiaľ vládna strana neustúpi európskemu tlaku, bude schválený.

Dve tváre európskeho tlaku

Čo si pod európskym tlakom vlastne predstaviť? Má svoju viditeľnú tvár a potom tú skrytú. Tú viditeľnú poznáme: verejné výzvy predstaviteľov EÚ, agresívne útoky nimi financovaných mimovládok na inštitúcie a politikov brániacich národnú zvrchovanosť, lynče v sorosovských médiách. Gruzínsky premiér teraz poodhalil aj tú skrytú. Telefonát z Bruselu pravdepodobne prekročil bežnú úroveň vydierania, ktorému sú menšie a chudobnejšie krajiny v Bruseli bežne vystavované. 

Bezprostredne po telefonáte vydal Kobachidze vyhlásenie, z ktorého sa dozvedáme, že ho komisár oboznámil s reštriktívnymi opatreniami, ktoré Gruzínsko čakajú, ak poslanci prezidentské veto prehlasujú. Ako varovanie mal komisár vyrieknuť aj nasledujúce slová: „Videl si, čo sa stalo Ficovi, mal by si byť veľmi opatrný.“

Kobachidze k tomu dodáva, že podľa informácií, ktoré má, nesie za útok na slovenského premiéra zodpovednosť služba krajiny, ktorá je blízko napojená na "globálnu stranu vojny". Túto zaujímavú informáciu teraz nechajme bokom.

Európsky komisár pre rozšírenie reagoval vlastným vyhlásením, v ktorom ľutuje, že jeho slová boli vytrhnuté z kontextu. Ďalej vysvetľuje, že si je vedomý silného proeurópskeho cítenia v gruzínskej spoločnosti, a preto premiéra upozornil, že prijatie zákona môže viesť k ďalšej polarizácii a "nekontrolovaným udalostiam v uliciach Tbilisi". Slovensko mal uviesť ako príklad toho, kam až takáto polarizácia môže viesť aj v členskej krajine EÚ.  

Mafiánska zdvorilosť na bruselský spôsob

Várhelyi sa zrejme domnieva, že pozná gruzínsku spoločnosť lepšie ako gruzínsky premiér a že z titulu komisára má právo mu dávať inštrukcie, ako má doma vládnuť. Ani z jeho podania sa nemožno ubrániť dojmu, že ich konverzácia sa podobala mafiánskemu vydieraniu. Predstaviteľ európskych štruktúr varuje, že demonštranti podporovaní európskymi a americkými štruktúrami môžu vyvolať nekontrolované udalosti v uliciach a že to všetko môže pre premiéra dopadnúť dosť zle.

Vynárajú sa scény z filmov, v ktorých zdvorilý mafián vysvetľuje majiteľovi reštaurácie, že by bola škoda, keby jeho podnik vyhorel, a že sa tomu dá ľahko predísť, ak sa bude správať s dostatočnou ústretovosťou.   

Samozrejme, že Európska komisia nemá priame nástroje na odstraňovanie nepohodlných premiérov. Svojimi krokmi však môže prehlbovať chaos v krajine, ktorá sa ocitla na čiernej listine. Chaos potom môže využiť domáca alebo zahraničná sila, aby prešla k násilnému konaniu zahŕňajúcemu fyzické likvidácie. Pritiahnuté za vlasy? Presne takto prebehol pred desiatimi rokmi kyjevský Majdan. V Gruzínsku o tom niečo vedia, keďže medzi hlavných podozrivých v záverečnej fáze prevratu patria gruzínski zabijaci.  

Lesk a bieda technokratov

Nakoniec najprekvapujúcejšie na celej záležitosti môže byť to, že Várhelyiho poslal do Bruselu najvýraznejší obhajca národnej zvrchovanosti v EÚ, maďarský premiér Orbán. Pripomeňme však, že Várhelyi bol až náhradníkom po tom, ako Európsky parlament odmietol pôvodného maďarského kandidáta, ministra spravodlivosti Trócsányiho. Orbán vtedy narýchlo siahol po lojálnom technokratovi, maďarskom veľvyslancovi pri EÚ, ktorý strávil väčšinu svojho profesionálneho života v Bruseli.

Stávka na technokratov máva jedno veľké plus a jedno veľké mínus. Na jednej strane tí najlepší z nich dokážu dokonale naplniť politické zadanie, ktoré dostanú. Na druhej strane sú mnohí z nich pripravení napĺňať akékoľvek politické zadanie podľa toho, komu práve slúžia.

Žiarivým príkladom je Ivan Korčok a ďalší ľudia, ktorých v minulosti Ficov Smer obsadzoval do vedenia ministerstva zahraničných vecí.

Komisár Várhelyi o niekoľko mesiacov v Bruseli končí, do dôchodku má ďaleko, v Budapešti nič veľké čakať nemôže. Pravdepodobne si hľadá medzinárodné uplatnenie. Ako Orbánov komisár žiadnu vyhliadku nemá, ako bruselský bojovník za demokraciu by sa niekde uchytiť mohol.